Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/71/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného C. G., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom M. XXX, pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. decembra 2022 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. augusta 2022, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. augusta 2022, sp. zn. , bol obžalovaný C. G. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na tom skutkovom základe, že:

„dňa 11.01.2021 v čase o 00.49 hod. v U. po M. ceste v smere od obce L. E. do mesta U., viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, farby hnedej metalízy tmavej s EČ: U kde v priestoroch čerpacej stanice OMV bol zastavený s kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Partizánske, kedy po kontrole dokladov sa podrobil dychovej skúške prístrojom Alcoquant 6020 plus č. J s negatívnym výsledkom a následne sa, pre jeho pretrvávajúce zmätočné správanie podrobil v Nemocnici s poliklinikou Partizánske, odberu biologického materiálu a to moču, kde bola predbežnou skúškou zistená prítomnosť návykovej látky, a to metamfetamínu, pričom po následnom odbere krvi mu bola stanovená v krvi hladina metamfetamínu v koncentrácii 440 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 74 ng/ml, pričom uvedená hladina metamfetamínu viac ako 17 krát presahuje hladinu 25 ng/ml metamfetamínu v krvi, ktorá sa všeobecne považuje za hladinu uvedených návykových látok, kedy je vodič týmito látkami významne ovplyvnený a pri ktorých nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo.“

Za to bol odsúdený podľa Tr. zák. s použitím , , , , , na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov. Podľa a okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky. Zároveň podľa , s použitím , , , , , okresný súd uložil obžalovanému súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 2 roky. Podľa v rámci súhrnného trestu okresný súd obžalovanému uložil podľa trest prepadnutia veci - a to 1 kus mobilného telefónu Samsung Galaxy J4+, tmavomodrej farby spolu so SIM kartou k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX. Podľa okresný súd zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody a prepadnutia veci uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn.

zo dňa 14.09.2021, právoplatným dňa 26.10.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, ktoré smerovalo proti výrokom o uloženom treste v neprospech obžalovaného. Dodatočne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Mám za to, že Okresný súd Partizánske, na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu, pri ukladaní trestu nedôvodne neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci, ktorá slúžila, ako nástroj trestného činu, a to zaisteného osobného motorového vozidla. Výrok o treste súd odôvodnil v podstate tým, že porovnávanie miery závažnosti prečinu a hodnoty veci je možné posudzovať len v rovine princípov ukladania trestu - v tomto prípade trestu peňažného, ako najviac porovnateľného. Je zrejmé, že vzhľadom k majetkovým pomerom páchateľa by bol peňažný trest vo výške hodnoty vozidla určenej odhadom na medzi 7000 až 9000, -€ neprimeraný, pretože takáto výška by presahovala schopnosti obžalovaného dosiahnuť zodpovedajúci príjem na jeho zaplatenie v zákonom stanovenej lehote. Je potrebné uviesť, že trest prepadnutia zaistenej veci by súd ani neukladal, ako trest jediný, ale popri treste zákazu činnosti a treste odňatia slobody s podmienečným odkladom. Preto súd dospel k záveru, poukazom na § 60 ods. 6 písm. b/ Tr. zák., že hodnota veci použitej na spáchanie trestného činu by bola v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu a zároveň, že by išlo o trest neprimeraný a neúčelný z dôvodu podľa § 34 ods. 1 Tr zák. Na viac je potrebné uviesť, že účelom trestu prepadnutia veci by bola len prostá represia. Obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Bez ohľadu na to, či je vlastníkom vozidla, nemôže toto počas plynutia trestu viesť. Napokon nijak by ani nebolo zabránené, aby si vozidlo, hoci lacnejšie opäť zaobstaral, resp. neprihlásil iné vozidlo, ktoré tvrdí že vlastní. Jediným účelom trestu by tak bolo, že by o vozidlo v hodnote presahujúcej 7000,-€ prišiel. Na viac z hľadiska prípadnej možnosti ukladania tohto trestu by to vyžadovalo doplnenie dokazovania o preverenie skutočností tvrdených obžalovaným, že nie je vlastník vozidla - evidencia vlastníka a držiteľa vozidla v EKV pritom nemá konštitutívny účinok, pričom ani samotná zmluva o prevode vlastníctva vozidla nevyžaduje písomnú formu. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že uloženie trestu prepadnutia veci nie je pri uložení trestu zákazu činnosti a odňatia slobody s podmienečným odkladom, ako vo výrokovej časti rozsudku, nutné ani účelné. Súd, po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa, podľa nášho názoru nesprávne aplikoval u obžalovaného ustanovenie , nakoľko neuloženie trestu prepadnutia veci nezabezpečuje dosiahnutie účelu trestu, a to najmä z hľadiska generálnej prevencie, ako aj odsúdenia páchateľa trestného činu spoločnosťou tak, ako to ustanovuje predmetné ustanovenie . Obžalovaný C. G. je stíhaný za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla. Páchanie tohto druhu trestnej činnosti spravidla budí u verejnosti ohlas, nakoľko býva často medializovaný a preto sa verejnosť zaujíma aj o postih jeho páchateľov. Obžalovaný bol doteraz 1x súdne trestaný, a to dňa 14.09.2021 rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. , právoplatným dňa 26. 10. 2021 za prečin nebezpečného prenasledovania podľa , , , , , pričom zo skutkovej vety predmetného rozsudku vyplýva, že osobné motorové vozidlo, ktoré mu bolo neskôr zaistené a ktorého prepadnutie súd neuložil, použil aj pri spáchaní skutku uvedeného v danom rozsudku. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že hodnota veci použitej na spáchanie trestného činu by bola v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu a zároveň by išlo o trest neprimeraný. Tento názor je zjavne v rozpore s vôľou zákonodarcu, ktorý uvedený druh trestu kodifikoval do , nakoľko pri takomto ponímaní by týmto druhom trestu, v prípade veci použitej na spáchanie trestného činu, bolo možné potrestať iba vlastníka motorového vozidla, ktoré by nemalo fakticky žiadnu trhovú hodnotu, ale ešte stále by jeho technický stav umožňoval jeho použitie v cestnej premávke, resp. jeho použitie páchateľom ovplyvneným návykovou látkou, nakoľko by jeho hodnota nebola zjavne neprimeraná. V prípade použitia inej veci na spáchanie trestného činu, napr. noža, resp. inej zbrane (bez ohľadu na jeho hodnotu) v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa , tiež nezohráva úlohu akú má dané vec hodnotu a súdy trest prepadnutia veci v prípade takejto veci ukladajú spravidla obligatórne. Súd zjavne neprávne porovnáva hodnotu veci použitej na spáchanie trestného činu so závažnosťou prečinu, ktorá je okrem iného určovaná aj spôsobom vykonania činu a jeho následkami, pričom spôsob vykonania činu zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky, čo je v danom prípade vedenie

motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a použitým prostriedkom bolo dané motorové vozidlo. Pod pojmom následok sa má na mysli najmä tzv. primárny následok, teda porušenie alebo ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenie a porušenie ďalších náhodných vedľajších objektov. V prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa je objektom ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Súd sa mýli, keď uloženie trestu prepadnutia veci považuje iba za "prostú represiu", nakoľko v prípade uloženia tohto druhu trestu by bol ostatným členom spoločnosti vyslaný jasný signál, že v prípade spáchania tohto druhu trestného činu by im popri treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti (v súčasnosti ukladaných spravidla veľmi miernych a zväčša s podmienečným odkladom výkonu) bol uložený aj trest prepadnutia veci, ktorá bola na spáchanie trestného činu použitá, teda v prípade tohto druhu trestných činov, motorového vozidla, ak sú jeho vlastníkmi. Uvedená hrozba reálneho postihu, (nakoľko podmienečný trest odňatia slobody väčšina spoločnosti nepovažuje za trest a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v cestnej premávke je ukladaný spravidla v dlhšom časovom odstupe od spáchania skutku, kedy má páchateľ, v prípade zadržania vodičského oprávnenia na mieste, už fakticky väčšiu časť polovice trestu potrebnú pre rozhodnutie o podmienečnom upustení od jeho výkonu, vykonanú) by ostatných členov spoločnosti (potenciálnych páchateľov) viedla k odradeniu od páchania tohto druhu trestnej činnosti, ktorej počty páchateľov sú štatisticky stabilné a doterajšími opatreniami, teda okrem prevencie, najmä trestnou represiou, sa ich nedarí znižovať. Je teda evidentné, že ukladanie trestu prepadnutia motorového vozidla, ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu by pôsobilo najmä výchovne a preventívne u ostatných členov spoločnosti. Doterajšia prax súdov, kde páchateľov tohto druhu trestných činov postihujú miernymi, zväčša podmienečnými trestami, prípadne inými druhmi alternatívnych trestov ku trestu odňatia slobody posúva tento druh trestnej činnosti na úroveň tzv. „bagateľného, resp. džentlmenského“ deliktu, ktorého páchanie sa stáva týmto spôsobom spoločensky akceptované, aj keď týmto konaním môžu byť spôsobené závažné dôsledky na živote a zdraví ľudí, prípadne škody na majetku. Pokiaľ ide o výrok o uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a trestu zákazu činnosti, tento považujem za správny a nenavrhujem jeho zmeny. S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Partizánske, čo do výroku o treste a aby v zmysle , na podklade správne zisteného skutkového stavu veci uložil obžalovanému C. G., podľa aj trest prepadnutia veci, a to osobného motorového vozidla značky Škoda SuperB, evidenčného čísla U VIN: A farby hnedej metalízy tmavej, ktorého vlastníkom sa podľa stáva štát.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol nasledovné:

„Prokurátor v odôvodnení odvolania v podstate argumentoval tým, že súd nesprávne aplikoval , nakoľko neuloženie trestu prepadnutia veci nezabezpečuje dosiahnutie účelu trestu a to najmä z hľadiska generálnej prevencie ako aj odsúdenie páchateľa trestného činu spoločnosťou, tak ako to ustanovuje predmetné ustanovenie . Páchanie tohto druhu trestnej činnosti podľa prokurátora budí u verejnosti ohlas, nakoľko býva často medializované a preto sa verejnosť zaujíma aj o postih páchateľov. Prokurátor poukazuje na Trestný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. , zo dňa 14.09.2021, z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa mal skutku nebezpečného prenasledovania dopustiť na zaistenom motorovom vozidle. Podľa prokurátora súd nesprávne porovnáva hodnotu zaistenej veci použitej na spáchanie trestného činu, so závažnosťou prečinu. Pri takomto ponímaní by bolo možné potrestať iba vlastníka motorového vozidla, ktoré by nemalo fakticky žiadnu trhovú hodnotu. Súd sa mýli, keď trest prepadnutia veci, považuje za prostú represiu. Podľa môjho názoru rozsudok Okresného súdu Partizánske, sp. zn. , zo dňa 22.08.2022, je po vecnej i právnej stránke správny, objektívny a vyvážený. Mám zato, že súd sa v rozsudku veľmi komplexne vysporiadal so všetkými dôkazmi jednotlivo i v ich súhrne. Tieto dôkazy vo všetkých súvislostiach a konzekvenciách, zodpovedne zvážil a erudovane vyhodnotil. Rozsudok je jasne právne zdôvodnený, podložený je správnymi právnymi úvahami. Súd jednoznačne vychádzal z dokazovania vykonaného ako v prípravnom konaní, tak i v konaní pred súdom a dospel k správnym skutkovým i

právnym záverom. Trest, ktorý mi ako obžalovanému bol uložený, považujem za primeraný a dostatočný, na dosiahnutie mojej nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest plne zohľadňuje všetky zásady ukladania trestov, v zmysle , správne uvážil všetky okolnosti skutku, vyhlásenie viny na začiatku hlavného pojednávania, prevahu poľahčujúcich okolnosti, a moje úprimné oľutovanie skutku. Prvostupňový súd, podľa môjho názoru správne aplikoval . Ak prokurátor poukazuje na to, že aj skutku, za ktorý som bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. , zo dňa 14.09.2021, som sa mal dopustiť na zaistenom motorovom vozidle, uvádzam, že táto okolnosť uvádzaná prokurátorom, je podľa môjho názoru tendenčná a nedôvodná, irelevantná pre rozhodnutie o prepadnutí zaistenej veci. Zaistené osobné motorového vozidlo, nemalo žiadny vplyv na skutkovú podstatu prečinu nebezpečného prenasledovania, podľa ods. l písm. b), c), e), ods. 2 písm. c), d) a na okolností skutku, za ktorý som bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. . Ak prokurátor namieta, že pre uloženie trestu prepadnutia veci je hodnota zaistenej veci irelevantná, tak podľa môjho názoru takýto názor je v priamom rozpore s dikciou , v ktorom sa jasne uvádza, že trest prepadnutia veci sa neuloží, ak hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu. Poukazujem na tú skutočnosť, že v trestnom konaní hodnota zaisteného motorového vozidla, nebola znalecky - odborne ani len stanovená. Prokurátor uvádza, že v ponímaní súdu, trestom prepadnutia veci, by bolo možné potrestať iba vlastníka motorového vozidla, ktoré nemá prakticky žiadnu trhovú hodnotu, ale stále by jeho technický stav umožňoval jeho použitie v cestnej premávke. Takáto právna úvaha je tendenčná a neadekvátna. Podľa môjho názoru, sa súd pri rozhodnutí neaplikovať trest prepadnutia zaistenej veci, celkom správne a v súlade s , riadil zásadou primeranosti a účelnosti trestu. Zaistené motorové vozidlo de facto nie je moje, patrí môjmu otcovi. Trest prepadnutia veci by fakticky postihol môjho otca, ktorý predmetné motorové vozidlo zakúpil a aj sa staral o jeho servis, na mňa bolo iba zaevidované, pretože ako som uviedol už pred súdom, spätná evidencia na moju osobu bola lacnejšia. Trest prepadnutia zaisteného motorového vozidla, by sa ekonomicky veľmi citeľne dotkol celej mojej rodiny. Ako som uviedol na hlavnom pojednávaní, som bez príjmu 5 až 6 mesiacov, poslednú dlhšiu zákazku ako živnostník, som mal na jeseň 2021. Podľa prieskumu ceny jazdených motorových vozidiel, na internetovej stránke Autobazár. EU, na ktorú v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj súd (č. l. 127), sa motorové vozidlá podobné technickými parametrami zaistenému motorovému vozidlu, predávajú za cenu od 7400 eur - do 9.000 eur. Je mi úprimne ľúto, že som šoféroval pod vplyvom návykovej látky a uvedomujem si svoje nerozvážne a nezodpovedné konanie. Svojou jazdou som však nespôsobil žiadnu dopravnú kolíziu, nikomu som neublížil, ani nespôsobil žiadnu škodu. Som v podstate bez príjmu a na zaistené auto je naša rodina odkázaná. Z tohto dôvodu, vzhľadom na všetky okolnosti, by našu rodinu prepadnutie zaisteného vozidla, postihlo neprimerane tvrdo. V tejto súvislosti poukazujem na tú skutočnosť, že ani prokurátor nenapáda ostatné časti rozsudku, ako je napr. uložený podmienečný trest odňatia slobody, dĺžku skúšobnej doby, či zákazu činnosti, ale rozsudok napáda len v časti, v ktorej súd neuložil prepadnutie zaistenej veci predmetného motorového vozidla. Z hľadiska, keď na jednej strane prokurátor považuje uložený podmienečný trest za dostatočný a na druhej strane požaduje prepadnutie zaisteného motorového vozidla, sa javí snaha prokurátora o prepadnutie veci ako účelová a tendenčná, vnútorne si odporujúca a sama sebe si protirečiaca. Podľa tejto úvahy, okolnosti skutku nie sú tak závažné aby súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody ale na druhej strane, sú tak závažné, že odôvodňujú prepadnutie veci, v hodnote na hornej hranici ceny 9.000 eur. Túto úvahu považujem za rozpornú. Ak prokurátor žiada prepadnutie takto hodnotnej veci, mal napadnúť aj uložený podmienečný trest a naopak, ak v odvolaní podmienečný trest nenapádal, je nedôvodné žiadať prepadnutie veci. Ide o posúdenie miery závažnosti skutku. Ak skutok nebol dostatočne závažný na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nie je dôvodné ani ukladanie trestu prepadnutia veci. Tieto tresty spolu úzko súvisia, sú vo vzájomnej korelácii o to viac, keď prokurátor žiada prepadnutie veľmi drahej zaistenej veci. Požadovanie prepadnutia zaistenej veci v hodnote 9.000, eur, na jednej strane a na druhej nenapadnutie uloženého podmienečného trestu považujem za nevyvážené a celkom neprimerané. Predmetné vozidlo som vydal do úschovy OR PZ PE, dňa 29.09.2021. Zaistené vozidlo plynutím času stráca na svojej hodnote. V podstate som potrestaný už zaistením predmetného motorového vozidla. Ak motorové vozidlo bude niekedy vrátené, nebude mať hodnotu, akú malo pred jeho zaistením. Plynutím času, cena zaisteného motorového vozidla, veľmi rapídne klesá. Na základe uvedeného, sa v žiadnom prípade nemôžem stotožniť s tým, čo navrhuje prokurátor - trestom prepadnutia zaistenej veci, stupňovať trestnú represiu. Uložený trest zodpovedá všetkým okolnostiam daného prípadu a je kompatibilný s judikatúrou súdov v obdobných trestných veciach. Trest prepadnutia veci by postihol môjho otca a vlastne celú moju rodinu. Ešte raz poukazujem nato, že primeranosť trestu prepadnutia veci, je potrebné skúmať, vzhľadom ku všetkým okolnostiam trestného činu, do úvahy je

potrebné zobrať i samotnú hodnotu zaistenej veci v kontexte okolností skutku, ale i ďalších uložených trestov. Bol mi uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a súhrnný trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, na 2 (dva) roky. Trest zákazu činnosti podľa , súd môže uložiť na jeden až desať rokov. Prečo prokurátor nenapadol aj uloženie tohto trestu zákazu činnosti, ktorý mi bol uložený na 2 roky? Tento trest páchateľovi razantne znemožňuje legálne viesť motorové vozidlo. Správne poukázal súd, že po odpykaní tohto trestu zákazu činnosti, i v prípade prepadnutia zaistenej veci, by som si mohol zadovážiť nové motorové vozidlo a ďalej jazdiť. Aj z dôvodu nenapadnutia trestu zákazu činnosti, sa javí napadnutie neuloženia trestu prepadnutia veci ako nedôvodné a len ako represia. Prečo prokurátor nenapadol aj skúšobnú dobu, ktorá mi bola uložená v trvaní troch rokov, veď mohla byť uložená až na päť rokov? Všetky uložené tresty prokurátor považuje za dostatočné, len neuloženie trestu prepadnutia veci považuje za neprijateľné? Uložené tresty sú medzi sebou v určitom vnútornom vzťahu, vyvažujú sa a dopĺňajú. Mám zato, že uložený trest je vyvážený a zohľadňuje všetky okolnosti skutku. Na záver ešte raz uvádzam, že skutok, ktorý som spáchal, ma veľmi mrzí a úprimne ho ľutujem. V budúcnosti sa chcem takéhoto neuváženého konania vyvarovať. Uvedomujem si, že som ohrozil zdravie i životy ľudí. Na začiatku pojednávania som preto urobil vyhlásenie o vine, skutok som oľutoval a proti rozsudku som ani nepodal odvolanie. Rovnako som v minulosti zobral späť i odpor, podaný proti Trestnému rozkazu Okresného súdu Nitra, sp. zn. , zo dňa 14.09.2021, čím sa stal bez vykonania hlavného pojednávania právoplatný. Nechcel by som však, aby za moje chyby a moje zlé rozhodnutia pykal môj otec, ktorému de facto predmetné zaistené, motorové vozidlo patrí. V súčasnej dobe som už dlhší čas bez príjmu, a vzhľadom k mojim majetkovým pomerom, by prepadnutie vozidla, malo na mňa i moju rodinu devastačný ekonomický dopad. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností preto navrhujem, aby odvolací súd odvolanie prokurátora, podané proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. , zo dňa 22.08.2022, v neprospech obž. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XXX, podľa , v plnom rozsahu zamietol, pretože nie je dôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených trestoch podľa , (ďalej len „) a aby odvolací súd rozhodol tak, že obžalovanému uloží aj trest prepadnutia motorového vozidla. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa , na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Pokiaľ ide o otázku správnosti samotného napadnutého rozsudku okresného súdu, na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namieta správnosť neuloženia trestu prepadnutia motorového vozidla a neuloženie takéhoto trestu je podľa jeho názoru v rozpore so

zásadami ukladania trestu podľa Tr. zák., v čom prokurátor videl vady napadnutého rozsudku podľa

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanému v dôsledku neuloženia aj trestu prepadnutia motorového vozidla, odvolací súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora nestotožnil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd v súlade s ustanovením jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k neuloženiu trestu prepadnutia motorového vozidla obžalovanému. Odvolací súd v súvislosti s takýmto odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené skutočnosti majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktorých správnosť prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle Tr. zák. nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa bolo v prípade obžalovaného nutné pôsobiť na neho aj výkonom trestu prepadnutia motorového vozidla. Odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie trestu prepadnutia motorového vozidla v prípade stíhaného trestného činu nie je v zmysle Tr. zák. obligatórne. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu uložiť tento druh trestu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi citlivo a uvážene pristupoval k posudzovaniu otázky, či je obžalovanému nutné ukladať aj prokurátorom navrhovaný tento druh trestu. Napadnutý rozsudok podľa názoru odvolacieho súdu nevysiela ani z hľadiska generálnej prevencie negatívny signál, nakoľko s poukazom na okolnosti prejednávaného prípadu a poznatky o osobe obžalovaného je odrazom práve individuálneho a citlivého prístupu ku každému jednotlivému prípadu. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky prokurátorom namietanej neprimeranej miernosti v zmysle

Podľa názoru odvolacieho súdu, v prejednávanom prípade okresný súd správne, citlivo a v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal pri ukladaní trestu na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ktorý urobil v oboch jeho prejednávaných prípadoch vyhlásenie o vine, spôsob spáchania činu, mieru zavinenia a prevahu poľahčujúcich okolností, ale aj na samotnú osobu obžalovaného, ktorý je prvý krát súdne trestaný, pričom už samotný podmienečný trest odňatia slobody ako aj trest zákazu činnosti viest motorové vozidla akéhokoľvek druhu sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné na to, aby bol naplnený účel trestu podľa Samotný princíp ukladania trestov vyžaduje na nápravu páchateľa pôsobiť najskôr miernejšou formou trestu, pričom nie je nevyhnutné ihneď ukladať prísnejšie represie voči obžalovanému. Odvolací súd je toho názoru, že prísnejšie tresty treba ukladať až v prípade recidívy, keď na nápravu obžalovaného dostatočne nepôsobili miernejšie tresty, ktoré nesplnili svoj účel.

Odvolací súd na podklade dôvodov odvolania prokurátora nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť v zmysle k odôvodnenému záveru o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.