Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_11C-121-2014.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/121/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Raiffeisenbank a. s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, Praha 4, ČR, IČO: 49 240 901 zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému: N. N., XX.XX.XXXX, E. Z. J. XXXX/XX, G. Y. L., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou tajomníčkou W. J. N.B. E. o zaplatenie 345.406,76 CZK s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 317.774,74 CZK spolu so 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 317.774,74 CZK od 10.04.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.08.2014 domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 345.406,76 CZK so zmluvným úrokom vo výške 12 % ročne zo sumy 308.807,40 CZK od 10.04.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 340.246,48 CZK od 10.04.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 23.08.2012 so spoločnosťou Raiffeisenbank a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, IČO: 49240901 Zmluvu o úvere Optimálna splátka č. XXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. (ďalej len „VOP“), Obchodné podmienky pre osobné úvery s ktorými sa žalovaný oboznámil. Uviedol, že mal byť splatený v mesačných splátkach vo výške 6.356,CZK ktorej súčasťou je aj poplatok za správu úveru vo výške 25 CZK, ktorý si dohodli. Dohodli si aj výšku ročnej úrokovej sadzby 12% RPMS 12,83%. V súlade so zmluvou poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 326.951 CZK. Oznámením o ukončení čerpania úveru bola žalovanému oznámená konečná výška a splatnosť mesačných splátok. Výška mesačnej splátky bola 5.810 CZK, pričom si strany dohodli mesačný poplatok za správu úveru vo výške 25 CZK. Poukázal na to, že podľa článku 7ods. 2 OP prirastajú všetky úroky, poplatky,poistné náklady ako aj akékoľvek ďalšie náklady banky súvisiace s poskytnutým úverom k istine úveru. Žalovaný neuhrádzal mesačné splátky riadne a včas, na základe čoho žalobca v súlade s článkom 15 ods.2 OP vyhlásil okamžitú splatnosť 31.03.2014. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom, ktorý mu bol odoslaný dňa 02.04.2014 v ktorom bol aj vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky vo výške 345.406,76 CZK. Doručenie podľa č. 7.8.1 VOP v tomto prípade nastáva 5.dňom od odoslania. Oznámenie bolo doručené dňa 09.04.2014. Žalovaný neuhradil ani čas pohľadávky, ktorá pozostáva zo sumy z dlhu na splátkach úveru vo výške 308.807,40 CZK, dlhu na zmluvnom úroku vo výške 31.189,08 CZK, dlhu na poplatkoch vo výške 250 CZK a dlhu na úrokoch z omeškania vo výške 5.160,28 CZK. Celkovo je tak dlh v sume 345.406,76 CZK.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súdom doručované písomnosti nepreberal. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť jeho pobyt súd mu vo veci uznesením ustanovil opatrovníka, aby ho vo veci zastupoval.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom z obchodného registra žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, cenníkom produktov a služieb, produktovými podmienkami pre osobné úvery, návrhom na uzavretie zmluvy o úvere Optimálna splátka č. XXXXXXX, akceptáciou návrhu, prehlásením okamžitej splatnosti zo dňa 31.03.2014, výpisom z účtu na čl. 30, špecifikáciou dlhu na čl. 31, oznámením o ukončení čerpania zo dňa 24.08.2012, správami o pobyte žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.01.2015 vrátane príloh na čl. 49-50, vyjadrením opatrovníčky žalovaného zo dňa 24.03.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 08.04.2015 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe návrhu žalovaného zo dňa 22.08.2012 a akceptácie žalobcu zo dňa 23.08.2012 bola medzi žalobcom žalovaným uzavretá zmluva o úvere Optimálna splátka č. XXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. (ďalej len „VOP“), Obchodné podmienky pre osobné úvery s ktorými sa žalovaný oboznámil. Úver mal byť splatený v mesačných splátkach vo výške 6.356,CZK ktorej súčasťou je aj poplatok za správu úveru vo výške 25 CZK, ktorý si dohodli. Dohodli si aj výšku ročnej úrokovej sadzby 12% RPMS 12,83%. V súlade so zmluvou poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 326.951 CZK. Oznámením o ukončení čerpania úveru bola žalovanému oznámená konečná výška a splatnosť mesačných splátok. Výška mesačnej splátky bola 5.810 CZK, pričom si strany dohodli mesačný poplatok za správu úveru vo výške 25 CZK.
Žalovaný neuhrádzal mesačné splátky riadne a včas, na základe čoho preto žalobca v súlade s článkom 15 ods.2 OP vyhlásil okamžitú splatnosť 31.03.2014 ako to vyplýva z listu z tohto dňa. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom ktorý mu bol odoslaný dňa 02.04.2014 v ktorom bol aj vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky vo výške 345.406,76 CZK. Ide o list na čl. 28.
Podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
Keďže zmluva bola uzavretá v Prahe súd ďalej nároky navrhovateľa posudzoval podľa českého právneho poriadku.
Podľa ust. § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ , že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastka a dlžník sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 ods. 1,2 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný paltiť z nich úroky v dojednanej výške , inak v najvyššie prípustnej výške stanovenej zákonnom alebo na základe zákona. Ak nie je sú takto úroky stanovené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak si strany dojednajú vyššie úroky než ako sú prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je , je dlžník povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustnej. Pri pochybnostiach sa má za to, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ust. § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní v vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,a by dlžník vrátil dlžnú čiastku a úroky.
Podľa § 369 Obchodního zákoníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva. V zmysle nariadenia
vlády č. 163/2005 Sb. výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej ČNB, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá od výšky repo sadzby stanovenej ČNB a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
Podľa § 369 Obchodního zákoníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva. V zmysle nariadenia vlády 33/2010 účinného v čase omeškania, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej ČNB pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom možno povedať, že ide vlastne o spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Na základe návrhu žalovaného zo dňa 22.08.2012 a akceptácie žalobcu zo dňa 23.08.2012 bola medzi žalobcom žalovaným uzavretá zmluva o úvere Optimálna splátka č. XXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. (ďalej len „VOP“), Obchodné podmienky pre osobné úvery s ktorými sa žalovaný oboznámil. Úver mal byť splatený v mesačných splátkach vo výške 6.356,CZK, ktorej súčasťou je aj poplatok za správu úveru vo výške 25 CZK, ktorý si dohodli. Dohodli si aj výšku ročnej úrokovej sadzby 12% RPMS 12,83%. V súlade so zmluvou poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 326.951 CZK. Oznámením o ukončení čerpania úveru bola žalovanému oznámená konečná výška a splatnosť mesačných splátok. Výška mesačnej splátky bola 5.810 CZK, pričom si strany dohodli mesačný poplatok za správu úveru vo výške 25 CZK.
Žalovaný neuhrádzal mesačné splátky riadne a včas, na základe čoho preto žalobca v súlade s článkom 15 ods.2 OP vyhlásil okamžitú splatnosť 31.03.2014 ako to vyplýva z listu z tohto dňa. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom ktorý mu bol odoslaný dňa 02.04.2014 v ktorom bol aj vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky vo výške 345.406,76 CZK. Ide o list na čl. 28.
Z vyjadrenia zástupcu žalobcu vyplýva, že žalovaný realizoval úhrady vo výške 44.969,42 CZK, čo vyplýva z výpisu z úverového účtu predloženého žalobcom.
Na základe uvedeného keďže bola vyhlásená mimoriadna predčasná splatnosť úveru mal súd za to, že žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 317.774,74 CZK, mal za to, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
Táto suma 317.774.74 CZK pozostáva z 18 nezosplatnených splátok + 18 poplatkov po 25 CZK za správu a z 67 zosplatnených splátok po odrátaní úhrad zo strany žalovaného.
Ide o sumu 104.580 CZ (18 nezosplatnených splátok po 5.810 CZK + 18 x po 25 CZK - poplatok za vedenie účtu dohodnutý v zmluve) a sumu 257.714,16 CZK (67 zosplatnených splátok po 3.846,48 CZ - príslušná časť istiny pripadajúca na jednu splátku). Pri zosplatnených splátkach je už zahrnutá len príslušná časť istiny bez úrokov. Spolu je to 362.744,16 CZK ( 104.580 CZK +450 CZK +257.714,16CZK ).
Keďže bolo preukázané, že žalovaný uhradil časť dlhu vo výške 44.969,42 CZ ako to uviedol právny zástupca, dlh, ktorý je ešte povinný uhradiť je tak 317.774,74 CZK ( 362.744,16 CZK - 44.969,42 CZK ).
Súd poukazuje, že poplatok za správu úveru priznal len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t j. za 18 nezosplatnených splátok, pretože úver bol vyhlásený za predčasne splatný. Zvyšok nároku žalobcu na poplatky považoval za nedôvodný.
Súd taktiež ďalej poukazuje, že čo sa týka nároku žalobcu na úroky odo dňa zosplatnenia súd má za to, že na tieto úroky už po tomto zosplatnenia úveru žalobca nemá nárok. Do zosplatnenia súd úroky priznal a sú vlastne zahrnuté v anuitných splátkach.
Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi a je to v rozpore s dobrými mravmi. Preto úroky odo dňa zosplatnenia do zaplatenia, či už ako vyčíslené alebo bez vyčíslenia ako nedôvodné zamietol. Do zosplatnenia úveru sú úroky zahrnuté v mesačnej splátke. Ďalšie úročenie je neprípustné. Od omeškania prichádza nárok len na úroky z omeškania.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že aj Česká republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Čo sa týka započítania úhrad, ktoré realizoval žalovaný v prospech žalobcu na niečo iné ako ne istinu, toto súd považoval aj s poukazom na vyššie uvedenú smernicu č. 93/13/EHS z neprípustné a všetky úhrady započítal na istinu. Spotrebiteľ má v prvom rade záujem splatiť istinu nie rôzne príslušenstvo, úroky poplatky, ktoré si veriteľ sám vypočítavá a započítava.
Keďže bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania je povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania.
Žalobca požadoval úroky z omeškania od 10.04.2014 do zaplatenia. K tomu dňu bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu, keďže listom zo dňa 31.03.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi úroky z omeškania od 10.04.2014, kedy bol v omeškaní do zaplatenia, no len zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú a zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol. Čo sa týka vyčísleného úroku z omeškania súd poukazuje, že toto vyčíslenie nemôže byť správne, pretože nie je zrejmé z akej sumy je vyčíslené, odkedy a navyše ide o vyčíslenie zo sumy, ktorú súd považoval za nedôvodnú.
Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia a preto rozhodol o trovách v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s,.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.