Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-154-2014.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/154/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného advokátskou kanceláriou advoconsulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, proti odporcovi: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX X.B. B. X., o zaplatenie 900,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh s a z a m i e t a .
II. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.06.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 900,50 € s príslušenstvom z dôvodu porušenia povinností z uzatvorenej Zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.06.2007, ktorú uzatvoril odporca s predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. Predmetom zmluvy bolo vydanie kreditnej karty odporcovi a zároveň poskytnutie úveru s celkovým úverom rámcom vo výške 30 000,- Sk odporcovi, pričom odporca sa zaviazal čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa dopustil porušenia ustanovenia bodu 10,3 písm. b) a f) Obchodných podmienok na kreditné karty, Slovenská sporiteľňa odstúpila dňa 15.12.2010 od Zmluvy o Kreditnej karte s účinnosťou od
31.12.2010. V zmysle obchodných podmienok bolo odstúpenie od zmluvy odporcovi doručené dňa 18.12.2010, lehota na zaplatenie pohľadávky predchodcovi navrhovateľa uplynula dňa 15.01.2011. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, sa navrhovateľ stal nadobúdateľom, novým vlastníkom pohľadávky proti odporcovi. Zároveň si navrhovateľ uplatnil trovy konania.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013, Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 22.06.2007, Odstúpenie od Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 15.12.2010 (č.l. 16), výpis z histórie pohybov na účte odporcu.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v rozhodnom období pre prejednávanú vec) na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v rozhodnom období pre prejednávanú vec) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v rozhodnom období pre prejednávanú vec) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Zhodnotením zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Na základe tvrdení navrhovateľa a listín predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej predchodca navrhovateľa
- Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 30000,- Sk. Zmluva je formulárovou zmluvou. Navrhovateľ čerpanie úveru preukázal výpisom z účtu odporcu. Odporca tieto tvrdené skutočnosti navrhovateľa nepoprel. Listom zo dňa 15.12.2010 označeným ako Odstúpenie od Zmluvy o Kreditnej karte predchodca navrhovateľa od vyššie uvedenej zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.12.2010 odstúpil a vyzval odporcu na úhradu celej dlžnej sumy - nesplatenej celej pohľadávky najneskôr do 15. dní odo dňa účinnosti tohto odstúpenia. Odporcovi bolo doručené dňa 18.12.2010, lehota na zaplatenie pohľadávky predchodcovi navrhovateľa uplynula dňa 15.01.2011. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 pohľadávku nadobudol navrhovateľ.
Podľa § 132 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka (okrem iného aj aplikáciou všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch) je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce špecificky spotrebiteľské zmluvy má postavenie lex specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. To platí aj pre uplatnenie ustanovení o odstúpení od zmluvy, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danom prípade priaznivejšie pre spotrebiteľa než ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súd teda posúdil vec tak, že odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa, jeho právny predchodca keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bola zmluva zrušená od začiatku v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy má okrem zrušenia samotnej zmluvy ex tunc aj ten dôsledok, že nie je možné uplatňovať vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili súčasť zmluvy.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o ochrane spotrebiteľa) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil a keďže zmluva sa od začiatku zrušila, odporca bol právnemu predchodcovi navrhovateľa (a na základe zmluvy o postúpení neskôr navrhovateľovi) povinný vrátiť poskytnuté plnenie, poskytnutý úver z titulu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa odporcu vyzval na vrátenie úveru v lehote 15 dní od účinnosti postúpenia (31.12.2010), teda odporca bol povinný dlh právnemu predchodcovi vrátiť najneskôr dňa 15.01.2011. Súd je názoru, že zmluva od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje právo (a ktorej existencia nebola účastníkmi konania spochybnená a na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver) je spotrebiteľskou zmluvou, a v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na ňu aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd posúdil vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako občianskoprávny, spotrebiteľský a vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa pri posudzovaní nároku navrhovateľa z tejto spotrebiteľskej zmluvy prihliadal, a to aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva z dôvodu jeho premlčania a konštatuje, že premlčacia doba je trojročná tak v prípade istiny ako aj príslušenstva, úrokov z omeškania. Právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil, vyzval odporcu na plnenie, a táto lehota uplynula dňa 15.01.2011 a teda právo mohol právny predchodca navrhovateľa vykonať už dňa 16.01.2011. Navrhovateľ podal návrh na súde až dňa 11.06.2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby, a preto z dôvodu premlčania práva súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania odporcu rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.