Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5To-54-2022.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/54/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovanej A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 6.4.2022, sp. zn. 0T/10/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.12.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 6.4.2022, sp. zn. 0T/10/2022 rozhodol o obžalobe, podanej na obvinenú A. B. tak, že ju uznal za vinnú, že dňa 12.3.2022 v čase o 01:33 hod. na ulici Bratislavská v Piešťanoch, viedla po požití alkoholických nápojov svoje osobné motorové vozidlo značky Renault Megane, ev. č. C. XXXBD, kde bola pre zlý technický stav vozidla zastavená a kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany, ktorá ju o 01:33 hod. podrobila dychovej skúške na analyzátore dychu zn. AlcoQuant 6020 plus, číslo A410251, ktorým jej bolo namerané 0,55 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, teda vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchala prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Za to jej súd uložil podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 14 (štrnásť) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste, v neprospech obžalovanej. V odôvodnení podaného odvolania uviedol (skrátene): S predmetným rozsudkom súdu sa v časti výroku o treste pre neuloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, a to osobného motorového vozidla Renault Megane, evidenčného čísla: C. XXX D., VIN: E. D., tmavočervenej farby, rok výroby 2009, nestotožňujem, nakoľko mám za to, že trest prepadnutia veci je vo všeobecnosti účinným prostriedkom prevencie danej trestnej činnosti. Nestotožňujem sa s názorom okresného súdu, že obžalovaná spáchala prečin, ktorého miera závažnosti bola „veľmi malá“ a obžalovaná konala z dôvodu stresu a preto pri hodnote vozidla 4.000 Eur je táto hodnota v zjavnom nepomere k miere závažnosti činu. Už samotné vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu s výsledkom 1,15 promile alkoholu v dychu po cestnej komunikácii v Piešťanoch po
Bratislavskej ulici, ktorá je jednou z najfrekventovanejších ulíc v Piešťanoch, kde je niekoľko veľkých svetelných križovatiek a kadiaľ prejde denne veľké množstvo motorových vozidiel vrátane nákladných vozidiel, bicyklistov i chodcov, samo o sebe zvyšuje závažnosť konania obžalovanej A. B.. Naviac zo samotnej výpovede obžalovanej z prípravného konania vyplýva, že v danom stave chcela ísť z Piešťan až do mesta Hlohovec, čo mohlo mať ďalekosiahlejšie následky, ako len zastavenie jej vozidla hliadkou Obvodného oddelenia PZ Piešťany. Vzhľadom k tomu navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti chýbajúceho výroku o treste podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil a podľa§ 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol. K odvolaniu prokurátora podala vyjadrenie obžalovaná, v ktorom uviedla: skutok, ktorý som spáchala doteraz úprimne ľutujem, no konala som v strese a pod vplyvom strachu z možného fyzického napadnutia už teraz mojim bývalým priateľom. Uvedomujem si, že moje konanie bolo nezodpovedné, nebezpečné a nerozvážne, no konala som pod vysokým stresom a panickým strachom o svoje zdravie a život pred agresívnym správaním môjho bývalého priateľa. Vždy som sa snažila žiť slušný a riadny život. Nepáchala som žiadnu trestnú činnosť ani som sa nestýkala s osobami podozrivými zo spáchania trestného činu, či s osobami, ktoré trestný čin páchali. Som rozvedená matka, ktorá sa sama vychovávala svoju dcéru, ktorá je už ale toho času plnoletá a po ukončení vysokej školy sa zamestnala na Úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. Celý život som bola zamestnaná a z ušetrených finančných prostriedkov za niekoľko rokov som si dovolila kúpiť v roku 2021 ojazdené motorové vozidlo Renault Megane, ktoré bolo 11 rokov staré. Motorové vozidlo som si kúpila preto aby moja dcéra mohla mala pohodlnejšiu cestu do práce a aby z práce bola skôr doma. Tiež aby som nemusela nosiť ťažké nákupy a mohla s autom voziť moju príbuznú, o ktorú sa starám k lekárom. Momentálne je moja teta umiestnená v Zariadení pre seniorov, Senior dom Terézia v Holiči, nakoľko spadla v januári 2022 na zem, pričom si zlomila panvu. Mám veľký problém sa dopraviť do Holiča za tetou, ktorú som od februára 2022 často navštevovala a nosila jej potrebné veci. Musím si vybavovať auto aj so šoférom, pretože dnešnej dobe je veľký problém aby mi niekto požičal svoje auto, ktoré by mala šoférovať iná osoba ako je majiteľ daného vozidla. Tiež je problém aby si aj niektorý môj známy našiel toľko času a z Hlohovca do Holiča ma odviezol a doviezol, samozrejme že ma musí aj čakať na danom mieste. Moja dcéra má vodičský preukaz a teda je schopná so mnou navštevovať tetu a nosiť jej potrebné veci ale nemáme auto. Dcéra je tak opäť nútená dopravovať sa do Bratislavy inými spojmi a teda z práce chodí výrazne neskôr ako keď používala „naše“ motorové vozidlo. Absencia - zaistenie môjho motorového vozidla výrazne zasiahla nie len do môjho osobného života ale aj do osobného života mojej dcéry a mojej tety aj mojich rodičov, ktorým pomáham. Myslím si, že trest prepadnutia veci - motorového vozidla, ktoré som kúpila v sume 5000,- Eur by bol veľmi neprimeraný. Dávam do povedomia Krajskému súdu Trnava, že som už absolvovala ambulantné psychiatrické vyšetrenie - závislosť na alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látkach u F. G. E. v C., ktoré vyšlo negatívne na tieto závislosti. Čiže vyšetrenie potvrdilo, že nie som závislá na alkoholických nápojov. Ďalej som vykonala aj štyri psychologické sedenia v ambulancii u klinickej psychologičky F. D. B., Blumental, s.r.o. Hlohovec. Som riadne zamestnaná v spoločnosti Amazon, a. s. v Seredi, kde moju osobu v pracovnom pomere kladne hodnotil môj zamestnávateľ. Vyše 30 rokov som bola držiteľka vodičského opravenia, nikdy som nespôsobila žiadnu dopravnú nehodu a za celú dobu mi boli udelené dve blokové pokuty. Žiadam Krajský súd Trnava aby podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie Okresnej prokuratúry Piešťany v plnom rozsahu zamietol.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Prvostupňový súd rozhodol o vine obžalovanej zo spáchania skutku uvedeného v odseku 1 tohto unesenia, na základe jej vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré urobila na hlavnom pojednávaní a ktoré súd prijal. Následne súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste na základe týchto zistení a záverov. Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd mal preukázané, že obžalovaná požívala alkohol na oslave s priateľom, avšak keď z jeho mobilu zistila, že ju podvádza, zostala v šoku, pohádala sa s ním a odišla od neho svojím vozidlom ešte v nočných hodinách, pričom keďže to bolo počas víkendu tak v meste sa mohli v danom čase pohybovať chodci. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovanej, jej osobných pomerov a možnosti nápravy súd zistil, že obžalovaná doposiaľ nebola trestne stíhaná, je zamestnaná, rozvedená, žije s dospelou dcérou a stará sa o chorú tetu. Vodičské oprávnenie má od roku 1992 a boli jej uložené dve sankcie 20 eur a 10 eur za dopravné priestupky. Závislosť od alkoholu u nej nebola zistená. Obžalovanej bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že tento druh trestu bude mať dostatočný výchovný účinok na obžalovanú s prihliadnutím na všetky okolnosti skutku, jeho následky ako aj osobu obžalovanej prihliadnuc aj na jej skratovú reakciu po hádke s priateľom. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j) a písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a k spáchaniu trestného činu sa priznala a tento úprimne oľutovala. Súd obžalovanej priznal poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním činu viedla riadny život, aj keď má dve sankcie za dopravné priestupky, avšak tieto jej boli uložené 5, resp. 10 rokov pred skutkom, pričom išlo o ojedinelé porušenia dopravných predpisov menej závažným spôsobom s ohľadom na výšky pokút a nesúviseli s požitím alkoholu. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby podľa ustanovenia § 289 odsek 1 Trestného zákona znižovala z 1 roka na 8 mesiacov. Súd tak ukladal trest v sadzbe do 8 mesiacov, pričom obžalovanej uložil trest pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 mesiace. K ukladaniu trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby súd pristúpil z dôvodu, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a posledných 5 rokov nemala žiadne priestupky v doprave. Vzhľadom na to, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a je zamestnaná s pozitívnym pracovným hodnotením, má súd za to, že nie je pre nápravu obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto obžalovanej uložený trest odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Obžalovanej bola určená skúšobná doba v trvaní 1 rok, pričom takto určenú skúšobnú dobu na dolnej hranici zákonnej výmery súd považuje za dostatočnú aj s ohľadom na osobu obžalovanej a okolnosti skutku, kde súd zohľadnil, že obžalovaná zrejme neprimerane reagovala v strese, preto má súd za to, že pre posilnenie účelu podmienečného trestu bolo obžalovanej potrebné uložiť povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo psychologickému poradenstvu, aby sa do budúcnosti vyhla takýmto reakciám. Súd obžalovanej popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti, ktorý súd môže fakultatívne uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie, pričom v danom prípade sa obžalovaná dopustila úmyselného prečinu v súvislosti s vedením motorového vozidla tým, že požila alkohol a následne viedla motorové vozidlo v meste cez víkend v nočných hodinách, kde mohla ohroziť najmä chodcov. Vzhľadom na to, že obžalovanej bolo nameraných 1,15 promile, teda tesne nad jedno promile, pričom množstvo alkoholu v dychu u obžalovanej klesalo, doposiaľ nemala v súvislosti s požívaním alkoholu uložené žiadne sankcie, na konzumácii alkoholu nie je závislá a doposiaľ ako vodička dodržiavala dopravné predpisy, súd obžalovanej ukladal trest zákazu činnosti na dolnej hranici vo výmere 14 mesiacov. Prokurátorka navrhla obžalovanej uložiť trest prepadnutia motorového vozidla, ktorého je obžalovaná vlastníčkou a ktoré použila na spáchanie trestného činu.
Ukladanie trestu prepadnutia veci je podľa § 60 odsek 1 Trestného zákona obligatórne, avšak táto povinnosť sa podľa § 60 odsek 6 písmeno b) Trestného zákona neaplikuje, ak hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu. Ide o materiálny korektív sui generis vo vzťahu k vylúčeniu uloženia trestu prepadnutia veci, ak zvyšné zákonné podmienky sú splnené, avšak len v prípadoch spáchania prečinu. Vozidlo Renault Megane je vo výlučnom vlastníctve obžalovanej a bolo použité na spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, preto je v zmysle § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 60 odsek 4 Trestného zákona povinnosťou súdu uložiť tento druh trestu, aj keď ide o vec bežne slúžiacu k nezávadnej činnosti. Súd však s poukazom na to, že obžalovaná spáchala prečin skúmal, v akom pomere je hodnota veci k miere závažnosti prečinu, lebo ak by toto bolo v zjavnom nepomere, tak sa ustanovenie o povinnosti uložiť trest prepadnutia veci nepoužije. Mieru závažnosti prečinu u obžalovanej súd vyhodnotil ako veľmi malú, keďže obžalovanej bola hodnota alkoholu v dychu nameraná tesne nad jedno promile, ktorá hodnota jej klesala, konala neuvážene z dôvodu stresu a doposiaľ jej neboli ukladané žiadne sankcie v súvislosti s požívaním alkoholu. Pri hodnote vozidla 4.000 eur, ktoré obžalovaná kupovala minulý rok za sumu 5.000 eur, je hodnota vozidla v zjavnom nepomere k miere závažnosti činu. Tento nepomer súd posudzoval aj s ohľadom na to, že ak by obžalovanej za daný prečin ukladal peňažný trest bol by v oveľa nižšej výške, zodpovedajúcej tak pätine hodnoty vozidla. Okrem toho má súd za to, že aj pri ukladaní trestu prepadnutia veci treba prihliadať na skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa a mal by mať čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby, čo by v danom prípade trest prepadnutia veci nespĺňal, keďže vozidlo obžalovanej vo väčšej miere využíva jej plnoletá dcéra na cesty do zamestnania a využívajú ho aj na starostlivosť o chorú tetu. Keďže súd mal za to, že hodnota vozidla obžalovanej je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, ktorého sa dopustila obžalovaná, zohľadniac množstvo alkoholu v dychu, možné následky ako aj všetky ďalšie okolnosti skutku uvádzané vyššie, súd obžalovanej trest prepadnutia motorového vozidla neuložil. Vo vzťahu k uloženiu trestu odňatia slobody, jeho výmery a spôsobu výkonu a vo vzťahu k trestu zákazu činnosti, nevzniesol prokurátor žiadne odvolacie námietky. Z dôvodov, ktoré sú citované v odsekoch 8 až 10 tohto uznesenia a ktoré považuje aj odvolací súd za relevantné, možno uloženie týchto trestov vyhodnotiť ako zákonné a primerané tak osobe páchateľky trestného činu, ako i okolnostiam prípadu. Odvolacie námietky smerujú voči rozhodnutiu prvostupňového súdu neuložiť obžalovanej trest prepadnutia veci – motorového vozidla, ktorým sa dopustila spáchania trestnej činnosti. Nakoľko prokurátor už v prvostupňovom konaní navrhol uložiť trest prepadnutia veci, prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s týmto návrhom, teda uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol neuložiť tento trest. Argumenty, ktorými prvostupňový súd odôvodnil takýto postup a ktoré sú citované v odseku 12 tohto uznesenia, považuje odvolací súd za správne, vedúce k tomu, že v tomto prípade, nie je potrebné trest prepadnutia veci ukladať. Odvolacie námietky citované v odseku 2.2. tohto uznesenia, nie sú relevantné k uloženiu trestu prepadnutia veci. Hrozby následkov, ktoré popisuje prokurátor, sú dôvodom, pre ktorý je konanie, ktorého sa dopustila obžalovaná trestné. Prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, je ohrozovacím trestným činom, pri ktorom sa na trestnosť konania nevyžaduje spôsobenie škodlivého následku, teda napr. škody alebo ujmy na zdraví. Pri individualizácii trestu, nepovažuje odvolací súd v tomto prípade za podstatné, či obžalovaná viedla motorové vozidlo práve po tej konkrétnej komunikácii, resp. ako ďaleko s ním plánovala zájsť. Na splnenie účelu tzv. generálnej prevencie postačuje uloženie kombinácie podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Na druhej strane, na naplnenie účelu tzv. individuálnej prevencie, nie je nevyhnutné ukladať obžalovanej aj trest prepadnutia motorového vozidla. To, že v minulosti nebola súdne trestaná a z pohľadu priestupkov ju možno vyhodnotiť ako disciplinovaného vodiča, v kombinácii s jej priznaním a úprimným oľutovaním svojho protiprávneho konania, možno uzavrieť, že spoločenskú nebezpečnosť svojho konania si uvedomila a postavila sa k nemu primerane kriticky. Nejde o kriminálne narušenú osobu, na ktorú by bolo potrebné pôsobiť prísnymi sankciami. Uložené tresty odňatia slobody a zákazu činnosti, sú podľa názoru súdu dostatočne prísne a sú spôsobilé splniť účel tzv. individuálnej prevencie aj bez uloženia trestu prepadnutia veci – motorového vozidla. Uloženie trestu prepadnutia veci by v danej konkrétnej situácii negatívne dopadalo nielen na obžalovanú, ale aj na dcéru, ktorá ho môže využívať, resp. na ďalšiu chorú príbuznú, o ktorú sa obžalovaná stará. Používanie motorového vozidla dcérou obžalovanej, môže čiastočne nahradiť osobnú starostlivosť obžalovanej o túto príbuznú, ktorá je obmedzená uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V tomto prípade je povaha, resp. funkcie, ktoré motorové vozidla svojmu majiteľovi alebo užívateľovi poskytuje, dôležitá pri úvahy nad možnosťou uloženia trestu prepadnutia veci. Motorové vozidlo v tomto prípade zjavne slúži nie len k zvýšeniu osobného pohodlia obžalovanej, ale pomáha aj ostatným členom jej rodiny. Na splnenie
prevencie trestnej činnosti (ods. 2.1. tohto uznesenia), nie je v tomto konkrétnom prípade potrebné tento trest ukladať. Na základe vyššie uvedených úvah, posúdil tunajší súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.