Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-313-2013.pdf
PDF · 125.44 KB
No categories available
10C/313/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199 so sídlom Lomnického 1705/7, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického č. 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: A. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. T. X, XXX XX Z., zastúpenému advokátkou JUDr. Jitkou Tutkovou so sídlom Mierová 94, 066 03 Humenné, o zaplatenie 4418,64 € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 1340,22 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % od 12.05.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Zaväzuje žalobcu uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 271,96 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, trovy zaplatiť zástupkyni žalovaného JUDr. Jitke Tutkovej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4418,64 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3179,04 € od 12.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 395,20 € od 12.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 158,95 € od 12.5.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % zo sumy 38,17 € od 12.5.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobca poukázal na to, že ako postupník uzavrel 29.11.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Santander Consumer Finance a.s. Praha, na základe ktorej sa žalobca stal veriteľom pohľadávky s príslušenstvom.
Žalovaný dňa 7.10.2008 uzavrel úverovú zmluvu č. 582005377 so spoločnosťou Santander. Žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru vo výške 4929,30 € na kúpu motorového vozidla Škoda Octavia Combi. Žalovaný v súlade s úverovými podmienkami sa zaviazal splatiť poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok v počte 36 vo výške 215,76 € splatnými vždy k siedmemu dňu toho ktorého mesiaca a konečná výška úveru predstavovala 7767,38 €. Konečná výška mesačnej splátky úveru v sebe zahŕňala istinu vo výške 176 € a výšku poplatku za spracovanie úveru vo výške 19,76 €. Žalovaný z predpísaných splátok uhradil len 16 splátok. Veriteľ v súlade s článkom 6.3.1 všeobecných zmluvných podmienok odstúpil od zmluvy listom zo dňa 7.4.2010 a odstúpenie sa stalo účinným 11.5.2010, keď bola neprevzatá zásielka vrátená žalobcovi. Žalobca si v žalovanej sume 4418,64 € uplatnil neuhradené splatné splátky do dňa odstúpenia od zmluvy vo výške 647,28 €, zvyšnú časť istiny úveru splatnú okamihom účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 3179,04 €, nesplatenú
výšku poplatku za spracovanie úveru vo výške 395,20 €, poplatok vo výške 5 % z predčasne splatnej čiastky vo výške 158,95 € a zmluvnú pokutu vo výške 38,17 €. Zároveň si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.
Súd v konaní vydal platobný rozkaz 16Ro/56/2013-37 zo dňa 24.4.2013, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, v ktorom potvrdil, že uzavrel úverovú zmluvu č. 582005377 a zároveň poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., pričom poskytnutý úver je spotrebiteľský úver. Zdôraznil, že podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona 258/2001 zmluva musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver a v prípade jej absencie sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Namietal, že úverová zmluva neobsahovala tento údaj a poukázal na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš 10C/230/2010 zo dňa 10.2.2011. Zároveň vzniesol námietku premlčania riadnej splátky vo výške 215,76 € splatnej 7.3.2010. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy od 11.5.2010 sa stali splatné všetky ďalšie splátky a plnenia. Vzhľadom k tomu, že k splátke so splatnosťou dňa 7.3.2010 uplynula premlčacia lehota 7.3.2013 a žaloba bola podaná 14.3.2013, nie je možné žalobcovi túto splátku priznať. Žalovaný poukázal ďalej na to, že mu bol poskytnutý úver vo výške 4929,30 € a z tejto sumy uhradil 3452,16 €. Jednu splátku vo výške 215,76 € nie je možné priznať z dôvodu premlčania a preto má žalobca nárok len na sumu 1261,71 €.
Žalobca k odporu voči platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ pod obchodným menom Ondrej Gelda Stav - Bar, IČO: 32999054, Edelényska 2, Rožňava, dňa 7.10.2008 uzavrel úverovú zmluvu č. 582005377 a teda uzavrel ju ako podnikateľ, nie ako spotrebiteľ. Žalovaný k 5.1.2011 vrátil živnostenský list, čím mu zaniklo živnostenské oprávnenie fyzickej osoby, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ho ani záväzkov z doterajšej podnikateľskej činnosti a preto žalovaný naďalej zodpovedá za svoje záväzky vzniknuté z úverovej zmluvy. Úverová zmluva patrí medzi absolútny obchod a preto sa musí posúdiť v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vrátane ustanovení upravujúcich premlčanie. Poukázal na ustanovenie § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka a zároveň na ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, kde je určená štvorročná premlčacia doba. Preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
Z písomného vyjadrenia žalobcu k tvrdeniam žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý účelový úver na zakúpenie predmetu kúpy, ktorým bolo motorové vozidlo Škoda Octavia Combi. Veriteľ vychádzal pri poskytnutí úveru z dokladov poskytnutých mu zo strany žalovaného, ktorý pri podpise úverovej zmluvy poskytol živnostenský list, výkaz o príjmoch a výdavkoch za rok 2007, výkaz o majetku a záväzkoch za rok 2007. Žalovaný sa pri uzatváraní úverovej zmluvy prezentoval ako podnikateľský subjekt, ktorý požaduje poskytnutie finančných prostriedkov na výkon svojho povolania. O skutočnostiach, že by finančné prostriedky z úveru mienil žalovaný použiť na iný účel veriteľ nemal vedomosť a keby ich mal, je pravdepodobné, že by žalovanému neposkytol úver, alebo by ho poskytol za iných podmienok. Žalovaný dňa 7.10.2008 ako fyzická osoba - podnikateľ si prevzal motorové vozidlo od predávajúceho Autobazár Soroška, čo vyplýva z preberacieho protokolu. Po predložení originálu preberacieho protokolu veriteľovi, tento uvoľnil finančné prostriedky vo výške poskytnutého úveru priamo predávajúcemu. Predmet kúpy žalovaný prevzal, čo potvrdil preberacím protokolom. Veriteľ nebol predávajúcim z kúpnej zmluvy a preto je irelevantné, či predmet kúpy z kúpnej zmluvy užíval na súkromné alebo podnikateľské účely. Iná by bola situácia, keby žalovaný poskytnutý úver použil na iný účel, ako na ten, na ktorý mu bol poskytnutý a už v čase uzatvorenia úverovej zmluvy by vedel, že z úveru poskytnuté finančné prostriedky mieni použiť na iný účel, ako ich prezentoval pri uzatvorení úverovej zmluvy. Takisto nebolo právne významné skúmať, či si žalovaný uplatnil splátky úveru ako výdavok v rámci účtovníctva alebo nie. Žalovanému preto nie je možné priznať postavenie spotrebiteľa. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy, keď neinformoval veriteľa o tom, že predmet kúpy, na ktorý požadoval ako podnikateľský subjekt poskytnutie finančných prostriedkov mieni prenechať na užívanie, resp. darovať svojmu synovi. Žalobca mal zato, že zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným patrí medzi absolútne obchody a vzťahuje sa na neho Obchodný zákonník.
Žalovaný v konaní trval na tom, že je v postavení spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uzavrel formulárovú zmluvu, kde do predtlače sa dopisovali údaje a zmluvné podmienky boli dopredu určené. Žalovaný v konkrétnom prípade kupoval motorové vozidlo pre svojho syna. Vozidlo bolo aj na polícii zapísané na syna žalovaného a nie na žalovaného a splátky, ktoré boli uhradené za úver, neboli uplatnené ako výdavok v rámci účtovníctva. Nejednalo sa o úver na podnikateľské účely, aj keď ho žalovaný uzatváral ako osoba
samostatne zárobkovo činná. Poukázal na rozsudok NS Slovenskej republiky 5Obo7/2011 ako aj na rozsudok 10C/230/2010 Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Spotrebiteľská zmluva neobsahovala zákonné náležitosti a to priemernú RPMN a preto sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň trval na námietke premlčania, nakoľko pri spotrebiteľskom úvere je premlčacia doba trojročná. Samotný dodávateľ si uvedomoval, že sa vo veci jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko v poznámkach pri úverovej zmluve je odkaz na zákon č. 258/2001. Žalovaný nepopieral, že v čase uzavretia úverovej zmluvy bol podnikateľom, ale aj fyzická osoba podnikateľ môže mať postavenie spotrebiteľa, ak sa predmet zmluvy netýka jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný uzavrel úverovú zmluvu na účel, ktorý nie je predmetom jeho podnikateľskej činnosti a preto sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z výsluchu svedka Z. C., syna žalovaného, vyplýva, že žalovaný mu kúpil auto, ktoré doniesol a zapísal na meno svedka. Jednalo sa o Škodu Octaviu Combi, ktorú svedok používal dlhšiu dobu a ktorú už v súčasnej dobe nemá. Auto bolo zakúpené výlučne pre potreby svedka a len svedok ho používal. Žalovaný ho vôbec nepoužíval. Svedok nemal vedomosť o úvere a pri uzatváraní úveru nebol. Žalovaný mu len auto kúpil a toto napísal na jeho meno.
Z úverovej zmluvy č. 582005377 zo dňa 7.10.2008 vyplýva, že veriteľom bola spoločnosť Santander Consumer Finance a.s. Praha a klientom A. C., Stav - Bar, IČO: 32999054 a oprávnenou osobou A. C., Y. Z., T. Č.. X. Dodávateľom - predávajúcim bol G. W. - Autobazár Soroška. Predmetom kúpy bola Škoda Octavia Combi za dohodnutú kúpnu cenu 165000 Sk, pričom bola poskytnutá záloha vo výške 16500 Sk a poskytnutý úver vo výške 148500 Sk - 4929,30 €. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 25 % a počet splátok 36. Ďalej bol uvedený poplatok za spracovanie úveru 595,24 Sk a určená mesačná splátka vo výške 6500 Sk - 215,76 €. Prvá splátka bola dohodnutá po jednom mesiaci po prevzatí predmetu kúpy do vlastníctva a prevzatie vozidla je vyznačené v preberacom protokole, ktorý je súčasťou úverovej zmluvy. Úver bol poskytnutý ako účelový úver na nákup motorového vozidla a ročná percentuálna miera nákladov podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu 7.10.2008 predstavovala 37,69 %. Úverová zmluva bola podpísaná predávajúcim, ktorý vyhotovil zmluvu Autobazár Soroška, veriteľom Santander Consumer Finance a.s. a žalovaným ako klientom.
Z preberacieho protokolu zo dňa 7.10.2008 vyplýva, že žalovaný prevzal motorové vozidlo Škoda Octavia Combi Diesel, číslo karosérie: TMBZZZ1UXX2193808.
Podľa článku 1.2 všeobecných zmluvných podmienok účastníci zmluvy sa dohodli, že právne vzťahy sa medzi nimi budú riadiť ustanovením zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka v platnom znení.
Z listu zo dňa 7.4.2010 - odstúpenia od zmluvy č. 582005377 vyplýva, že právny predchodca žalobcu odstupuje v zmysle bodu 6.3 všeobecných zmluvných podmienok od zmluvy so žalovaným, ktorého predmetom bola kúpa motorového vozidla Škoda Octavia Combi z dôvodu, že neboli riadne a v dohodnutom termíne zaplatené peňažné záväzky.
Zo správy od OO PZ Rožňava vyplýva, že držiteľom a vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia Combi VIN: TMBZZZ1UXX2193808 bol od 15.8.2008 do 25.5.2011 Z. C., P.. X.X.XXXX, Z., T. X.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto jej v tejto časti vyhovel. Súd dospel k záveru, že medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 7.10.2008, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému účelový úver na nákup motorového vozidla Škoda Octavia Combi vo výške 4929,30 €. Žalovaný sa zaviazal tento úver uhradiť v 36 mesačných splátkach po 215,76 €, pričom v zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 25 %, výška mesačnej splátky a v zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmysle zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vo výške 37,69 %. Žalovaný ako klient bol v zmluve označený obchodným menom A. C., Stav - Bar, právna forma SZČO, IČO: 32999054 a zároveň ako oprávnená osoba uvedený menom a priezviskom, ročným číslom a bydliskom Z., T. Č.. X. Dodávateľom bol G. W. - Autobazár Soroška.
Zo živnostenského listu vydaného žalovanému z 21.1.1997 vyplýva, že žalovaný mal oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti v oblasti prípravných prác pre stavbu, pomocné stavebné práce, podlárske a betonárske práce, demolácia a zemné práce, maľovanie, lakovanie a natieračské práce, obchodná činnosť v rozsahu voľný živností, sprostredkovanie obchodu, upratovacie a čistiace práce, reklamné činnosti, prenájom nehnuteľností vrátane bytového hospodárstva, činnosti v oblasti nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu, nákup a predaj nehnuteľností, zámočníctvo, kovoobrábanie a maloobchod s použitým tovarom v predajniach.
Z prehľadu splátok tiež vyplynulo, že žalovaný uhradil 16 splátok po 215,76 € v období od 6.11.2008 do 18.5.2010, spolu vo výške 3452,16 €.
Medzi účastníkmi nebolo sporné v akej výške bol poskytnutý úver, koľko z úveru žalovaný uhradil, ale spornou ostala otázka, či sa jedná o obchodnoprávny vzťah v zmysle Obchodného zákonníka ako úverová zmluva, alebo či sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. ako spotrebiteľský úver.
Žalobca poukazoval na to, že v úverovej zmluve bol žalovaný identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ a z úverovej zmluvy nevyplýva, že by mal uzatvárať spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalobca mu úver poskytol ako fyzickej osobe - podnikateľovi.
Žalovaný na druhej strane tvrdil, že síce v čase uzatvárania úverovej zmluvy bol fyzická osoba - podnikateľ, avšak úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, nakoľko predmet úverovej zmluvy sa netýkal jeho podnikateľskej činnosti, ale úver použil na zakúpenie motorového vozidla pre svojho syna, na ktorého bolo vozidlo napísané, ktorý ho aj používal, pričom žalovaný nikdy toto vozidlo nepoužíval. Poukázal aj na odkaz na zákon č. 258/2001 priamo v úverovej zmluve, ohľadom výšky RPMN. Túto skutočnosť potvrdil svedok Z. C., syn žalovaného, ktorý uviedol, že jeho otec pre neho kúpil auto, ktoré výlučne používal pre svoje účely svedok.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o úverovú zmluvu, ktorú uzavreli účastníci ako spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá sa okrem dojednaní vo všeobecných zmluvných podmienkach, kde sa účastníci dohodli na aplikácii Obchodného zákonníka, riadi aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Fyzická osoba - spotrebiteľ môže byť aj podnikateľom ( § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) ak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy ide o takú zmluvu, ktorá sa netýka jeho podnikateľskej činnosti, teda o takú zmluvu, ktorá je zameraná na uspokojovanie jeho osobných potrieb, potrieb členov rodiny a domácnosti. Súd teda konštatuje, že žalovaný v predmetom spore uzatvoril úverovú zmluvu so žalovaným ako fyzická osoba - podnikateľ, ale predmetné motorové vozidlo využíval pre svoju vlastnú potrebu, resp. pre potrebu svojho syna, čo vyplýva z vykonaného dokazovania a motorové vozidlo nepoužíval na jeho podnikateľskú činnosť. Táto skutočnosť vyplýva jednak z tvrdení žalovaného a vypočutého svedka a vyplýva aj zo samotnej úverovej zmluvy, kde v úverovej zmluve nie je uvedené, že by predmetné motorové vozidlo mal žalovaný použiť na svoju podnikateľskú činnosť a priamo v úverovej zmluve je odkázané na zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri uvedení RPMN. Aj keď žalovaný bol v časti označenia klienta uvedený ako SZČO, v časti oprávnenej osoby bol uvedený len ako fyzická osoba a v zmluve nie je žiadna poznámka o tom, že by sa jednalo o zmluvu, ktorá by slúžila na výkon podnikania, zamestnania a podobne a preto táto úverová zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.
V konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu a samotný žalobca mal možnosť pri uzatváraní tejto zmluvy vyznačiť v zmluve, že úver je poskytnutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného, čo v úverovej zmluve nie je uvedené a z výpovede žalovaného ako aj svedka jednoznačne vyplýva, že šlo o kúpu motorového vozidla, ktorý slúžil osobným účelom rodinným príslušníkom žalovaného a z toho je možné uzavrieť, že uvedená úverová zmluva je obyčajnou spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. februára 2010, t.j. v čase uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra 2008, t.j. v čase uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Súd dospel k záveru, že Úverová zmluva zo dňa 7.10.2008, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa len režimom Obchodného zákonníka.
Súd zistil, že Úverová zmluva zo dňa 7.10.2008 je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 215,76 € a je tam uvedený počet splátok 36, ktoré sú splatné počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, s termínom splatnosti prvej splátky práve mesiac od prevzatia predmetu kúpy, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu totiž do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V zmluve je určený poplatok za spracovanie úveru splatný v mesačných splátkach vo výške 595,24 Sk. Zo zmluvy teda nevyplýva aká časť z mesačnej splátky bude použitá na úhradu istiny a aká časť na úhradu úrokov. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať.
V zmluve absentovala aj priemerná hodnota RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. a aj táto skutočnosť spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov, poplatkov a priemernej hodnoty RPMN za neprijateľnú podmienku, ako kto má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. i) a k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu RPMN, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve o priemernej výške RPMN a o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4929,30 € a žalovaný z titulu splátok úveru uhradil 3452,16 € a rozdiel predstavuje 1477,14 €. Výška mesačnej splátky bez akéhokoľvek navýšenia poskytnutého úveru o poplatok a o úrok pri 36 mesačnej splatnosti by predstavovala 136,92 €. Dohodnutá splátka v úverovej zmluve bola vo výške 215,76 €, ktorá však už zahŕňala v sebe aj navýšenie z titulu úroku z úveru a poplatku za spracovanie úveru.
Žalobca vzniesol námietku premlčania ohľadom splátky úveru, ktorá bola splatná dňa 7.3.2010, nakoľko žalobca podal žalobu dňa 14.3.2013 a teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a preto žalovaný úhradu tejto splátky navrhol nepriznať kvôli premlčaniu nároku. U ostatných splátok, ktoré sa stali splatnými z dôvodu riadneho neplatenia splátok nemal námietky voči ich úhrade.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“):
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný bol povinný hradiť mesačné splátky vždy k siedmemu dňu toho ktorého mesiaca, pričom splátky mal riadne uhradené do 7.2.2010. Splátku splatnú 7.3.2010 neuhradil a teda od 8.3.2010 sa s jej neuhradením dostal do omeškania. Žalobca si mohol vymáhať uvedenú splátku už od 8.3.2010. Trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 8.3.2013 a žalobca podal žalobu až dňa 14.3.2013. Keďže sa žalovaný dovolal premlčania tejto splátky, súd ju z titulu premlčania nemohol priznať.
Rozdiel medzi poskytnutým úverom bez úrokov a bez poplatkov a zaplatenými splátkami, ktorých výška by predstavovala 136,92 € bez navýšenia o úroky a poplatky predstavoval 1477,14 € a po odpočítaní premlčanej splátky splatnej 7.3.2010 vo výške 136,92 €, predstavuje dlh žalovaného sumu 1340,22 €. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a to v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a v súlade s ustanovením § 100 a 101 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením zostatku úveru a preto v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania od 12.5.2010 do zaplatenia vo výške 9 %, nakoľko najneskôr od tohto dňa bol povinný žalovaný zvyšok úveru uhradiť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca a žalovaný boli v konaní úspešní čiastočne a preto súd podľa pomeru ich úspechu rozhodol o náhrade trov konania. Žalobca bol úspešný na 30 % a žalovaný bol úspešný na 70 %. Preto patrí žalovanému pomerná náhrada trov konania vo výške 40 % z trov, ktoré by mu inak patrili, ak by mal vo veci plný úspech.
Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania vo výške 1144,78 €, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za vykonané úkony, režijného paušálu a z náhrady cestovných výdavkov a z náhrady za stratu času.
Po preskúmaní vyúčtovania súd dospel k záveru, že žalovanému patrí náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v spojení s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku za úkony: prevzatie zastúpenia vo výške 161,01 € + RP vo výške 8,04 €, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2014 vo výške 161,01 € + RP vo výške 8,04 €, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 16.3.2015 vo výške 161,01 € + RP vo výške 8,39 €, účasť na pojednávaní dňa 22.4.2015 vo výške 161,01 € + RP vo výške 8,39 €. Spolu tarifná odmena vrátane režijného paušálu by predstavovala 644,04 € a 32,86 € RP = 679,90 €. Pri pomernej náhrade trov konania vo výške 40 % patrí žalovanému suma 271,96 € z titulu trov právneho zastúpenia.
Súd nepriznal žalovanému z titulu náhrady trov konania v súvislosti s právnym zastúpením náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času právnej zástupkyne žalovaného, ako si ju uplatnila z dôvodu, že sídlo právnej zástupkyne je síce v Humennom, ale na pojednávaní sa zúčastnil advokátsky koncipient JUDr. Ján Halko, ktorý má trvalý pobyt v sídle súdu a v konaní nebolo preukázané, že by tento koncipient vykonal pracovnú cestu v deň oboch pojednávaní zo sídla právnej zástupkyne v Humennom do sídla súdu v Rožňave. Súd môže priznať len účelne vynaložené trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a nie je možné priznať cestovné náhrady v prípade, že koncipient právnej zástupkyne žalovaného býva trvale bytom v sídle súdu a táto osoba sa pojednávania aj fyzicky zúčastnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.