Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-5-2015.pdf
PDF · 67.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/5/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného A. I., pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného A. I. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13.05.2014, sp. zn.1T/60/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. apríla 2015, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovaného A. I., narodeného XX. XX. XXXX,
z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. I. uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., s poukazom na §§ 138 písm. a/, 139 ods. 1 písm. c/ a 127 ods. 5 Tr. zák. na skutkovom základe, že: dňa 11. apríla 2009 v čase okolo 19.00 hod. v meste B., časť C., na štátnej ceste počas vedenia osobného motorového vozidla zn. VW Passat, EČ: SC XXX BR, potom čo uvidel oproti prichádzajúce osobné motorové vozidlo ktoré viedla Q. Q., narodená XX. L. XXXX, jeho bývalá družka, zastal s vozidlom kolmo na os vozovky, čím prinútil vodiča osobného motorového vozidla zn. Daewoo Tico, EČ: KN XXX AC, Q. Q., zastaviť ňou vedené vozidlo, následne vystúpil z vozidla a prešiel k vozidlu Q. Q., ktorej sa vyhrážal zabitím, pričom z dôvodu, aby si zobral z motorového vozidla Daewoo Tico svoj notebook v domnení, že mu ho bývalá družka neoprávnene odňala z jeho domu a tento sa nachádza v ňou vedenom vozidle, opakovane udieral do skla predných bočných dverí vozidla na strane vodiča v dôsledku čoho sklo rozbil, následne si zo zadnej časti tohto vozidla zobral tašku od svojho notebooku, pričom poškodenej týmto konaním nespôsobil žiadne zranenia.
Za tento zločin mu podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zák., bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1 roka v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a v ňom uviedol: Konanie obžalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu, ale maximálne iba priestupku, preto by malo byť zastavené trestné stíhanie. Obžalovaný sa bál zneužitia pracovných údajov. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a zastaviť trestné stíhanie obžalovaného. Na verejnom zasadnutí zotrval na svojich argumentoch.
Prokurátor sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva na odvolanie. Intervenujúci prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa, ktorého rozsudok odvolací súd preskúmaval vo všetkých jeho výrokových častiach, konajúc v súlade so základnými zásadami trestného konania, dospel k správnym záverom v časti skutku. Samotný obžalovaný nepoprel svoju prítomnosť na mieste činu a jeho ďalšie konanie opisovala poškodená, pričom tak činila spôsobom, ktorý bol vierohodný aj z pohľadu opisu konania obžalovaného aj následku, ktorého sa týmto činom mal dopustiť. Napokon celú uvedenú situáciu opísala fakticky zhodne svedkyňa L. P. a v neprospech obžalovaného vypovedal aj jeho spolujazdec svedok J. C.. Ostatní svedkovia svedčili o veci z druhej ruky, t.j. len na základe opisu skutku zo strany poškodenej, resp. obžalovaného. V danej veci odvolací súd rozhodnutím z 25. 09. 2012 zaujal vo vzťahu vyhodnoteniu dokazovania konkrétny názor i právne stanovisko a súd prvého stupňa sa ním zákonným spôsobom riadil. Na pozadí hore konštatovaných dôkazov bolo v dostatočnej miere preukázané, že obžalovaný donútil zastaviť vlastným vozidlom vozidlo poškodenej, následne vystúpil zo svojho vozidla a verbálne i fyzicky násilne konajúc voči osobe poškodenej a jej vozidlu rozbil okno vozidla a odcudzil v ňom uvedený notbuk. Daným konaním obžalovaný postupoval vlastným vozidlom, ktoré zodpovedá zákonnej definícii - zbrane podľa § 122 ods. 3 Tr. zák. a voči osobe, ktorá bola v minulosti blízkou osobou, t.j. aj pre nasledujúce obdobie požíva ochranu chránenej osoby v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., a preto i právne zadefinovanie zločinu vydierania bolo správne vymedzené.
V prípade výroku o treste súd vzal do úvahy nielen všetky zákonné kritériá vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ale i ďalšie skutočnosti vyplývajúce z toho, že od spáchania skutku až po rozhodnutie vo veci uplynulo viac ako 5 rokov a nebol zistený žiadny iný negatívny poznatok o správaní sa obžalovaného v danom období. Navyše obžalovaný škodu poškodenej nahradil a v súčasnosti žije usporiadaným rodinným životom. Preto použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v danej veci bolo vhodné a správne a uložená hrozba trestom odňatia slobody za dostatočná z pohľadu generálnej, no najmä individuálnej prevencie.
Na podklade týchto argumentov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom odvolací súd sa vo zvyšku stotožňuje so závermi uvedenými v dôvodoch napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.