Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_18C-25-2022.pdf
PDF · 72.86 KB
Case nature
Subarea
18C/25/2022
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866 so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanému: K. V., nar. XX.XX.XXXX, posledne na úz. SR bytom W. Z. XXXX/., XXX XX W. A., občan Ukrajiny, o zaplatenie 78,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2022, domáhal voči žalovanému zaplatenia 78,00 Eur s príslušenstvom titulom náhrady nákladov za stravu poskytovanú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení SOREA hotel, Stará Ľubovňa za obdobie od 05. 05. 2020 do 11. 05. 2020.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 05. 05. 2022 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súdna zásielka sa z adresy žalovaného uvedená v žalobe vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Súd na základe údajov z Registra obyvateľov (čl.13) zistil, že žalovaný je občanom Ukrajiny, mal evidované povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej SR) do 14.11.2020, pričom od 21. 11. 2019 bol prihlásený na prechodný pobyt na adrese W. Z. XXXX/XX, W. A.. Šetrením polície (čl. 25) na uvedenej adrese bolo zistené od vedúceho budovy, že žalovaný na uvedenej adrese nebýva od 07. 08. 2019. Iná adresa pobytu žalovaného zistená nebola, preto súd uznesením zo dňa 13. 06. 2022 zrušil vydaný platobný rozkaz, pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Na žiadosť súdu bolo dňa 21.10.2022 doručené oznámenie Prezídia PZ, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, podľa ktorého žalovaný mal na území SR udelený prechodný pobyt na účel zamestnania s platnosťou od 15.11.2019 do 21.11.2019 na adrese v Košiciach, od 21.11.2019 do 14.11.2020 na adrese v W. A., W. Z. XXXX/XX a menovaný v súčasnej dobe nemá na území SR udelený žiaden prechodný alebo trvalý pobyt.
4. Na výzvu súdu s poukazom na chýbajúcu právomoc, žalobca dňa 10.11.2022 k výzve súdu uviedol, že žalovaný má platný prechodný pobyt na území SR vzhľadom na Register obyvateľov SR, v ktorom dátum ukončenia platnosti prechodného pobytu nefiguruje. Tým je daná právomoc súdu a žiadal o prejednanie veci slovenským súdom.
5. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa ods. 2, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. V podanej žalobe je žalovaný označený celým menom, dátumom narodenia a adresou pobytu na úz. SR. Žalovaný je štátnym občanom Ukrajiny, čo je cudzí prvok v konaní. Súd preto skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou normou, podľa ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom je Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
8. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „MPS“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
9. Súd zisťoval či je medzi SR a Ukrajinou uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorá by určila vzájomnú právomoc v oblasti tu prejednávanej civilnej veci, dvojstranná medzinárodná zmluva zistená nebola. Preto určovanie právomoci súdu vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade upravuje MPS.
10. Podľa § 37 MPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný štátnym občianstvom žalovaného, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
12. Šetrením súdu bolo preukázané, že žalovaný mal na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel zamestnania s platnosťou od 15.11.2019 do 21.11.2019 na adrese v Košiciach, od 21.11.2019 do 14.11.2020 na adrese v Nových Zámkoch a v súčasnej dobe nemá na území Slovenskej republiky udelený žiaden prechodný alebo trvalý pobyt. Šetrením polície bolo preukázané, že žalovaný sa na poslednej adrese, ktorú v žalobe uviedol žalobca, nenachádza. Z uvedeného jednoznačne vyplýva zistenie súdu, že žalovaný sa aktuálne na území SR nenachádza. Pokiaľ má v evidencií Registra obyvateľov neukončený prechodný pobyt, táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na zistenie faktického pobytu žalovaného, ktorý preukázateľne nie je na území SR. Záver žalobcu, že napriek formálnej evidencií neukončenia prechodného pobytu žalovaného v Registri obyvateľov SR, by bola daná právomoc slovenského súdu, nie je správny. Podľa ustálenej súdnej praxe, pri výklade pojmu bydlisko sa nevychádza len formálneho výkladu pojmu ako adresy z úradnej evidencie trvalého bydliska fyzickej osoby (t.j. podľa údajov v registri obyvateľov), ale bydliskom sa rozumie miesto, kde sa občan zdržuje s úmyslom a teda z vlastnej vôle, zdržiavať sa tam trvalo. Súd nezistil, že by sa žalovaný trvalo zdržiaval na území SR.
13. Na základe uvedeného má súd preukázané, že žalovaný sa v súčasnosti nezdržiava na území Slovenskej republiky. Je teda potrebné uzavrieť, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je štátnym občanom Ukrajiny, slovenský súd tak nemá právomoc podľa MPS konať o žalobe smerujúcej proti žalovanému v tu prejednávanej veci. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie o podanom návrhu podľa ust. § 9 C.s.p. zastavil.
14. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, pretože podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc konať, na žalobe zotrval napriek upovedomeniu súdom o rozhodujúcich skutočnostiach pre
posúdenie právomoci, vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v predmetnom konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.