Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1084-2014.pdf
PDF · 66.71 KB
Case nature
Subarea
8Er/1084/2014
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: B. Š., A.. X.XX.XXXX, W. Q. XXX, Q., proti povinnému: B. Š., A.. XX.X.XXXX, W. Q. A. Q. XXX, o vymoženie zaostalého výživného vo výške 610 eur a bežné výživné vo výške 50 eur od 1.3.2014 a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Trovy exekúcie vo výške 53,27 eur z n á š a Okresný súd Komárno.
Súd u k l a d á učtárni Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala z rozpočtových prostriedkov súdu (VS: 4211386522) na účet súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie IBAN: SK44 1100 0000 0026 2171 4160, VS: 11002014 trovy exekúcie vo výške 53,27 eur .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 13.10.2014 súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie (EX 1100/2014).
2. Dňa 4.11.2022 doručil súdny exekútor na výzvu súdu ohľadom stavu exekúcie správu, podľa ktorej oprávnený je ešte študentom, avšak po dohode medzi povinným a oprávneným platil povinný výživné iba do 18. roku veku oprávneného. Do dovŕšenia 18. narodenín povinný oprávnenému vyplatil výživné a neeviduje zameškané výživné. Povinný uhrádzal výživné priamo k rukám matky a počas exekučného konania nebola vymožená ani časť trov exekučného konania z dôvodu, že nebol zistený majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekučného konania. Súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 53,27 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Keďže v danej exekúcii bolo súdnym exekútorom zistené, že povinný nedisponuje žiadnym príjmom ani majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou, súd pri zastavení exekúcie postupoval v súlade § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.3.2017 a exekúciu prvým výrokom tohto uznesenia zastavil, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
6. S ohľadom na skutočnosť, že exekúciu súd prvým výrokom zastavil, v súlade s § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 bolo potrebné rozhodnúť i o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom bola nemajetnosť povinného, trovy exekúcie v tomto prípade podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 znáša súd. Preskúmaním vyúčtovania trov exekúcie predloženého súdu zo strany súdneho exekútora dospel súd k záveru, že trovy exekúcie si súdny exekútor vyúčtoval v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017. Súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie preto súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 53,27 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny určenej paušálnou sumou v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 11,20 eur podľa § 22 citovanej vyhlášky, a z náhrady 20% DPH vo výške 8,88 eur v súlade s § 196 veta druhá EP v znení účinnom do 31.3.2017. Priznanú sumu trov exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia poukáže učtáreň z rozpočtových prostriedkov súdu na účet súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.
Proti 2. a 3. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.