Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Klaudie Koskovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. J., nar. XX. XX. XXXX a maloletú D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX/XXX, E. I., obidve deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I. K., pracovisko Y., deti rodičov: matka G. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XXX, E. I., zastúpená Špireková & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom a otec: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, O., L. X., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30. 10. 2014 č. k. - 43, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletej D. J. na sumu 120,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. J. na sumu 110,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Jihlave zo dňa 23. 05. 2006 vo výroku o výživnom. Rozhodol tak s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomere, ktorá odôvodňovala aj zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých detí. Poukazoval na to, že okresný súd nedostatočne zohľadnil jej osobné a majetkové pomery a najmä to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému A., nar. XX. XX. XXXX. Poukazoval aj na to, že aj keď sa jeho príjem pohybuje okolo 10.000,- Kč mesačne čistého, tak jeho príjmy sú limitované z dôvodu, že pracuje v stavebníctve, kde ubúda zákaziek, a preto pri jeho profesii dochádza k stagnácii, a teda jeho zárobky nie sú také, ako by si predstavoval, pričom je limitovaný aj zdravotným stavom. Je toho názoru, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil aj možnosti a schopnosti zárobku na strane matky maloletých detí, pretože matka musí dosahovať vyšší príjem ako sa uvádza. Jeho manželka sa musí diétne stravovať a dodržiavať I. diétu, s čím sú spojené vysoké náklady. Je nemajetný, vlastní jeden osobný automobil a nemá žiadne úspory. Žiadal všetky tieto okolnosti zohľadniť tak, že nie je schopný platiť zvýšené výživné, ako určil okresný súd, a preto je dôvod na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, prípadne na čiastočné zvýšenie, a to na 90,- Eur pre maloletú D. a 70,- Eur pre maloletú I..

Na odvolanie otca maloletých detí sa vyjadrila aj matka, ktorá v podanom vyjadrení žiadala rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. Poukazovala na to, že výživné na maloleté detí bolo určované naposledy v roku 2006, pričom otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloleté deti výživným

vo výške 2.000,- Kč, t. j. 71,80 Eur. Matka je dlhodobo nezamestnaná, neprináleží jej ani podpora v nezamestnanosti. Privyrába si len dohodou o vykonaní práce, jej mesačný príjem je vo výške 60,- Eur. Tieto tvrdenia matky boli v konaní zo strany súdu riadnym spôsobom preverené. Bola toho názoru, že aj keď na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť tak, ako vyplýva zo spisu, jeho mesačný príjem je vo výške 10.000,- Kč. Tento príjem je teda nepochybne vyšší, ako bol jeho príjem v čase pôvodného rozhodnutia v roku 2006, kedy bol jeho ročný príjem 57.791,- Kč. Táto okolnosť potvrdzuje, že príjem otca je vyšší, a preto pokiaľ túto okolnosť okresný súd zohľadnil pri zvýšení výživného, rozhodol správne. Pokiaľ otec poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, tak ide o účelovú obranu, pretože túto okolnosť v konaní pred okresným súdom nenamietal, ani v podanom odvolaní náležitým spôsobom nepreukázal. Žiadala preto rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a tento v zmysle ustanovenia , potvrdil.

V zmysle ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd na základe podaného odvolania zo strany otca maloletých detí dospel k záveru, že okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu neuvádza otec maloletého dieťaťa také nové skutočnosti, ktorými by sa nebol zaoberal okresný súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Podstatným pre nové rozhodnutie súdu bolo zistenie, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje aj zmenu súdneho rozhodnutia o uloženej vyživovacej povinnosti.

V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

v ustanovení určuje, že len čo sa vo vec právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Avšak sám zákon počíta s prípadmi, keď je objektívne nemožné túto zásadu dodržať. V tomto smere treba poukázať na ustanovenie

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine nevyžaduje tak ako , aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť tieto dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že o výživnom pre maloleté deti bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Jihlave zo dňa 23. 05. 2006 tak, že otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloleté deti, a to maloletú D., nar. XX. XX. XXXX v sume 2.000,- Kč a maloletú I., nar. XX. XX. XXXX taktiež čiastkou 2.000,- Kč mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou právnej moci rozsudku o rozvode manželstva. Uvedeným rozsudkom okresný súd schválil

dohodu jednak o zverení maloletých detí do výchovy matke, ako aj o výživnom pre maloleté deti. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že matka maloletého dieťaťa bola v čase určovania výživného na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky, pričom otec bol živnostník, pracoval a jeho základ dane činil 57.791,- Kč.

Je teda nesporné, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletých k zmene pomerov, pretože deti sú vekovo staršie, vyspelejšie, pričom podstatne vzrástli ich náklady so zabezpečovaním jednak ich osobných potrieb, ako aj potrieb spojených s návštevou školy. Matka maloletých detí je v súčasnej dobe nezamestnaná, vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Y. a pracuje na dohodu, pričom jej čistý mesačný príjem je 60,- Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti svojich rodičov. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletých detí, pretože uzavrel nové manželstvo a má vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi A., nar. XX. XX. XXXX.

Z vyjadrenia otca, ktoré podal k návrhu matky na zvýšenie výživného, vyplýva, že sám priznal, že dosahuje ako živnostník príjem 10.000,- Kč mesačne.

Porovnaním príjmu otca v čase, keď došlo k dohode o určení výživného pre maloleté deti, kedy v prepočítaní jeho mesačný zárobok podľa majetkového priznania bol nižší ako udával otec teraz v reakcii na návrh matky na zvýšenie výživného, možno konštatovať, že oproti stavu, kedy sa pôvodne určovalo výživné na maloleté deti, došlo k zvýšeniu jeho príjmu.

Okresný súd v danej veci správne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na výšku vyživovacej povinnosti, pretože jednak zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré podstatne od poslednej úpravy výživného vzrástli a taktiež zohľadnil to, že matka je nezamestnaná a má len obmedzený príjem, ktorý získava na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti. Na strane otca správne zohľadnil pribudnutie jeho vyživovacej povinnosti. Napriek však tejto okolnosti bol aj krajský súd toho názoru, že otec môže platiť zvýšené výživné tak, ako určil okresný súd vo výroku rozsudku, pretože aj keď otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, tak vzhľadom na to, že ním udávaný príjem je postačujúci na to, aby hradil na maloleté deti výživné v takej výške, ako určil okresný súd. Takto určené výživné bude za danej situácie postačovať na krytie odôvodnených potrieb maloletých detí.

Pokiaľ otec maloletých detí poukazoval na svoj zdravotný stav v podanom odvolaní, tak treba poukázať na to, že nepredložil žiaden taký doklad, z ktorého by vyplývalo, že má výrazné obmedzenia pri hľadaní si zamestnania. Preto, aj keď má otec určité zdravotné problémy, tak tieto nie sú takého charakteru, aby nemohol pracovať a získať príjem z pracovnej činnosti potrebný nielen na pokrytie potrieb maloletých detí v tomto konaní, ale aj pre potrebu v domácnosti maloletého dieťaťa, v ktorej v súčasnosti žije so svojou manželkou.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia , potvrdil.

V prípade, že v budúcnosti dôjde k zmene pomerov na strane povinného rodiča alebo oprávnených maloletých detí, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti postupom podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine s ohľadom na vzniknutú zmenu pomerov.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.