Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-306-2014.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/306/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176 proti žalovanej U. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom v O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie 512,86 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 98,98 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, a to na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 08. 2014 domáhal na žalovanej zaplatenia 512,86 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 55,95 eur a úrokov z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 512,86 eur od 07. 08. 2014 do zaplatenia na tom základe, že dňa 09. 02. 2007 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len ÚP) a súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovanej. Na základe riadneho plnenia si povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo strany žalovanej jej zaslal v zmysle ust. hlavy 8 ÚP úverovú kartu spolu s metodickou príručkou a sadzobníkom poplatkov. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila, že bola s nimi oboznámená, rovnako ako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. Má za to, že zmluva je celistvá , bola uzavretá v písomnej forme slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej. Svoju vôľu byť viazaná touto zmluvou a jej súčasťami žalovaná potvrdila jednak podpisom zmluvy a jednak následnou aktiváciou úverovej karty. Žiaden predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva. S každou uhradenou mesačnou splátkou klient sporí čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať a to bez akýchkoľvek zbytočných papierovačiek. Povinnosť splácať čerpaný revolvingový úver formou pravidelných mesačných splátok bola dohodnutá v hlave 9 a nasl. ÚP. Zmluvný úrok ako cena za poskytnutie revolvingového úveru bol dohodnutý v ÚP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a dostala sa do omeškania. Prostredníctvom úverovej karty čerpala revolvingový úver spolu vo výške 1.615,63 eur a vrátila len čiastku 463,07 eur. Keď žalovaná napriek výzvam k úhrade neplnila riadne povinnosť
včasného splácania úveru, v zmysle hlavy 7 písm. a/ ju vyzval listom zo dňa 23. 04. 2013 k splateniu celého zostatku úveru 568,59 eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Žalovaná je v omeškaní, a preto ju žiadal aj zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť, lebo s ňou nesúhlasí a súčasne vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
Do konania dňa 19. 09. 2014 vstúpil na strane žalovanej v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Tento v písomnom vyjadrení uviedol, že v predmetnej revolvingovej zmluve absentujú náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia zmluvy a s tým súvisí aj nedostatok písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere predpísanej zákonom. Takúto zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru je potrebné považovať za neplatnú. Žalobca ako dodávateľ praktikou, že podpisom úverovej zmluvy dáva podpisovať za tú časť textu, ktorá je drobným písmom a týka sa iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti, zavádza spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu nie je možné žalobcovi priznať ním požadovanú sumu vo výške 568,81 eur, nakoľko naň nemá platný právny titul. Žalovaná reálne čerpala 1.615,53 eur a zaplatila 1.725,34 eur.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou č. 3702051076 zo dňa 09. 02. 2007, so všeobecnými obchodnými podmienkami platnými a účinnými ku dňu uzavretia zmluvy, splátkovým kalendárom, výzvou na splatenie celého úveru zo dňa 23. 04. 2013 aj s výpisom z poštovej knihy a písomných podaní účastníkov a vec posúdil takto:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné (nikto túto skutočnosť nenamietal), že dňa 09. 02. 2007 uzavreli žalobca so žalovanou úverovú zmluvu (ďalej len ÚZ) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver na kúpu tovaru vo výške 99,58 eur (3 000,- Sk), tak ako je uvedené v 51. bode úverovej zmluvy a žalovaná sa zaviazala tento úver uhradiť v 12-tich mesačných splátkach po 9,89 eur (298,- Sk). Nárok z tejto zmluvy však nie je predmetom konania. Predmetom konania je nárok vyplývajú zo zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len RÚ) uzavretej súčasne (na jednom formulárovom tlačive) s uvedenou úverovou zmluvou. Žalovaná zmluvne dohodnuté splátky RÚ prestala splácať, následkom čoho žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami pristúpil k zosplatneniu celého zostatku čerpaného revolvingového úveru a to listom zo dňa 23. 04. 2013, ktorým oznámil žalovanej, že si uplatňuje voči nej svoje právo na splatenie celého zostatku čerpaného úveru vo výške 568,59 eur a súčasne ju vyzval k jeho úhrade v lehote 15 dní od odoslania výzvy .
Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej znenie navrhnuté žalobcom. Týmto spôsobom žalobca pri uzavretí úverovej zmluvy vnútil žalovanej úplne iný právny úkon, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti, pričom žalovaná nemala na výber a musela podpísať celú predloženú predtlač listiny.
Súd najprv musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany - spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje žalovaná ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd pri posudzovaní revolvingovej zmluvy ako prvé posudzoval samotný vznik právneho vzťahu
- spôsob uzavretia revolvingovej zmluvy. Postup, aký zvolil pri uzavretí zmluvy žalobca vyvoláva podozrenie o účelovosti jeho správania ktorého výsledkom bolo vnútenie produktu, o ktorý žalovaná pri uzavretí úverovej zmluvy nemala záujem. Súd je toho názoru, že žalobca uvedeným postupom nečestne bez odbornej starostlivosti využil, v určitej skupine obyvateľov - spotrebiteľov ochotných financovať svoju spotrebu cez úver, ochotu uspokojiť svoje potreby jednoduchým sprístupnením finančných prostriedkov a to aj napriek tomu, že v skutočnosti o tento produkt neprejavili záujem. Nekalo kalkuloval, že odstránením všetkých bariér s ktorými sa spotrebiteľ bežne stretáva pri obdobnom produkte, spotrebiteľ neodolá a takto ponúknuté finančné prostriedky bez bližšieho skúmania podmienok využije. To, že žalovaná neprejavila záujem o uzavretie takejto zmluvy mohlo reálne spôsobiť, že nemusela pochopiť, príp. rozlíšiť tieto dve zmluvy. Súd dáva za vinu žalobcovi, že týmto spôsobom u týchto osôb zmenil správanie tak, že namiesto vopred uváženého správania primeraného svojim finančným možnostiam, títo bez bližšieho pochopenia prijali záväzok, ktorý presahoval ich finančné možnosti. Takýmto spôsobom sa dostali do stavu, kedy neboli schopní svoj záväzok uniesť. Takéto konanie, pri ktorom absentuje potrebná odborná starostlivosť, ktorú pri takomto zložitom úkone možno rozumne očakávať, súd považuje v zmysle § 7 ods. 1, ods.2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. v spojitosti s čl. 2 písm. h/ Smernice rady č. 2005/29 za nekalú obchodnú praktiku, ktorej neprináleží žiadna právna ochrana a z tohto dôvodu súd hodnotil túto zmluvu o revolvingovom úvere ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd uvedené konštatuje aj s ohľadom na to, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby zmluvu o revolvingovom úvere uzavrel ako samostatnú zmluvu, tak ako to urobil pri úverovej zmluve. Súdu nie sú známe žiadne zákonné prekážky, pre ktoré by sa tak nemohlo stať. V osobitnom - samostatnom dojednaní revolvingovej zmluvy by bolo nespochybniteľné, že úmyslom spotrebiteľa (po predchádzajúcom zvážení podmienok) bolo uzavretie zmluvy, tohto druhu, so všetkými z toho vyplývajúcimi záväzkami. V takomto prípade by súd, po dodržaní všetkých zákonných náležitostí, ktoré si vyžaduje zmluva tohto charakteru, nemal žiadne pochybnosti o vzniku a existencii takéhoto právneho vzťahu. Samotný fakt, že žalobca postavil vznik právneho vzťahu iba na časti zmluvy kde sa konštatuje, že účastníci súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom a splátkami, či prípadnými ďalšími podstatnými náležitosťami odkazujúcimi na príslušné články úverových podmienok, je neakceptovateľný. Súd má za to, že všeobecné úverové podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho alebo vysvetľujúceho charakteru, a teda nemôžu obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver, prípadne RPMN. Navyše obchodné podmienky neboli žalovanou podpísané a tvrdenie žalobcu, že zmluva je uzavretá v písomnej forme, ako celistvý akt, z predložených dôkazov nevyplýva. Z tohto dôvodu preto súd konštatuje, že takto uzavretá zmluva nie je uzavretá v prepísanej písomnej forme tak, ako to ustanovuje § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, a preto je neplatná. Preto nemôže byť návrh žalobcu dôvodný ani v časti týkajúcej sa uplatnenia nárokov na zaplatenie úrokov z úveru, poplatkov a zmluvných pokút, ktoré by mohli byť uplatnené len na základe platnej zmluvy.
Podpisom ÚZ zo dňa 09. 02. 2007 teda nedošlo automaticky aj k uzavretiu paralelného právneho úkonu
- zmluvy o revolvingovom úvere, pretože ak by tento právny úkon mal platne vzniknúť, muselo by byť v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaná mala skutočne vôľu takýto právny úkon, ktorý by bol riadne individualizovaný, čo do podmienok jeho uzavretia, uzavrieť. Samotné aktívne konanie žalovanej je právne irelevantné pri absencii platnosti tohto právneho úkonu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobca tým, že poskytol žalovanej finančné prostriedky (výberom z bankomatu prostredníctvom úverovej karty), vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., a to na základe plnenia poskytnutého na základe neplatného právneho úkonu.
S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že návrh žalobcu na zaplatenie 512,86 eur s prísl. nie je dôvodný. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z. predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom (riadok označený v splátkovom kalendári ako čerpanie, v ktorom sú zahrnuté všetky výbery žalovanej z bankomatu, príp. platby platobnou kartou) vo výške 1.615,63 eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu - úhrady splátok (riadok v splátkovom kalendári označený ako úhrada) vo výške 1.725,34 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku bezdôvodného obohatenia a stanovuje skutočný rozdiel medzi tým čo žalobca dal a dostal, očistený o nároky, ktoré súd v dôsledku
neplatnosti právneho úkonu žalobcovi nepriznal. Keď žalovaná zaplatila žalobcovi viac, ako dostala, nevznikol voči nej ani nárok na prípadné bezdôvodné obohatenie, teda žalobca nemá žiaden právny titul, na základe ktorého by mala žalovaná byť zaviazaná na zaplatenie podľa žaloby.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná aj vedľajší účastník na strane žalovanej boli v konaní úspešní, a preto im podľa uvedeného ustanovenia vzniklo právo na náhradu trov konania.
Žalovaná si náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnila (podľa obsahu spisu jej trovy ani nevznikli), a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník na strane žalovanej si právo na náhradu trov konania uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k žalobe. Preto súd zaviazal žalobcu, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej uplatnené trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia. Tieto trovy si vedľajší účastník uplatnil vo výške 110,93 eur (2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 05. 12. 2014 po 38,18 eur + 2x režijný paušál po 8,04 eur + 20% DPH).
Súd uplatnené úkony považuje za účelné, avšak má za to, že tarifná hodnota za zastupovanie v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) vychádza z hodnoty sporu, ktorá je 469,03 eur (istina, poplatok za výpis z účtu), teda súd nevychádzal z hodnoty sporu vrátane príslušenstva vypočítaného žalobcom. Uvedené súd opiera o ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky, ktorý výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, určenej pri začatí poskytovania právnej služby, pričom príslušenstvo do tohto pojmu nezahŕňa (pri takomto výklade by sa pri každom úkone zvyšovala hodnota o narastajúce úroky z omeškania). Súd preto vychádzajúc z hodnoty 469,03 eur priznal vedľajšiemu účastníkov náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 98,98 eur a to podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky, a to za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia) po 33,20 eur , prináležiacej paušalizovanej náhrady trov 2 krát po 8,04 eur, teda súčtom 82,48 eur + 16,50 eur ako 20 % DPH.
Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p. S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že návrh žalobcu na zaplatenie 512,86 eur s prísl. nie je dôvodný. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z. predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom (riadok označený v splátkovom kalendári ako čerpanie, v ktorom sú zahrnuté všetky výbery žalovanej z bankomatu, príp. platby platobnou kartou) vo výške 1.615,63 eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu - úhrady splátok (riadok v splátkovom kalendári označený ako úhrada) vo výške 1.725,34 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku bezdôvodného obohatenia a stanovuje skutočný rozdiel medzi tým čo žalobca dal a dostal, očistený o nároky, ktoré súd v dôsledku neplatnosti právneho úkonu žalobcovi nepriznal. Keď žalovaná zaplatila žalobcovi viac, ako dostala, nevznikol voči nej ani nárok na prípadné bezdôvodné obohatenie, teda žalobca nemá žiaden právny titul, na základe ktorého by mala žalovaná byť zaviazaná na zaplatenie podľa žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.