Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-7-2014.pdf
PDF · 123.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom JUDr. Evou Matulayovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO : 35 855 673, proti odporcovi: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., Q.. Y.. Š.K. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO : 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, v zastúpení JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 161,36 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 62,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 62,36 € od 24.05.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Vedľajší účastník na strane odporcu n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 24.07.2014 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Partizánske návrh na začatie konania zo dňa 14.07.2014, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 161,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia a trov konania, z titulu neuhradených telekomunikačných služieb a náhrady škody. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. B0186328 zo dňa 21.11.2001 a jej Dodatok zo dňa 25.01.2010 a Zmluvu č. A4095770 zo dňa 11.12.2008. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 ks SIM kariet, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, pričom SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla 0907733439 a 0917587503. Navrhovateľ sa týmto návrhom na začatie konania domáha aj nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 2730 vo výške 99,- €, (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporcovi bola predĺžená
zmluvná viazanosť v súlade s dodatkom k zmluve čl. 2 bod 2.6 dodatku. Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 182,36 € vyfakturovaných v období 01/2013 - 03/2013. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 120,- €. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.05.2013. Z vyššie uvedeného žiada súd, aby navrhovateľovi priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 62,36 € aj nárok na zaplatenie sumy 99,- € ( rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia v sume 100,- € a akciovou cenou v sume 1,- €), ktoré si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní vo výške škody, ktorá podľa jeho názoru navrhovateľovi preukázateľne vznikla. Ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, navrhovateľovi prizná.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.
Dňa 17.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na podporu odporcu - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, ktorý sa k návrhu nevyjadril.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 13.02.2015 (č.l. 36 spisu).
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie obsahom spisu:
Zo zmluvy o pripojení č. B0186328-001 zo dňa 21.11.2001 v znení Dodatku k nej zo dňa 25.01.2010 a zmluvy o pripojení č. A4095770-0001 zo dňa 11.12.2008 ( č.l. 9 - 14 spisu, ďalej len „ zmluvy o pripojení „ ) súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi ako účastníkovi SIM karty za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb v dohodnutom účastníckom programe podľa zmluvy, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi na kúpu mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia Nokia 2730 zľavu zo spotrebiteľskej ceny. Odporca sa v čl. 2. bod 2. 5 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 25.01.2010 zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, ak poruší svoje zmluvné povinnosti (najmä povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti ), a to v sume 100,- € ( navrhovateľ si uplatňuje v návrhu zmluvnú pokutu 99,- € ); zmluvy o pripojení vrátane dodatku uzavrel odporca ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete navrhovateľa (č.l. 23-25 spisu, ďalej len "všeobecné podmienky"), súd zistil, že sa v nich navrhovateľ zaviazal predkladať odporcovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné (článok 5 bod 5.2 písm. a/) a po skončení zúčtovacieho obdobia vystaviť odporcovi doklad o vyúčtovaní alebo
faktúru, ktorými vyúčtuje ceny poskytovaných služieb počas zúčtovacieho obdobia (článok 11 body 11.6, 11.8 a 11.10). Odporca sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby na základe dokladu o vyúčtovaní (článok 6 bod 6.2), pričom zodpovedá za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých služieb vo faktúre (článok 11 bod 11.9). Navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny poskytnutej alebo požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške (článok 11 bod 11.14). Zmluva a všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom, ktoré nie sú v zmluve alebo všeobecných podmienkach výslovne upravené sa riadia zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v tomto zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov (článok 17 bod 17.4). Písomnosti sa považujú za doručené uplynutím troch pracovných dní od preukázateľného podania písomnosti na pošte adresované na poslednú známu adresu pre zasielanie faktúr a písomností (článok 16 bod 16.2 písm. a/).
Faktúrami (č.l. 16-20 spisu) fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu cenu poskytnutých služieb v sume 182,36 €; z faktúr vyplýva, že nezaplatené boli faktúry za obdobie od januára 2013 do marca 2013.
Pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 (č.l. 15 spisu) vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 182,36 € a zmluvnej pokuty/náhrady škody v sume 99,- €, najneskôr do 23.05.2013. Odporca na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 120,- €. Navrhovateľ si preto v konaní uplatňuje sumu za poskytnuté služby vo výške 62,36 € ako rozdiel medzi vyfakturovanou sumou za poskytnuté služby vo výške 182,36 € a úhradou časti pohľadávky za služby zo strany odporcu v sume 120,- €.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Súd mal za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvy o pripojení, na základe ktorých poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvami o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah, aplikáciu Obchodného zákonníka účastníci konania nedojednali a odporca uzavrel zmluvy ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Cenu poskytnutých služieb v období od januára 2013 do marca 2013 fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume 182,36 € (faktúra č. 5190887956 vystavená dňa 09.01.2013 na sumu 31,82 €, faktúra č. 5190888057 vystavená dňa 09.01.2013 na sumu 61,09 €, faktúra č. 5190887072 vystavená dňa 09.01.2013 na sumu 31,82 €, faktúra č. 5194488659 vystavená dňa 09.02.2013 na sumu 49,45 € a faktúra č. 5198114636 vystavená dňa 09.03.2013 na sumu 8,18 €). Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil odporcovi sumu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 182,36 € a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie v sume 99,- € (zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností). Odporca na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 120,- €. Preto súd priznal navrhovateľovi sumu 62,36 € ako rozdiel medzi celkovou cenou poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 1/2013 do 3/2013 v sume 182,36 € a čiastočnou úhradou odporcu za neuhradené služby v sume 120,- €. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 62,36 € od 24.05.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 24.05.2013 predstavovala 0,50 % ročne ( 0,50 % + 8,00 % = 8,50 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Úroky z omeškania prisúdil súd navrhovateľovi od 24.05.2013, pretože navrhovateľ poskytol odporcovi v pokuse o pokonávku zo dňa 09.05.2013 lehotu na plnenie najneskôr do 23.05.2013, do omeškania sa tak odporca dostal nasledujúceho dňa 24.05.2013; čas plnenia záväzkov nebol medzi navrhovateľom a odporcom v zmluvách o pripojení dohodnutý (§ 563 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ sa okrem sumy za neuhradené služby vyfakturované v období od januára 2013 do marca 2013 vo výške 62,36 € domáhal aj nároku na zaplatenie sumy 99,- € ako náhrady škody, ktorá podľa vyjadrenia navrhovateľa preukázateľne vznikla tým, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Jedná sa o nárok z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody avšak, keďže v inom súdnom konaní bolo ustanovenie o zmluvnej pokute označené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v súlade s tým sa navrhovateľ domáha uvedeného nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, a to vo výške 99,- €.
Pre prípad porušenia zmluvných povinností (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti alebo porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti) dojednali navrhovateľ a odporca v zmluve o pripojení č. B0186328-0001 zo dňa 21.11.2001 v znení dodatku k nej zo dňa 25.01.2010 ( Čl. 2 bod 2.5 ) zmluvnú pokutu spolu v sume 100,- €, pričom navrhovateľ si v konaní uplatnil zmluvnú pokutu v sume 99,- €. Z dokazovania vyplýva, že odporca neuhradil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Je zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na nich aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, pri uzavieraní Dodatku bol použitý štandardný typový formulár navrhovateľa, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany odporcu, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 99,- € si navrhovateľ z dôvodu predídenia procesnej neistoty pri posúdení jeho nároku uplatňuje ako náhradu škody spočívajúcu v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemožno z nej teda priznať ani nárok, a to ani čiastočne.
V súlade s § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu, zaviazal sa používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb. Súd návrh v časti náhrady škody zamietol, lebo v konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť uhradiť cenu služieb za obdobie od januára 2013 do marca 2013. Súd odporcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb (po čiastočnej úhrade pohľadávky za neuhradené služby zo strany odporcu) zaviazal spolu aj s úrokom z omeškania, pričom navrhovateľom neboli uvedené skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb a vznikom škody vo výške rozdielu bežnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a akciovej ceny. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že odporca si nesplnil svoje povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, súd poukazuje na to, že k skončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany navrhovateľa (odpojenie), resp. k prerušeniu služieb a teda, keďže v tomto smere navrhovateľ
využil svoje právo ukončiť zmluvný vzťah, pričom mal možnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu do ukončenia zmluvného vzťahu, nie je preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody v súvislosti s tým, že navrhovateľ nezotrval s odporcom v zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutú v zmluve. Pokiaľ navrhovateľ udáva, že škoda mu vznikla ako rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia súd poukazuje na to, že bolo na účastníkoch, akú kúpnu cenu za odpredaný predmet kúpy si dohodnú, a teda nemôže dôjsť k vzniku škody tým, že odporca neuhradil vyššiu kúpnu cenu, ktorá nebola dohodnutá. Navrhovateľ nepreukázal vznik škody a jej výšku. Navrhovateľ preukázal, že odporca si neplnil svoje povinnosti riadne a včas uhrádzať splatné záväzky, avšak nepreukázal, že by v priamej príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa tak, ako to uvádza. Súd preto návrh v tejto časti zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na rozhodnutie súdu bol vo veci pomerne úspešnejší odporca ( navrhovateľ bol úspešný čo do sumy 62,36 € s príslušenstvom, zamietnutím návrhu čo do sumy 99,- € s príslušenstvom bol úspešný odporca). Preto súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Občiansky súdny poriadok v sporovom konaní vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. patria vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania. Vedľajší účastník oznámením zo dňa 17.09.2014 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu. Vedľajší účastník na strane odporcu vyjadrenie k návrhu nepodal, avšak navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Do rozhodnutia súdu vo veci samej vedľajší účastník na strane odporcu neurobil žiadny procesný úkon, za ktorý by mu patrila náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník na strane odporcu nevykonal v konaní žiaden procesný úkon, okrem vstupu do konania, súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).