Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-72-2012.pdf
PDF · 132.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3C/72/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcom 1/ T. L., narodenej XX. XX. XXXX, naposledy bytom M. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou O. G., tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 2/ D. L., narodený XX. XX. XXXX, bytom R. R., D. XX, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK Lučenec, J. Kráľa 5/A za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká 16, Prešov, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 13 957,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 11 797,62 Eur spolu s úrokom z omeškania, vo výške 9,50% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 03. 2009 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 04. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 05. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 06. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 07. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 08. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 09. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 10. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 11. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 12. 2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 01. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 02. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 03. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 04. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 05. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 06. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 07. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 08. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 09. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 10. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 11. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 12. 2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 01. 2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 02. 2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 05. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 06. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 07. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 08. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 09. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 10. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 170,98 Eur od 10. 11. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 6 203,16 Eur od 10. 12. 2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v konaní domáhal toho, aby súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu 17 403,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15 967,59 Eur od 25. 03. 2011 a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, a odporkyňa 1/ uzavreli dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 (ďalej len "Všeobecné obchodné podmienky"). Odporkyňa 1/ sa v zmysle zmluvy oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasila s nimi. Na základe zmluvy bol odporkyni 1/ poskytnutý úver vo výške 13 543,12 Eur (408 000 Sk), ktorý sa odporkyňa 1/ zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 172,31 Eur (5 191 Sk), pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 10. 12. 2004 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 10. 11. 2014. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 10. dňu v mesiaci. Odporkyňa 1/ sa zaviazala splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania (ďalej len "Základné podmienky"). V zmysle Základných podmienok si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,33 Eur (40 Sk) mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver dohodnutá vo výške 8,80 % ročne.
Dňa XX. XX. XXXX odporca 2/ uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa Dohodu o ručení, na základe ktorej sa odporca 2/ zaviazal podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka uspokojiť pohľadávku veriteľa z vyššie uvedenej zmluvy.
Odporkyňa 1/ využila možnosť čerpať úver, avšak podmienky splácania riadne nedodržiavala a dostala sa so splácaním do omeškania. Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla pohľadávka voči odporcom v celkovej výške 17 403,82 Eur, ktorá pozostávala z istiny 15 967,59 Eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania odporkyne 1/ so splácaním záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 24. 03. 2011, v sume 1 436,23 Eur.
V ďalšom uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. a spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., uzatvorili dňa XX. XX. XXXX v súlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") zmluvu o postúpení pohľadávky č. 0568/2011/CE, na základe ktorej bola predmetná pohľadávka voči odporcom postúpená na navrhovateľa. Slovenská sporiteľňa oznámila postúpenie pohľadávky odporcom doporučeným listom zo dňa 12. 04. 2011.
Na záver uviedol, že z dôvodu porušenia zmluvných podmienok odporkyňou 1/ pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá nastala ku dňu 21. 12. 2011. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti bolo odporcom doručované doporučeným listom, ktorým boli zároveň vyzvaní na splatenie pohľadávky do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ku dňu podania návrhu na začatie konania nebolo z dlžnej sumy nič uhradené.
Dňa 31. 12. 2014 bolo súdu doručené podanie zo dňa 19. 12. 2014, ktorým navrhovateľ vzal späť návrh zo dňa 10. 02. 2012 v časti istiny prevyšujúcej sumu 13 957,11 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Žiada, aby mu súd priznal celkovo 81 nepremlčaných splátok (splátku splatnú odo dňa 10. 03. 2008 až do 10. 11. 2014). Súd uznesením č. k. 3C/72/2012-139 zo dňa 08. 04. 2015 konanie v predmetnej časti zastavil.
Vzhľadom na to, že návrh, ako aj pripojené listinné doklady sa odporkyni 1/ nepodarilo doručiť na adresu jej trvalého bydliska, pričom súdu sa ani šetrením prostredníctvom príslušných orgánov nepodarilo zistiť presné miesto aktuálneho pobytu odporkyne, na ktorom sa zdržiava a preberá písomnosti, tunajší súd ustanovil odporkyni uznesením č. k. 3C/72/2012-200 zo dňa 13. 10. 2014 opatrovníčku, súdnu tajomníčku Okresného súdu Zvolen, Oľgu Mlynarčíkovú. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 11. 2014.
Opatrovníčka odporkyne 1/ sa k návrhu nevyjadrila.
Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04. 12. 2012, pričom uviedol, že vyčíslenie dlžnej sumy nie je dostatočne špecifické a nevyplýva z neho kedy sa tá ktorá splátka stala splatnou. Zároveň vzniesol námietku premlčania pri splátkach, u ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním návrhu na začatie konania.
Navrhovateľ sa k námietke premlčania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28. 07. 2014 a 04. 08. 2014, pričom uviedol, že námietku premlčania môže vzniesť len dlžník, vedľajšiemu účastníkovi takéto právo zákon nepriznáva. Námietku premlčania preto uplatnila neoprávnená osoba. Ďalej navrhovateľ presne špecifikoval z čoho pozostáva istina a príslušenstvo pohľadávky, ktorej sa v tomto konaní domáha.
Súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom odporcu 2/ a oboznámením sa s návrhom na začatie konania a jeho prílohami a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami platnými k 01. 08. 2002, Dohodou o ručení zo dňa 11. 11. 2004, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 04. 2011, Oznámením o mimoriadnej splatnosti zo dňa 21. 12. 2011, amortizačnou tabuľkou zo dňa 05. 02. 2015, správami o zisťovaní pobytu odporcov, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 23. 07. 2014 a 28. 07. 2014, čiastočným späťvzatím zo dňa 19. 12. 2014, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 29. 11. 2012, vyjadrením Národnej banky Slovenska zo dňa 24. 07. 2014 , a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a odporkyňa 1/ ako dlžník uzavreli dňa XX. XX. XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Výška úveru predstavovala sumu 13 543,12 Eur (408 000 Sk), úroková sadzba bola určená vo výške 8,80 % ročne a to ku dňu podpísania zmluvy, splatnosť prvej splátky bola dňa 10. 12. 2014, výška splátky predstavovala sumu 172,31 Eur (5 191 Sk) bola dohodnutá mesačná periodicita splatnosti vždy k 10. dňu v mesiaci, splatnosť úrokov mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru na deň 10. 11. 2014. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne.
Vedľajší účastník pri prednese na pojednávaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa po postúpení pohľadávok z právneho predchodcu navrhovateľa, keďže podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o bankách") možno postúpiť len nesplácaný dlh. Navrhovateľ teda nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpených nezosplatnených peňažných súm. Postup banky pri postúpení nezosplatnených pohľadávok odporuje zákonu o bankách. Ďalej namietol tú skutočnosť, že odporcovia boli v omeškaní so splácaním jednotlivých splátok už v septembri 2007, pričom právny predchodca navrhovateľa v období takmer štyroch rokov pripisoval na predmetnom úvere úroky, poplatky a jednotlivé splátky úveru a tento úver nezosplatnil aj napriek tomu, že ho mohol vymáhať v súdnom konaní a takéto konanie právneho predchodcu navrhovateľa je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať právnu ochranu. Vedľajší účastník upozornil na možnú prítomnosť neprijateľných podmienok v časti zmluvy o splátkovom úvere, ktorá neumožňuje odporcom ako spotrebiteľom odstúpiť od zmluvy a právnemu predchodcovi navrhovateľa umožňovali kvantifikovať pohľadávku a v dohode o ručení, ktorá rozširuje ručiteľský záväzok na akékoľvek zmluvy uzatvárané medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou v 1/ rade. Na základe uvedených skutočností mal vedľajší účastník za to, že navrhovateľ by mal mať nárok len na skutočnú neuhradenú pôvodnú istinu z úveru v nepremlčaných splátkach v rámci reálnej vecnej aktívnej legitimácie so zákonným úrokom z omeškania. Právny zástupca odporca 2/ na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpených nezosplatnených peňažných súm. Postup banky pri postúpení nezosplatnených pohľadávok odporuje zákonu o bankách, keďže tento vylučuje, aby ešte nesplatnú úverovú bankovú pohľadávku spravoval subjekt, ktorý nie je nositeľom bankového povolenia tj. pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná nemožno postúpiť na nebankový subjekt. Vzhľadom na túto skutočnosť má navrhovateľ nárok len na nepremlčané splátky a to od 10. 03. 2009 do 10. 03. 2011 a to len na istinu týchto nepremlčaných splátok v sume 2 804,33 Eur, pretože splátka splatná dňa 10. 04. 2011 ešte nebola splatná v čase postúpenia pohľadávky. Rovnako ako vedľajší účastník namietal rozpor s dobrými mravmi a poukazoval na prítomnosť nekalých obchodných praktík na strane
právneho predchodcu navrhovateľa, keď počas tri a pol roka úmyselne kapitalizoval úroky na úverom účte odporkyne 1/ bez toho, aby v bežne akceptovateľnej dobe vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe uvedených skutočností mal právny zástupca odporcu 2/ za to, že navrhovateľ by mal mať nárok len na skutočnú neuhradenú pôvodnú istinu z úveru v nepremlčaných splátkach v rámci reálnej vecnej aktívnej legitimácie vo výške 2 804,33 Eur so zákonným úrokom z omeškania. Požiadal, aby súd povolil túto sumu splácať odporcovi 2/ v splátkach. V prípade, ak by sa súd s uvedenou argumentáciou nestotožnil, navrhovateľ by mal nárok nanajvýš na splátky do 10. 11. 2014, t.j. istinu z týchto splátok počítanú od marca 2009 v sume spolu 9 230 Eur so zákonným úrokom z omeškania.
Navrhovateľ na pojednávaní k veci uviedol, že trvá na tom, aby súd odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť sumu vo výške 13 957,11 Eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako to špecifikoval v rámci čiastočného späťvzatia. Ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie namietanej vedľajším účastníkom poukázal na vyjadrenie Národnej banky Slovenska, ktorá podrobne odôvodnila možnosť postúpenia nezosplatnenej pohľadávky na navrhovateľa. Zároveň uviedol, že jeho právny predchodca splnil pri uzatváraní zmluvy všetky zákonom požadované podmienky a je potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.
Odporca 2/ na pojednávaní k veci uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom, ktoré zaujal jeho právny zástupca. Ďalej uviedol, že právnemu predchodcovi navrhovateľa predložil žiadosť o ročný odklad splátok z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Právny predchodca navrhovateľa na žiadosť nereagoval, čo odporca 2/ považoval za akceptáciu žiadosti. Po uplynutí jedného roka bol však úver zosplatnený a od odporcu 2/ bola požadovaná úhrada celého dlhu, čo je pre neho nemysliteľné.
V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len "VOP" ), tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.
V zmysle bodu 1.2 VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený.
Podľa bodu 7. VOP, tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej mene a do určitej sumy a klient ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).
V zmysle bodu 7.4.1 VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úverového obdobia.
V zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
V zmysle bodu 10.3 VOP, pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní.
Podľa bodu 18.14 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. l, 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30. 06. 2006 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ prvá veta, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 12. 04. 2011 odporcom oznámil postúpenie pohľadávky, ktorá sa týkala spotrebného úveru č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX bola tak pohľadávka vo výške 17 403,82 Eur s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky boli odporcovia v omeškaní so splácaním dlhu 1 261 dní. Odporcovia boli upozornení, že sú povinní plniť svoj záväzok novému veriteľovi, teda navrhovateľovi s tým, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 24. 03. 2011 bol záväzok odporcov voči navrhovateľovi evidovaný vo výške 17 403,82 Eur s príslušenstvom.
Národná banka Slovenska vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 07. 2014 v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 13C/79/2014 v ktorom uviedla, že čo sa týka správy úverov, pojem správa úveru nie je právne definovaným pojmom; za správu sa považuje činnosť, ktorej obsahom je starostlivosť o úver a to tak v etape jeho poskytovania ako aj v etape jeho splácania, vrátane správy pohľadávok z úveru. Obsah a rozsah správy úveru závisí od zložitosti úverového produktu, napr. dohodnutého spôsobu čerpania a splácania a v neposlednom rade sa správa úveru dotýka aj samotného účtovného a technického spracovania a evidencie úveru a prípadnej komunikácie s klientom. V zásade platí, že veriteľ vykonáva správu úveru sám, nie je však vylúčené, aby jednorazové alebo opakované činnosti týkajúce sa správy úveru či ako celku alebo jej časti zveril osobitnou zmluvou inej osobe a to podniku pomocných bankových služieb v zmysle § 25 ods. 7 zákona o bankách alebo inému poskytovateľovi služieb. Na vykonávanie bankou zverených činností týkajúcich sa správy úveru poskytovateľ služieb nepotrebuje povolenie Národnej banky Slovenska. K otázke správy úveru poskytnutého bankou, ktorý nebol zosplatnený a bankovému povoleniu uviedla, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona o bankách bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie bankových činností tak ako sú vymenované v § 2 ods. 1 a 2 zákona o bankách. Pomenovanie základnej bankovej činnosti "poskytuje úvery" je potrebné vykladať tak, že banka je oprávnená vykonávať úverové obchody, ktorými sa v zmysle § 36 ods. 3 rozumejú činnosti týkajúce sa poskytovania úverov vrátane poskytovania záruk. Ku správe úveru zverenej tretej osobe poukázal na vyššie uvedené ohľadom správy úverov. K otázke možnosti prevodu nezosplatneného úveru zmluvou o postúpení pohľadávky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti uviedla, že v zmysle § 2 ods. 13 zákona o bankách na banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ak zákon o bankách neustanovuje inak. Na tomto právnom základe sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, súčasne však musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. V ďalšom poukázala na postúpenie pohľadávky so súhlasom klienta a teda, že v zmysle § 91 ods. 1 zákona o bankách môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady chránené bankovým tajomstvom len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta. Pokiaľ banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky z úveru, ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže takúto pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť svoju pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom aplikácia uvedeného ustanovenia zákona o bankách bude v praxi závisieť odo dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta z úveru, t.j. dohodnutého spôsobu splácania úveru. Ak je úver splatný v splátkach ( bez ohľadu na to, o aké splátky ide ) banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru ( "pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku klienta" ) za podmienky, že a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru ( dohodnuté čiastkové plnenie ) a/alebo úrokov alebo ich časť ( "časť peňažného záväzku klienta" ), b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na beh premlčacích lehôt pre splatné a nezaplatené čiastkové plnenia ( § 103 Občianskeho zákonníka ), ani nespôsobuje stratu výhody splátok pre klienta. Pokiaľ ide o osobu postupníka, v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou a pri postúpení pohľadávky odovzdá postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Je nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a odporkyňou 1/ ako dlžníkom zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej zmluvy bol odporkyni 1/ poskytnutý úver v sume 13 543,12 Eur (408 000 Sk), ktorý sa odporkyňa 1/ zaviazala splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Navrhovateľ svoj nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ), ktorou boli na navrhovateľa ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojených ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Ako už súd uviedol vyššie, súčasťou predmetnej úverovej zmluvy medzi postupcom ako bankou a odporkyňou 1/ ako dlžníkom, boli aj Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa odporkyňa 1/ oboznámila, súhlasila s nimi a zaviazala sa ich dodržiavať. V zmysle bodu 18.14 odporkyňa 1/ ako klient výslovne súhlasila s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalo podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Preto má súd za to, že banka ako postupca disponovala súhlasom odporkyne 1/ na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, navrhovateľa. Napriek vyššie uvedenému má však súd za to, že súčasne boli splnené aj podmienky na postúpenie pohľadávky na navrhovateľa v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v danej veci bol úver splatný v splátkach, mala banka právo postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru tak, ako to predpokladá citované ustanovenia zákona o bankách, ktoré hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej peňažnému záväzku klienta. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že odporkyňa 1/ riadne a včas neplnila, keďže bola v omeškaní s úhradou splátok od 10. 10. 2007, čo do uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok predstavuje viac ako tri dojednané mesačné splátky a z uvedeného je zrejmé aj splnenie ďalšej podmienky o omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bola písomne vyzvaná. Podľa názoru súdu terminologické vymedzenie pohľadávky, ktorú môže banka postúpiť za splnenia uvedených predpokladov, ako pohľadávky zodpovedajúcej peňažnému záväzku klienta, predstavuje pohľadávku banky voči klientovi z určitého úverového vzťahu a teda celú pohľadávku, celú sumu istiny, úrokov z úveru ako aj prípadných iných nárokov i už poplatkov alebo prípadných sankcií. V opačnom prípade, resp. v prípade vymedzenia pohľadávky na účely ustanovenia § 92 ods. 8 len na splátky, ktoré sa už stali splatnými, teda na tzv. dospelé splátky, by sa banka a súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícii, že by dochádzalo k postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcej len sume 90 dňového omeškania. Súd sa teda nestotožnil so závermi vedľajšieho účastníka o nemožnosti postúpenia pohľadávky, resp. o možnosti postúpenia pohľadávky a to len tej jej časti, ktorá sa už stala splatnou alebo až po ukončení úverového vzťahu a vyhlásení mimoriadnej splatnosti a uzavrel, že postúpenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi navrhovateľom a postupcom bolo platné a účinné a teda je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia neplnili povinnosti zo zmluvy včas a riadne, vyhlásil dňa 21. 12. 2011 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval k splateniu celej pohľadávky v lehote do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo odporcom odoslané dňa 21. 12. 2011.
Vedľajší účastník konania na strane odporcov namietal premlčanie u všetkých splátok úveru, ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaní návrhu na začatie konania. Navrhovateľ namietal neprípustnosť vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom, pričom trval na tom, že na túto námietku nemožno prihliadať. Odhliadnuc od iných skutočností, súd má v zmysle citovaného § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach právo skúmať premlčanie nároku ex offo.
Súd pritom nemá pochybnosti o tom, že medzi subjektmi došlo k uzatvoreniu typickej spotrebiteľskej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a právne vzťahy z nej vyplývajúce sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Súd zároveň vychádzal zo všeobecného záveru o tom, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú v takomto prípade (uzatvorenie úverovej zmluvy podľa § 497 Obchodného zákonníka) použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom
zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu. V súlade s týmto stanoviskom je nutné aplikovať pri riešení otázky premlčania nároku ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na základe citovaných ustanovení právnych predpisov, po konštatovaní, že v prípade predmetnej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou 1/, sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, bol súd povinný z úradnej moci preskúmať, či uplatnený nárok nie je oslabený napr. premlčaním, a v prípade, že premlčanie bude zistené, prihliadnuť naň a v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepriznať premlčané právo.
Súd preto skúmal dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, pričom zistil, že táto je dôvodná. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 28. 07. 2014, ktorého obsahom bolo aj presné vyčíslenie úrokov z omeškania z jednotlivých splátok úveru, súd zistil, že odporcovia uhradili, aj keď nie vždy v lehote splatnosti (najneskôr na 22. deň po splatnosti tej ktorej splátky), všetky splátky odo dňa uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere po splátku, ktorej splatnosť nastala 10. 10. 2007, keďže z tejto splátky bola uhradená len časť. Ďalšie splátky odporcovia neuhradili. Vzhľadom na uvedené zistenia musel súd konštatovať, že všetky splátky úveru, u ktorých nastala splatnosť tri roky pred podaním návrhu na začatie konania t.j. pred 21. 02. 2009 sú v zmysle citovaných zákonných ustanovení premlčané. Súd preto nemohol navrhovateľovi priznať 12 splátok úveru, ktoré sa stali splatnými pred 21. 02. 2009 t.j. splátky za mesiace marec 2008 až február 2009. Súd na okraj poznamenáva, že všetky dotknuté splátky úveru, ktoré nemožno z dôvodu premlčania v konaní priznať, sa stali splatnými predtým, ako navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Vedľajší účastník konania na strane odporcov ďalej namietal nedostatočnú určitosť vyčíslenia pohľadávky, ktorej sa navrhovateľ domáha. Tento nedostatok však navrhovateľ spoľahlivo odstránil v podaní doručenom súdu dňa 04. 08. 2014 a 13. 02. 2015. Presne špecifikoval kedy došlo k čerpaniu úveru zo strany odporkyne 1/, kedy a v akej výške realizovala odporkyňa jednotlivé splátky úveru a akým spôsobom bol vypočítaný zmluvný úrok z úveru. Navrhovateľ uviedol, že navrhovateľka celkovo uhradila sumu vo výške 6 225,72 Eur. Z tejto sumy navrhovateľ započítal sumu vo výške 5 920,93 Eur na istinu, sumu 270,86 Eur na poplatky a sumu vo výške 33,93 Eur na úrok z omeškania. Do istiny úveru započítal sumu peňažných prostriedkov vyplatených odporkyni vo výške 13 543,12 Eur, poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 312 Eur a zmluvný úrok v celkovej výške 8 033,40 Eur. Ďalej uviedol presný výpočet sumy úroku z omeškania jednotlivých splátok, ktorý je v celkovej výške 1 470,17 Eur a z predloženej amortizačnej tabuľky vyplýva zloženie jednotlivých splátok.
Súd ďalej skúmal, či navrhovateľ má nárok na splátky v celej výške 172,31 Eur (5 191 Sk) alebo len na ich časť bez započítania zmluvného úroku a príslušného poplatku za správu úveru.
Súd zmluvné dojednanie o poplatku za správu úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že odporkyňa 1/ ako klient a dlžník z úverového vzťahu bola povinná platiť právnemu predchodcovi navrhovateľa ako veriteľovi poplatok za správu úveru. Odporkyňa bola teda povinná platiť veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal dlžník ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na odporkyňu ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného návrhom aj v tejto časti zamietol a teda každú priznanú splátku znížil o 1,33 Eur (40 Sk).
Súd preskúmaním predložených dôkazov nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal navrhovateľovi priznať nárok na časť splátky pozostávajúcej zo zmluvného úroku z úveru. Keďže bol odporkyni 1/ úver poskytnutý na investíciu do nehnuteľnosti, nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení a skúmať či sa nejedná o spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Z právneho predpisu a zmluvných dojednaní právnemu predchodcovi navrhovateľa nevyplývala povinnosť v určitej lehote po splatnosti jednotlivých splátok vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa názoru súdu nemožno navrhovateľa resp. jeho právneho predchodcu sankcionovať za to, že nevyužil právo
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a odoprieť mu nárok na zaplatenie úroku z úveru, ktorý bol súčasťou jednotlivých splátok a ktorých výška a splatnosť bola riadne dojednaná medzi odporkyňou 1/ a právnym predchodcom navrhovateľa. Súd sa teda nestotožnil s námietkou vedľajšieho účastníka a právneho zástupcu odporkyne 2/, že by takéto konanie právneho predchodcu navrhovateľa bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 11 797,62 Eur, keďže sumu požadovanej istiny vo výške 13 957,11 Eur (splátky úveru od 10. 03. 2008 do 10. 11. 2014 t.j. 71 splátok) súd znížil o sumu dvanástich premlčaných splátok vo výške 2 067,72 Eur (splátky úveru od 10. 03. 2008 do 10. 02. 2009), pričom jednotlivé priznané splátky znížil o poplatok za správu úveru vo výške 1,33 Eur (40 Sk) t.j. 69 splátok odo dňa 10. 03. 2009 do 10. 11. 2014 vo výške 170,98 Eur.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31. 01. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom k tomu, že sa odporcovia dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z jednotlivých priznaných splátok a zosplatnenej časti dlhu, ktorý je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb, tak ako ho navrhovateľ požadoval.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,OSP") podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O.s.p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Brezno, dňa 22. apríla 2015