Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-33-2014.pdf
PDF · 100.75 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-5C/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s. ul. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava IČO: 00 151 653, zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so dídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany IČO: 36 866 598 proti odporkyni: J. F., Z.. XX.XX.XXXX, Z. B. P. A. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zastúpená H. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu X. ako opatrovníčkou, o zaplatenie 1614,34 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1614,34 eur , dlžný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 18.12.2012 vo výške 182,22 eur, 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 1614,34 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 96,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 349,32 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 1614,34 eur , dlžného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 18.02.2012 vo výške 184,72 eur, dlžného úroku vyčísleného ku dňu 18.12.2012 vo výške 208,35 eur, 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 1614,34 eur od 19.12.2012 do zaplatenia z dôvodu, že účastníci konania uzavreli dňa 30.01.2006 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0038480353/1/1 podľa ustanovení § 497-507 Obchodného zákonníka , pričom odporkyňa prehlásila, že sa oboznámila so všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy a zaviazala sa ich dodržiavať. Podľa článku I zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni kontokorentný úver vo výške úverového rámca 1659,69 eur /50000 Sk/. Na základe ustanovenia článku II ods. l zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v č. l. I tejto zmluvy aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti úverového rámca dohodnutého v čl. I tejto zmluvy. Podľa článku III ods. l zmluvy sa zmluva predlžovala vždy na dobu 1 roka ak dlžník neoznámila najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím platnosti zmluvy, že nemá záujem na jej predĺžení. Odporkyňa porušila ustanovenia o splácaní úveru, preto navrhovateľ odstúpil od zmluvy k 22.07.2011. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok , preto navrhovateľ na základe článku I. zmluvy uplatnila aj úrok z úveru, lebo úroková sadzba dohodnutá v zmluve je premenlivá 11,65% ročne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa prostredníctvom jeho zástupcu, oboznámením sa s obsahom zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 30.01.2006č.l.6 spisu, , výpisu z účtu kontokorentného
úveru č.l.7, oznámenia o podaní žaloby č.l.8, doručenky č.l.9, všeobecných obchodných podmienok č.l.15-25 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa č.l.96-99 vyplynulo, že ku dňu 18.12.2012 pohľadávka pozostávala z istiny 1614,34 eur, úrokov z omeškania vo výške 184,72 eur vyčíslených z istiny 1614,34 eur od 23.07.2011 do 18.12.2012 pri úročení úrokom z omeškania 8% ročne, úrokov vo výške 208,35 eur vyčíslených z istiny 1614,34 eur od 23.07.2011 do 18.12.2012 pri úročení 16,90% ročne.
Zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0384800353/0900 zo dňa 30.01.2006 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na úverovom rámci /1659,69 eur /50000 Sk/ s premenlivou úrokovou sadzbou 11,65% ročne pri splatnosti úveru 29.01.2007 s tým, že podľa článku III. Zmluvy sa zmluva predlžuje na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami, pričom obe strany majú právo vypovedať zmluvu v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby jej trvania, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Odporkyňa neplnila podmienky zmluvy, preto navrhovateľ od zmluvy odstúpil podľa bodu 7.6.1 písm. d/ VOP. Súčasťou zmluvy bolo VOP s ktorými bola odporkyňa oboznámená čo potvrdila svojím podpisom.
Pobyt odporkyne nie je známy, preto jej súd ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods.2 OSP. Opatrovníčka odporkyne sa k meritu veci nevyjadrila.
Z výpisu z účtu navrhovateľa č.l.7 spisu vyplýva, že nárok je uplatnený riadne a včas, žaloba bola podaná dňa 15.07.2013, teda v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.
Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0384800353/0900 zo dňa 30.01.2006 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na úverovom rámci /1659,69 eur /50000 Sk/ s premenlivou úrokovou sadzbou 11,65% ročne pri splatnosti úveru 29.01.2007 s tým, že podľa článku III. Zmluvy sa zmluva predlžuje na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami, pričom obe strany majú právo vypovedať zmluvu v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby jej trvania, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Odporkyňa neplnila podmienky zmluvy, preto navrhovateľ od zmluvy odstúpil podľa bodu 7.6.1 písm. d/ VOP ku dňu 22.07.2011. Súčasťou zmluvy bolo VOP s ktorými bola odporkyňa oboznámená čo potvrdila svojím podpisom.
Súd dospel k záveru, že zmluva o kontokorentnom úvere spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti vyplývajúce z § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
Okresný súd poukazuje na § 54 ods. l Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods.1v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy a nestotožňuje sa s tým, že ochrana spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka č. 563/2007Z.z.. Aj na predchodcu navrhovateľa dopadalo ust. § 879f ods.3,4 Občianskeho zákonníka a všetci dodávatelia mali trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť spotrebiteľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. l Občianskeho zákonníka resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v zmysle § 879f ods.3, 4 Občianskeho zákonníka sa tak dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné podľa § 39 občianskeho zákonníka. O takýto rozpor ide podľa názoru súdu aj vtedy , ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods.3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Podľa názoru ústavného súdu IIÚS 4/94, IIÚS3/97 právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, teda všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Je náležité a plne v súlade s princípmi o ochrane spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01.04.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali oproti zneniu občianskeho zákonníka dostali do rozporu s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka" spotrebiteľovi sa nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania takéto zhoršenie postavenie spotrebiteľa predstavuje, keď za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom / predtým § 23 a zákona č. 634/1992 Z. z. ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka/.." za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka. Dualistický systém v súkromnom práve na Slovensku je určitou anomáliou , pričom o rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje rovnaký právny inštitút priaznivejšie, preto súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení občianskeho práva.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je podaný dôvodne, preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1614,34 eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1614,34 eur od 23.07.2011 do 18.12.2012 vo výške 182,02 eur/ navrhovateľ si nesprávne uplatnil sumu 184,72 eur, pričom správny výpočet je 182,22 eur /, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1614,34 eur od 19.12.2012 do zaplatenia.
Súd návrh v časti úroku z omeškania nad 182,22 eur a v časti úroku z úveru vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1614,34 eur od 23.07.2011 do 18.12.2012 vo výške 208,35 eur ako nedôvodný zamietol s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný v merite veci priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 96,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 349,32 eur podľa § 10 ods. l, podľa § 13a, § 16 ods.3,§ 17vyhl.č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za štyri úkony právnej služby :
18.12.2012 prevzatie a príprava zastúpenia 71,37 eur
15.05.2013 návrh 71,37 eur
08.04.2015 písomné podanie na súd - vyjadrenie 71,37 eur
21.04.2015 účasť na pojednávaní dňa 21.04.2015 71,37 eur
Spolu.......................................................................285,48 eur
režijný paušál podľa § 16 ods.3 vyhl.
za rok 2012 1x 7,63 eur = 7,63 eur
za rok 2013 1x 7,81 eur = 7,81 eur
za rok 2015 2x 8,39 eur = 16,78 eur
Spolu ................................ 32,22 eur
Cestovné za pojednávanie konané dňa 21.04.2015 OMVEVČ PN479 BS Piešťany - Partizánske a späť/ 2x 52 km/, suma základnej náhrady 104 km x 0,183eur =19,03 eur , náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemernej spotrebe 8,9 l na 100 km , 9,26 l x 1,36 eur =12,59 eur, spolu 31,62 eur.
Náhradu za stratu času v sume 55,92 eur / za 4 polhodiny á 13,98 eur /za pojednávanie konané dňa 21.04.2015 z Piešťan do Partizánskeho súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal z dôvodu, že podľa plnej moci zo dňa 20.04.2015 sa súdneho pojednávania zúčastnil advokátky koncipient, preto advokátovi neprináleží náhrada za stratu času, lebo úkon nevykonal osobne advokát.
Súd preto priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia v sume 285,48+32,22+31,62 spolu 349,32 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.