Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Cb-61-2014.pdf
PDF · 87.12 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : INGEMA s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 01, IČO: 36 575 411, zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému : B Družba s.r.o., so sídlom Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 744 565, zastúpenému JUDr. Vladimírom Baťalíkom, Š.Kukuru 14, Michalovce, o zaplatenie istiny 22.674,78 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 15.517,44 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.9.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2.825,75 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie zastavuje do výšky istiny 1.277,69 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne z istiny 794,98 EUR od 7.9.2013 do zaplatenia, z istiny 482,71 EUR od 27.9.2013 do zaplatenia.
III. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny 5.879,65 EUR s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2013 do zaplatenia, vylučuje na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 22.674,78 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.674,63 EUR od 7.9.2013 do zaplatenia a zo sumy 16.000,15 EUR od 27.9.2013 do zaplatenia, titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že mu neboli doručené faktúry, tieto neprevzal a návrh neuznáva.
Žalobca sa domáha v konaní zaplatenia faktúry č. 084451300 na sumu 6.674,63 EUR, splatnej 6.9.2013 / č.l.64-69/ (v ďalšom len faktúry č. 08) a faktúry č. 053631300 na sumu 16.000,15 EUR, splatnej 26.9.2013 /č.l.55,57/ (v ďalšom len 05).
Pred začatím pojednávania 22.4.2015 / č.l. 152/ žalobca zobral žalobu späť, pokiaľ sa týka faktúry č. 08 do výšky 794,98 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania 7.9.2013 a u faktúry č. 05 zobral žalobu do výšky 482,71 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania od 27.9.2013 do zaplatenia.
Súd konanie zastavil do výšky istiny 1.277,69 EUR /794,98 + 482,71/ s príslušenstvom, tak ako je to uvedené vo výroku II.rozsudku v súlade s ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p..
Podľa § 112 ods. 2 O.s.p., súd vylúčil nárok žalobcu u faktúry č. 084451300 na zaplatenie istiny 5.879,65 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2013 do zaplatenia na samostatné konanie, keďže u tejto faktúry žalobca predložil dodacie listy až na samotnom pojednávaní a je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom dodania tovaru u tejto faktúry./ výrok III. rozsudku/
Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s faktúrou č. 053631300 / č.l. 55-56/, dodacími listami k uvedenej faktúre na č.l. 57-63, s dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, uzavretou medzi účastníkmi zo dňa 6.2.2014 /č.l.140/, zistil nasledovný skutkový stav :
Žalobca faktúrou č. 053631300 zo dňa 19.6.2013, splatnej 26.6.2013, fakturoval žalovanému dodaný tovar v celkovej sume 16.000,15 EUR /č.l.56,57/. K uvedenej faktúre pripojil dodacie listy, na ktorých je podpis zástupcu žalovaného. Jedná sa o dodacie listy č. : 2094313/00 zo dňa 18.6.2013 /č.l.57/, č. 19986/13/00 zo dňa 12.6.2013 /č.l.58/, č. 20640/13/00 zo dňa 17.6.2013 /č.l.59/, č. 19367/13 zo dňa 7.6.2013 /č.l.60/, č. 19093/13 zo dňa 6.6.2013 /č.l.61/, č. 19266/13 zo dňa 7.6.2013 /č.l.62/, č. 19986/13 zo dňa 12.6.2013 /č.l.63/.
Žalobca predložil súdu dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov č. Z/20/2/14 zo dňa 6.2.2014, na základe ktorej došlo medzi účastníkmi k vzájomnému započítaniu pohľadávok, okrem iného aj faktúry č. 053631300 na celkovú sumu 16.000,15 EUR, z ktorej bola započítaná suma 482,71 EUR na pohľadávku žalovaného z faktúry č. 14600133 na celkovú sumu 530,- EUR, z ktorej bolo započítaných 482,71 EUR a zostal zostatok neuhradenej sumy u faktúry č. 05 do výšky 15.517,44 EUR / č..140/.
Žalobca uviedol, že v danom prípade medzi účastníkmi bola uzatvorená kúpna zmluva ústnym spôsobom, s tým, že žalovaný prevzal tovar, ktorý je uvedený v predmetnej faktúre.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 1.4.2014 /č.l.35/ uviedol, že nárok žalobcu neuznáva čo do výšky, keďže žalobca nepredložil potvrdenie o doručení predmetných faktúr a teda nie je zrejmé na základe akých skutočností určil splatnosť úroku z omeškania. Ďalej uviedol, že konateľ žalovaného neprevzal, nepodpísal, neuznal žalobcom predložené faktúry.
Žalobca vo svojom podaní zo dňa 18.6.2014 poukázal na ust. § 365 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje splatnosť úroku z omeškania s poukazom, ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
V ďalšom podaní zo dňa 30.7.2014 /č.l.44/ uviedol, že faktúry boli zasielané obyčajnou poštou a z uvedeného dôvodu nie je možné predložiť doklad o zaslaní týchto faktúr. Poukázal na to, že deň splatnosti bol uvedený na samotných faktúrach a žalovaný tento dátum splatnosť nespochybnil / č.l.44,45/.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ods. 2, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Z predloženej faktúry č. 05363100 súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená kúpna zmluva konkludentným spôsobom s poukazom na ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, tým, že žalovaný prevzal tovar v cene, ktorá je uvedená v dodacích listoch.
Žalobca predložil súdu dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, predmetom ktorej bola aj predmetná faktúra č. 053631300 / č.l. 14O/
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Z dohody o započítaní zo dňa 6.2.2014 /č.l.140/ je zrejmé, že žalovaný uznal nárok žalobcu, čo do základu a výšky, pokiaľ sa týka faktúry č. 053631300.
Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, že nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol.
Podľa § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je zákonne ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázané, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že je na dlžníkovi, aby po uznaní určitého záväzku preukázal, že ním uznaný záväzok neexistoval.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu iba vo všeobecnosti deklaroval, že neuznáva nárok žalobcu, čo do výšky, avšak neuviedol, z akých dôvodov neuznáva tento nárok. Uviedol, že neprezval, nepodpísal faktúru, zaplatenie ktorej je predmetom sporu.
Po podaní odporu súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 14.11.2014 /č.l.115/, s tým, že žalovaný sa ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti /č.l.116/. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 17.12.2014 /č.l.121/, žalovaný podaním zo dňa 16.12.2014 taktiež ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu práceneschopnosti /č.l.123/. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 30.1.2015 /č.l.126/. Žalovaný sa ospravedlnil z tohto pojednávania, taktiež z dôvodu práceneschopnosti podaním zo dňa 28.1.2015 /č.l.127/.
Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené vo veci na deň 11.3.2015, ktorého sa žalovaný opätovne nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 10.3.2015 /č.l.139/, že pojednávania sa nemôže zúčastniť z pracovných dôvodov.
Nezúčastnil sa ani pojednávania dňa 22.4.2015 zo zdravotných dôvodov, pričom nepredložil súdu žiadne potvrdenie o svojom zdravotnom stave. Žalovaný viackrát deklaroval, že mieni byť vo veci vypočutý, avšak nedoložil súdu žiaden dôkaz o tom, že nárok žalobcu nevznikol, alebo zanikol. Súd považuje konanie žalovaného iba za účelové v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Keďže žalovaný mal dostatok času predložiť súdu dôkazy o tom, že nárok žalobcu je neopodstatnený. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže došlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného, súd zaviazal žalovaného zaplatiť zostávajúcu časť nároku z faktúry č. 053631300 do výšky 15.517,44 EUR.
Podľa § 365 ods. 1-3 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ods. 2, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ods. 3, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 365 ods. 2 je zrejmé, že ak je deň doručenia dokladu, v danom prípade neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30.dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľa. Z faktúry č. 05 je zrejmé, že prevzatie tovaru podľa posledného dodacieho listu bolo 17.6.2013 pod položkou č. 32 / č.l.139a/ a žalobca požaduje úrok od 27.9.2013 u tejto faktúry, teda až po uplynutí 30 dní od dodania tovaru v súlade s vyššie citovaným ustanovením obchodného zákonníka.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013, účinného od 1.2.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB, platnej k 1.dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, zvýšenej o 9 % -uálnych bodov a takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Žalobca požaduje nižší ako zákonný úrok z omeškania 8,5 % a súd preto vyhovel aj v časti požadovaného úroku z omeškania, tak ako to požadoval žalobca.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta počíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 2.825,75 EUR, ktoré pozostávajú jednak z trov právneho zastúpenia vo výške 1.894,75 EUR a zo súdneho poplatku 931,- EUR.
Priznaná suma zo žalovanej istiny 16.000,15 EUR predstavuje čiastku 15.517,44 EUR, s tým, že neúspech žalobcu predstavuje nepatrnú časť, keďže čiastka 482,71 EUR, v ktorej bol žalobca neúspešný, predstavuje 3 % zo žalovanej sumy.
Súd priznal zástupcovi žalobcu tarifnú odmenu za 7 úkonov právnej pomoci v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Jedná sa o nasledujúce úkony právnej pomoci : - prevzatie a príprava veci, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu zo dňa 18.6.2014 /č.l.41/, účasť na pojednávaní dňa 17.12.2014 /č.l.125/, účasť na pojednávaní dňa 30.1.2015 /č.l.132/, účasť na pojednávaní dňa 11.3.2015 /č.l.142/ a účasť na pojednávaní dňa 22.4.2015 /č.l.151/.
Súd nepriznal odmenu za úkon právnej pomoci vyjadrenie vo veci zo dňa 30.7.2014 /č.l.44/, tak ako to požadoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 27.4.2015 /č.l.156/, keďže tento úkon je neúčelný, z dôvodu, že preukázanie splatnosti žalovanej istiny, dôkaz o doručení faktúr, mal žalobca predložiť už pri podaní samotnej žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej pomoci z hodnoty 15.517,44 EUR predstavuje sumu 320,34 EUR. Keďže pojednávanie vo veci zo dňa 17.12.2014 /č.l.125/, zo dňa 30.1.2015 /č.l.132/ a zo dňa 11.3.2015 /č.l.142/, bolo odročené bez pojednávania, zástupcovi patrí tarifná odmena iba vo výške 1/4 tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyššie citovanej vyhlášky, t.j. suma 80,09 EUR. Tarifná odmena za 4 úkony predstavuje sumu 1.281,36 EUR /4 x 320,34/ a za 3 úkony po 80,09 EUR, predstavuje sumu 240,27 EUR. Tarifná odmena spolu je 1.521,63 EUR. Súd priznal aj režijný paušál za 4 úkony vykonané v r. 2014 po 8,04 EUR, spolu 32,16 EUR a za 3 úkony vykonané v r. 2015 po 8,39 EUR, spolu 25,17 EUR. Režijný paušál predstavuje sumu 57,33 EUR. Tarifná odmena + režijný paušál, spolu 1.578,96 EUR, po pripočítaní 20 % DPH /315,79 EUR/, tarifná odmena + režijný paušál
činí 1.894,75 EUR. Súdny poplatok z istiny 15.517,44 EUR činí 931 EUR. Trovy právneho zastúpenia + súdny poplatok /1.894,75 EUR + 931 EUR/, predstavujú trovy konania vo výške 2.825,75 EUR, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný úspešnému žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.