Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-64-2015.pdf
PDF · 85.86 KB
No categories available
6C/64/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi P. I., A.. XX. XX. XXXX, W. L. XXX/X, D. P., zastúpenému advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s. r. o., IČO: 35 922 907, so sídlom Velehradská 33, Bratislava, v konaní o zaplatenie 92,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 89,22 eur od 21. 06. 2012 do 07. 10. 2014, t. j. 18,45 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti istiny 89,22 eur sa konanie z a s t a v u j e .
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 12. 11. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 92,52 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 21. 06. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 59,14 eur. Návrh odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, uzavrel s odporcom dňa 27. 02. 2012 Zmluvu č. PZ00171271_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „zmluva“) v zmysle ustanovenia § 15 ods. 7 písm. b/ a ustanovenia 16 ods. 7 písm. b/ zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodovodoch a kanalizáciách“). Navrhovateľ sa, ako dodávateľ, zaviazal odporcovi v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta dodávku pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd a odporca sa zaviazal, ako odberateľ, uhradiť navrhovateľovi platby za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd podľa zmluvy v VOP. Navrhovateľ odporcovi dodal pitnú vodu a odviedol odpadové vody v súlade so zmluvou, za čo odporcovi vystavil jednotlivé faktúry. Faktúrou č. 312329364, vystavenou dňa 01. 06. 2012, splatnou dňa 20. 06. 2012, vyfakturoval odporcovi čiastku 89,22 eur a zmluvnú pokutu 3,30 eur, spolu 92,52 eur. Odporca túto sumu nezaplatil.
Na základe tohto návrhu súd dňa 29. 12. 2014, pod č. k. 4Ro/368/2014-27, vydal platobný rozkaz, proti ktorému však v zákonnej lehote podal odporca odpor. Odpor odôvodnil tým, že pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 312329364 zo dňa 20. 06. 2012, v celom rozsahu uhradil ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, konkrétne dňa 06. 10. 2014 vo výške 89,22 eur a teda pohľadávka navrhovateľa
ešte pred podaním návrhu na súd zanikla. Odporca uhradil pohľadávku navrhovateľovi na základe prvej upomienky zo dňa 08. 09. 2014 z ktorej sa odporca dozvedel, že navrhovateľ voči nemu eviduje pohľadávku po lehote splatnosti. Po realizácii úhrady odporca kontaktoval infolinku navrhovateľa kde mu oznámili, že vykonanú úhradu evidujú a v prípade, ak mu bola medzičasom zaslaná ďalšia výzva na úhradu, nech túto považuje za bezpredmetnú. Pred doručením vyššie uvedenej upomienky odporca nemal vedomosť o tom, že navrhovateľ eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti. Odporca vyslovil pochybnosť, či v zmysle VOP bol navrhovateľ oprávnený uplatniť si zákonný úrok z omeškania aj zo zmluvnej pokuty.
V súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O. s. p. podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu s tým, že súd o návrhu rozhoduje opätovne.
V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 21. 04. 2015 o 08,15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 07. 04. 2015.
Podaním zo dňa 30. 03. 2015, doručeným súdu dňa 01. 04. 2015, navrhovateľ zobral späť návrh na vydanie platobného rozkazu v časti istiny 89,22 eur z dôvodu, že dňa 07. 10. 2014 odporca uhradil sumu 89,22 eur, ktorá bola započítaná na úhradu istiny. Aktuálnu pohľadávku eviduje navrhovateľ voči odporcovi vo výške 3,30 eur (zmluvná pokuta) a súčasne trval na úhrade úrokov z omeškania z nezaplatenej zmluvnej pokuty, ako aj úrokov z omeškania zo zaplatenej faktúry a to vo výške 9 % ročne zo sumy 92,52 eur od 21. 06. 2012 do 07. 10. 2014, ktoré vyčíslil na 19,12 eur a po pripočítaní zmluvnej pokuty dlh predstavuje čiastku 22,42 eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Podľa § 96 O. s. p.
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Občianskoprávne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje predovšetkým v dispozitívnych procesných úkonoch účastníkov, medzi ktoré patrí aj späťvzatie návrhu. Navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť skôr, ako sa začalo pojednávanie. Súd potom v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami nezisťovať stanovisko odporcu k späťvzatiu návrhu, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by bol, vzhľadom na ustanovenie § 96 ods. 3 O. s. p., neúčinný. Navyše, odporca v tejto časti očakával späťvzatie návrhu, keď odpor proti platobnému rozkazu podal práve z dôvodu úhrady tej sumy, ohľadne ktorej navrhovateľ zobral návrh späť.
V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu predmetom konania zostala zmluvná pokuta vo výške 3,30 eur a úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 92,52 eur od 21. 06. 2012 do 07. 10. 2014 a úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 3,30 eur od 08. 10. 2014 do zaplatenia.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 27. 02. 2012 zmluvu, predmetom ktorej bolo dodávanie pitnej vody z verejného vodovodu a zabezpečenie odvádzania odpadových vôd z odberného miesta F. XXXXX, W., pričom ako účel použitia je uvedená „domácnosť“. Faktúrou, vystavenou dňa 01. 06. 2012, splatnou dňa 20. 06. 2012, vyfakturoval navrhovateľ odporcovi za poskytnuté služby čiastku 89,22 eur. Dňa 08. 09. 2014 navrhovateľ vystavil odporcovi prvú upomienku, kde ho upozornil na neuhradenú čiastku 89,22 eur s tým, že odporcu vyzval na úhradu dlžnej sumy obratom a upozornil ho, že v prípade, ak faktúra nebude uhradená, bude odoslaná druhá upomienka, ktorej súčasťou bude aj zmluvná pokuta za neuhradenie faktúry v lehote splatnosti. Odporca
zo svojho účtu dňa 06. 10. 2014 poukázal navrhovateľovi na účet uvedený vo faktúre čiastku 89,22 eur, pričom navrhovateľ v podaní zo dňa 30. 03. 2015 uviedol, že táto úhrada bola zaúčtovaná dňa 07. 10. 2014.
Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 10c - záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013).
Z listinných dôkazov vyplýva, že odporca zo svojho účtu poukázal na účet navrhovateľa platbu 89,22 eur dňa 06. 10. 2014, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa na jeho účet bola táto suma pripísaná dňa 07. 10. 2014. Potom, vzhľadom na ustanovenia § 567 ods. 2 Obč. zák. k splneniu dlhu došlo dňa 07. 10. 2014. Odporca bol však povinný zaplatiť navrhovateľovi čiastku 89,22 eur do 20. 06. 2012. Jeho tvrdenie, že faktúra mu nebola doručené súd nezohľadnil, pretože sa jedná o faktúru za opakované dodanie tovaru a služby (nie vyúčtovaciu faktúru), ktorá bola odporcovi zaslaná na adresu uvedenú v zmluve pre účely zasielania (W., F. XXXXX). Keď vyfakturovaná suma nebola uhradená v lehote splatnosti, dňom 21. 06. 2012 sa odporca dostal do omeškania. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 1 % a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 21. 06. 2012 do 07. 10. 2014, čo je 18,45 eur. Úroky z omeškania je odporca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 52 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§ 544 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Navrhovateľ žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 3,30 eur, pričom tento nárok odvodzoval zo Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou (VOP). Tieto však určovali povinnosť hradiť zmluvnú pokutu pre prípad poručenia zmluvných povinností iba odporcovi (spotrebiteľovi) a nie aj poskytovateľovi služby, čo treba považovať za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa. VOP vypracoval navrhovateľ a odporca, ako spotrebiteľ, ich nemal možnosť ovplyvniť. Uplatnenie takého nároku, ktorý nebol individuálne dojednaný, je potrebné posudzovať ako dojednanie v rozpore s dobrými
mravmi, čo Občiansky zákonník sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu. Navyše nebola dodržaná ani podmienka písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty, ktorú zákon vyžaduje v ust. § 544 ods. 2 Obč. zák. Preto súd nepriznal navrhovateľovi uplatnený nárok na zmluvnú pokutu 3,30 eur a ani úroky z omeškania z tejto sumy, ktoré navrhovateľ žiadal priznať od 21. 06. 2012 do zaplatenia.
Náhradu trov konania si uplatnili obidvaja účastníci, ale právny zástupca odporcu v odpore proti platobnému rozkazu náhradu týchto trov nevyčíslil. Súd preto rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.