Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/802/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: E. H., U.. XX.XX.XXXX, R. A. Č.. XXX, F.. Č.. R. D. XXX/XX, E., občan SR, zast. JUDr. Jánom Pekarom, advokátom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

rozhodol:

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 6/ tejto zmluvy v znení „Ročná úroková sadzba úveru ( v %) : 70,01,“ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 6/ tejto zmluvy v znení „Ročná úroková sadzba revolvingu (v %) : 80,98,“ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 6/ tejto zmluvy v znení: „RPMN za úver (v %) : 66,56, “ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 6/ tejto zmluvy v znení „predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu ( v %) : 70,01, “ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 8.1/ tejto zmluvy obsahujúca poplatok 367,49 eur za odklad maximálne troch splátok úveru“ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 8.1/ tejto zmluvy obsahujúca poplatok 167,04 eur za odklad maximálne troch splátok revolvingu “ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 8.4/ veta prvá tejto zmluvy obsahujúca text : Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby,“ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 8.4/ veta tretia tejto zmluvy obsahujúca text: Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvigu Dlžníkovi,“ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 8.4/ veta druhá tejto zmluvy obsahujúca text: „ Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti / Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy “ je neplatná.

„ Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973 v bode 8.4/ veta štvrtá tejto zmluvy obsahujúca text: „ Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1 Zmluvných dojednaní Žiadosti / Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu i podľa článku 4.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy “ je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 342,79 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur na účet: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX E. D. K..E.., D. V. X, R. R., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu v zmysle pripustených zmien petitu domáhal určenia, že sú neplatné zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016973, v bodoch v bode 6/, 8.1/ a 8.4/ ( ako sú v petite uvedené) z dôvodu, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky.

Právny zástupca navrhovateľa sa v rámci argumentácie odvolal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol spotrebiteľský zmluvný vzťah uzatvorením Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500016973 dňa 24.10.2012, obsahom ktorej bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľovi úver 1500 eur a navrhovateľ sa zaviazal túto sumu splatiť v počte 48 splátkami po 77,05 eur mesačne.

Následne sa vyjadril k jednotlivým bodom zmluvy, ktorých neplatnosti sa domáhal pre ich neprijateľnosť. V bode 6/ zmluvy je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 %, ale v tom období bola podľa Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“) priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru 14,54 %. V bode 6/ zmluvy je uvedená ročná úroková sadzba revolvingu 80,98%, ale ročné úrokové sadzby úverov v roku 2012 boli v rozmedzí 14,54%-16,11 %. Taktiež je to uvedené RPMN vo výške 66,56% a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01%, ale podľa NBS bola v októbri 2012 vo výške 15,94 %. Všetky tieto zmluvné podmienky v bode 6/ považuje právny zástupca navrhovateľa za neprijateľné, podľa § 52 za absolútne neplatné, preto považuje úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ nemohol ovplyvniť dohodu o poskytnutí služby uvedenú v bode 8/ Zmluvy, preto je podľa § 53 ods. 5 neplatnou. Uviedol, že v bode 8.1/ Zmluve je konštantne uvedená suma 367,49 eur ako záväzok navrhovateľa zaplatiť práve túto sumu odporcovi za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, pritom v prípade odkladu jednej splátky by poplatok za odklad prevyšoval 4,77 násobne sumu jednej splátky. Pri odklade troch splátok by suma poplatku prevyšovala sumu odložených splátok o 136,34 eur. Samotná výška poplatku za odklad splátok revolvingu je 26,57% z sumy revolvingu, t.j. 1/4 poskytnutého revolvingu. V bode 8.4/ veta prvá Zmluvy je dohodnutá odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru bez ohľadu, či dlžník o odklad splátok požiada. V bode 8.4/ veta tretia Zmluvy sa táto odplata týka poskytnutia revolvingu a to bez ohľadu, či dlžník požiada o odklad splátok revolvingu. Právny zástupca dal ďalej do pozornosti, že navrhovateľovi ako dlžníkovi bola reálne poskytnutá suma 1.132,51 eur ( nie schválený úver 1500 eur), pritom v bode 8.4/ veta druhá Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy oproti pohľadávke. V bode 8.4/ veta štvrtá Zmluvy sa uvedené započítanie týka schválenej výšky revolvingu, pritom napriek schválenej výške revolvingu v sume 628,73 eur bola navrhovateľovi vyplatená suma 461,69 eur ako revolving.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporca žiadal návrh zamietnuť, uplatnil si trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 24.10.2012, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, tabuľkou s úrokovými mierami úverov za obdobie 1/2009

- 5/2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Odporca ako právnická osoba uzatvoril s navrhovateľom ako spotrebiteľom dňa 24.10.2012 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len „ZdZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy mu bol schválený revolvingový úver (úverový limit) vo výške 1500 eur ( takáto suma je uvedená v zmluve). V bode 6 zmluvy je uvedených počet splátok: 48, poskytnutá čiastka úveru 1500 eur, mesačná splátka (vrátane úrokov) 77,05 eur, celková čiastka na zaplatenie dlžníkom: 3698,40 eur, RPMN za úver 66,56 %, ročná úroková sadzba 70,01%, priemerná RPMN za úver 45,60 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu na zaplatenie dlžníkom: 1849,20 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98%, ročná úroková sadzba úrokov 8,75%.

Pod bodom 8. žiadosti/zmluvy je uvedené: „DOHODA O POSKYTNUTÍ SLUŽBY uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“ a v čl. 8.1. je vymedzený predmet tejto dohody ako súčasť predtlačeného formulára len s doplnením sumy poplatku za odklad maximálne troch splátok úveru vo výške 367,49 eur, s doplnením sumy poplatku za odklad maximálne troch splátok revolvingu vo výške 167,04 eur. Tieto sumy sa zaviazal navrhovateľ ako dlžník zaplatiť za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru ( revolvingu). Samotná možnosť odkladu je pritom viazaná na žiadosť dlžníka.

V bode 8.4/ veta prvá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. V bode 8.4/ veta tretia žiadosti/ zmluvy je uvedené, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvigu Dlžníkovi.

V bode 8.4/ veta druhá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že sa veriteľ a dlžník dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty) ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy.

V bode 8.4/ veta štvrtá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že sa veriteľ a dlžník dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu i podľa článku 4.3 zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy.

Navrhovateľ je vyučený murár. Návrh odôvodnil tým, že pôžičku čerpanú u odporcu platil trikrát. Podľa jeho vyjadrenia dal pánovi C. ( s ním uzatváral zmluvu za veriteľa) sumu 1037 eur a následne mu odporca prišla výzva na ďalšiu splátku. Dôvodom čerpania úveru u odporcu bolo, že navrhovateľ potreboval peniaze na prerábku bytu. Podľa jeho vyjadrenia zmluvu si prečítal, ale nie tie malé písmená. Osoba, s ktorou za odporcu uzatváral zmluvu, mu nepovedala, že až toľko preplatí. On sám s nepýtal, koľko preplatí. V čase uzatvárania zmluvy som bol zamestnaný.

Právny zástupca odporcu k veci vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500016973 dňa 24.10.2012 medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom. Dňa 24.10.2012 bola medzi nimi uzatvorená aj Dohoda o poskytnutí služby, na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľovi na základe jeho žiadosti počas trvania zmluvy o revolvingovom úvere odklad splatnosti akýchkoľvek troch splátok. Podľa jeho vyjadrenia bola dohoda uzavretá ako doplnková a fakultatívna dohoda odvolávajú sa na čl. 8, ods. 8.6. a podľa jeho slov samotné grafické odčlenenie obsahu dohody z ostatného textu zmluvy. V čl. 8. ods. 8.6. odporca ako veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa jeho názoru je návrh podaný v rozpore so zákonom. Ustanovenie o úrokovej sadzbe nie je podľa neho možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a platí to aj pre RPMN. Tvrdenia navrhovateľa založené na porovnávaní úrokovej sadzby a RPMN s úrokovými sadzbami bánk je podľa jeho názoru v rozpore s Občianskym zákonníkom, lebo tento používa pre posúdenie primeranosti odplaty : odplatu obvyklú na finančnom trhu. Ďalej k veci uviedol, že finančným trhom nie je bankový trh a ani žiadne ustanovenie zákona neurčuje úrokovú sadzbu bánk ako referenčný ukazovateľ. Pojem

finančný trh zahŕňa podľa neho všetky subjekty pôsobiace pri poskytovaní finančných prostriedkov. Dohodu o poskytnutí služby považuje za samostatný právny úkon, je osobitne podpísaná a navrhovateľ mal možnosť ovplyvniť vznik tejto dohody, odmietnuť ju uzavrieť. Tvrdí, že priemerný spotrebiteľ si je vedomý, že dohodu neuzatvára automaticky so zmluvou o revolvingovom úvere. Zo strany navrhovateľa považuje dohodu za uzatvorenú slobodne a dobrovoľne, vedel o jej význame. Poukázal na to, že dohoda nemá zákonnú povahu, lebo žiadny zákon neupravuje možnosť odkladu splatnosti splátok. Samotná odplata za službu v dohode nie je určená izolovane, ale s ohľadom na povahu a obsah služby, ktorým je možnosť jednostrannej zmeny splátkového kalendára zo strany spotrebiteľa. Podľa predmetnej dohody je odplata cenou plnenia, pritom cena plnenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Právny zástupca navrhovateľa popiera, že by bola dohoda o poskytnutí služby doplnkovou, lebo navrhovateľ nemal vedomosť , že súčasťou zmluvy bola táto dohoda. Podľa jeho názoru dohoda v čl. zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech navrhovateľa, lebo umožňuje, aby mu odporca vyplatil menšiu sume než je daný prísľub na 1500 eur a to pri zachovaní rovnakého poštu splátok. Podľa jeho vyjadrenia je nežnou praxou odporcu prisľúbiť poskytnúť dlžníkovi úver v určitej výške, reálne ale práve na základe tejto dohody vyplatí nižšiu sumu za ponechania rovnakého poštu splátok. Pritom dlžník nemá ani vedomosť, že došlo k podpisu tejto dohody. predmetnú dohodu považuje za rozpor s dobrými mravmi a to čo do výšky odporcom určenej odplaty za poskytnutú službu ale i ohľadom ostatných ustanovení dohody. Odplata za poskytnutie služby je pritom splatná okamžite, ale k využitiu služby často nedôjde. Samotný poplatok za odklad presahuje súčet troch odložených splátok.

Nesúhlasí ani s tvrdením odporcu, že údaj o úrokovej sadzbe a údaj o RPMN je vyjadrením ceny za plnenie. Poukázal na fakt, že pri RPMN je údaj 66,41 % a pri ročnej úrokovej sadzbe je uvedené číslo 70,01%, pritom podľa odporcu oba údaje majú vyjadrovať cenu plnenia. Zároveň sa odvolal na § 2 písm. i), j) zák. č. 129/2010 Z. z. , kde sú špecifikované pojmy ročná percentuálna miera nákladov, úroková sadzba spotrebiteľského úveru.

Podľa právneho zástupcu odporcu k rozporu s dobrými mravmi nemôže prísť pokiaľ je niečo regulované právnymi predpismi. V tomto prípade je to podľa neho odplata za poskytnutie úveru. Kategória dobrých mravom prichádza do úvahy len ak skutočnosť nie je regulovaná právnymi predpismi. Podľa jeho názoru cenou za plnenie je RPMN a úroková sadzba odvolávajúc sa na ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadom náležitostí zmluvy o úvere. Pokiaľ by úverová zmluva neobsahovala toto dojednanie, tak sa zo zákona vychádza z toho, že úrok ako odplata je dojednaná v mieste a čase poskytnutia úveru. Rozdiel vo výške RPMN a ročného úroku nastáva podľa jeho názoru z dôvodu, lebo RPMN sa počíta v zmysle presne definovaného vzorca uvedeného v prílohe č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. K uzatvorenej Dohode o poskytnutí služby dodal, že je graficky a fyzicky, reálne odlíšená od samotnej zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa má za to, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve sú neprijateľné. Pri výške úrokovej sadzby sa odvolal na dobré mravy, lebo aj niečo zákonom dovolené je v rámci spoločenských predstáv o morálke zákonom postihované ako neplatné. Poukázal na to, že údaje uvádzané v úrokových sadzbách a RPMN nezodpovedajú zákonom stanoveným výpočtom. Nesúhlasí s tvrdením odporcu, že dohoda o poskytnutí služby bola samostatne graficky odčlenená a samostatne podpisovaná. Podľa jeho názoru je predmetná dohoda jednoznačne do textu včlenená a obsahuje neprijateľné ustanovenia majúce za následok, že zmluva o úvere na sumu 1500 eur nie je splniteľná. RPMN a úroková sadzba sú iné veličiny a nikde sa nehovorí , že ide o cenu úveru.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľa už len skonštatoval, že podľa jeho názoru tu ide formulárovú zmluvu obsahujúcu zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a z tohto dôvodu sú neplatné. Podľa právneho zástupcu odporcu zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto nemôže spôsobiť neplatnosť jednotlivých ustanovení. Zákonom vyžadované údaje ( najmä v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) zmluva obsahuje. Žiadne z ustanovení zmluvy nie je v rozpore s predpismi o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a), h), k) Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a), má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § čl. 3 ods. /EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 24.10.2012, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. i), j) zák. č. 129/2010 Z. z. účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2, písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. . v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Predmetom konania je určenie neplatnosti konkrétnych zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 24.10.2012 tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd vychádzal z toho, navrhovateľ má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s odkazom na § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. ( § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Odporca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľ ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 24.10.2012. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou revolvingovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. Súd si predmetnú zmluvu kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo bol dohodnutý presný počet splátok a tým začiatok a koniec zmluvného vzťahu. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania odporcu (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

Ide tu o právo navrhovateľa vyplývajúce (skutkovo sa odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti navrhovateľ ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

Súd posudzujúc predmetnú zmluvu uzavretú medzi odporcom (dodávateľom) a navrhovateľom (spotrebiteľom) podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe tejto zmluvy odporca navrhovateľovi prisľúbil úver 1500 eur, reálne poskytol nižšiu výšku úveru. Navrhovateľ sa v zmluve zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur, vždy k 14. dňu v mesiaci.

Súd sa osobitne zaoberal každou zmluvnou podmienkou, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha. Má už ustálené, že medzi zmluvným stranami vznikol občianskoprávnych vzťah vzhľadom na postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa, aplikoval ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd posudzoval zároveň pojem „značnej nerovnováhy“ s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ( rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Aziz/9/) Slovenský zákonodarca vymedzil v § 53 ods. 1 jednak všeobecné kritéria posudzovania neprijateľnosti klauzuly vo forme generálnej klauzuly, ale v § 53 ods. 4 normoval taktiež osobitný zoznam, demonštratívny výpočet určitých klauzúl, ktoré majú byť považované za neprijateľné. Vzhľadom na zákonné vyjadrenie ide o čierny zoznam klauzúl, a preto nie je v prípadoch klauzúl uvedených v demonštratívnom výpočte potrebné skúmať ešte aj predpoklady generálnej klauzuly. Klauzuly uvedené v § 53 ods. 4 sa považujú za neprijateľné a teda za absolútne neplatné. z týchto dôvodov súd skúmal, či zmluvné podmienky, ktorých neplatnosti sa navrhovateľ domáhal obsahujú niektorú z klauzúl z § 53 ods. 4 OZ.

Navrhovateľ žiadal vyhlásiť za neplatné zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 6/ zmluvy a to, že ročná úroková sadzba úveru je 70,01 %; ročná úroková sadzba revolvingu je 80,98%; RPMN za úver je 66,56 %; predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 70,01%. Súd posudzoval výšky ročnej úrokovej sadzby uvádzané v zmluve s ročnými úrokovými sadzbami uvedenými na stránke Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“) a zistil, že podľa NBS bola priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru 14,54 % a ročné úrokové sadzby úverov v roku 2012 boli od 14,54% do16,11 %. Súd posudzoval taktiež výšky RPMN ( ročnej percentuálnej miery nákladov) uvádzané v zmluve s výškou RPMN určenou Národnou bankou Slovenska a zistil, že v októbri 2012 ( v čase uzatvorenia zmluvy) bola podľa NBS vo výške 15,94 %. Už z toho vyplýva diametrálny rozdiel vo výške úrokovej sadzby pri úvere o 55,47 % a pri revolvingu o 66,44 % -64,87 % a navrhovateľ mal podľa zmluvy mal o tieto percentuálne sumy zaplatiť viac než by platil, pokiaľ by veriteľ vychádzal s úrokových sadzieb NBS záväzných pre

banky. Takéto výšky ročných úrokových sadzieb a výšky RPMN považuje súd za neprimerane vysoké, za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd vyhodnotil tieto zmluvné podmienky za rozporné s dobrými mravmi , neprijateľné a teda i neplatné.

Navrhovateľ žiadal vyhlásiť za neplatné zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8.1/ zmluvy a to, že poplatok za odklad maximálne troch splátok úveru je 367,49 eur a že poplatok za odklad maximálne troch splátok revolvingu je 167,04 eur. Taktiež žiadal vyhlásiť za neplatné zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8.4/ zmluvy a to, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru ( veta prvá bodu 8.4/) a revolvingu ( veta tretia bodu 8.4/) je splatná dňom uzavretia tejto dohody. Zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8 sú subsumované pod názov „Dohoda o poskytnutí služby“. Z obsahu tohto bodu súd zistil, že nie je v osobitnej grafickej forme a je len predtlačeným formulárom. Súčasťou predtlačeného textu bez možnosti zasiahnuť zo strany spotrebiteľa je uvedený záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) na žiadosť dlžníka a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) . Ďalej je tu uvedená splatnosť tejto odplaty (poplatku) za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a pri revolvingu dňom poskytnutia revolvingu. Do obsahu dohody sa len dopisovala výška poplatku 167,04 eur pri úvere a výška poplatku 367,49 eur pri revolvingu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemohol ovplyvniť takto koncipovaný obsah dohody, čo hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda i za neplatné zmluvné podmienky. Samotné ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody či poskytnutí revolvingu považuje súd aj za rozpor s dobrými mravmi, lebo takúto dohodu o splatnosti sa dlžník vopred vzdal svojho práva vo finančnom vyobrazení ( výšky uvedených poplatkov), pritom ani len ešte nepožiadal o odklad splatnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas reálne vyčerpaného úveru je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška poplatku je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, aby dlžník platil nejaký poplatok a to v takej vysokej sume za to, že ak v budúcnosti možno požiada o odklad splátok, bude mu to umožnené veriteľom. Súd takúto platbu poplatku ( keďže je splatná s čerpaním úveru resp. revolvingu) hodnotí ako vzdanie sa finančných prostriedkov ( vzdanie sa práva na takúto sumu) bez toho aby dostal vzájomné protiplnenie napríklad v podobe, že by už pri čerpaní úveru alebo revolvingu dal veriteľ súhlas s odkladom splátok. Súd je tohto názoru, že zaplatiť poplatok 367,49 eur hneď pri uzatvorení dohody o poskytnutí služby bez dostania protiplnenia ( ale len poskytnutie služby vo forme „možnosti“) resp. poplatok 167,04 eur pri poskytnutí revolvingu je neprimerane vysoké k skutočnosti, že vtedy dlžník ani len netušil, či vôbec v budúcnosti bude žiadať o odklad nejakej splátky. Takéto konanie veriteľa súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku a preto zmluvné podmienky uvedené v bode 8.1/ zmluvy a v bode 8.4/ zmluvy veta prvá a tretia vyhlásil tiež za neplatné. Súd nesúhlasí s vyjadrením právneho zástupcu odporcu, že odplata ( 367,49 eur, 167,04 eur) je cenou plnenia z dôvodu, že odplata sa viaže práve na nejaké plnenie a v tomto konkrétnom prípade v čase uzatvorenia dohody ešte k žiadnemu reálnemu plneniu neprišlo. Samotné „poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti“ súd nepovažuje za plnenie, na ktoré by malo byť viazané platenie odplaty.

Navrhovateľ žiadal vyhlásiť za neplatné aj zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8.4/veta druhá a štvrtá zmluvy. Z obsahu viet tohto bodu vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávka dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru (podľa článku 2.3) či revolvingu (podľa článku 4.1) oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi ( veta druhá), resp. ku dňu uskutočnenia revolvingu (veta štvrtá). Predmetný text je súčasťou predtlačenej formulárovej dohody bez možnosti, aby do nej spotrebiteľ nejakým spôsobom zasiahol. Súd je toho názoru, že v čase uzatvárania zmluvy či dohody medzi zmluvnými stranami ešte žiadne pohľadávky neboli a preto i dohoda o započítaní pohľadávok považuje za obchádzanie zákona, lebo veriteľ dosiahol, že nevyplatil dlžníkovi celú výšku schváleného úveru ale sumu poníženú práve o odmeny za poskytnutie služby v možnosti povoliť splátky úveru ä revolvingu). Súd dospel k záveru, že tu taktiež ide o rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnú zmluvnú podmienku a to je aj dôvod, pre ktorý aj tieto zmluvné podmienky vyhlásil súd za neplatné.

V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej zmluvných podmienok ako sú

uvedené v petite rozhodnutia. V závere už súd len dodáva, že po posúdení obsahu tých zmluvných podmienok zmluvy, ktorých neplatnosti sa navrhovateľ domáha dospel k právnemu záveru, práve uzatvorením týchto podmienok si navrhovateľ ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1OZ), čo spôsobilo neprijateľnosť týchto podmienok a preto ich súd aj s odkazom na rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil ako neplatné. Súd pri svojom rozhodnutí vo vzťahu k určeniu za neplatné všetkých navrhnutých zmluvných podmienok vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ bol v konaní úspešným preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 342,79 eur vrátane DPH, ak osi ju správne vyčíslil jeho právny zástupca. Odmenu za jeden úkon právnej služby si správne uplatnil vo výške 61,87 eur za r. 2014 a v sume 64,53 eur za rok 2015. Trovy právneho zastúpenia v sume 342,79 eur pozostávajú z týchto položiek: 1/ odmena za úkony právnej služby: v r. 2014 - 2 x 61,8 7eur ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby), v r. 2015 - 2 x 64,53 eur ( písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní); 2/ režijný paušál: v r. 2014: 8,04 eur x 2, v r. 2015: 8,39 eur x 2; 3/ 20% DPH z súčtu súm z bodov 1/,2/, t.j. 57,13 eur. Právny zástupca navrhovateľa žiadal zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet vedený vo H., K..E.. Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, H.: XXXXXXXX, L.: XXXX, E.: E., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXX.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd uložil povinnosť odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur podľa položky 1 písm. ) citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.