Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-216-2010.pdf
PDF · 109.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/216/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci navrhovateľa: KOVOPROJEKT Bratislava, a.s., Ružová dolina 6 v Bratislave, IČO: 31 322 131, zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ, s.r.o., Nám. SNP 6/11, Zvolen, proti odporcovi: BENESTRA, s.r.o., Einsteinova 24 v Bratislave, IČO: 46 303 502, zastúpený: 1. Okenica Šula & Co., s.r.o., Zámocká 30 v Bratislave, 2. Allen & Overy Bratislava, s.r.o., Eurovea Central 1, Pribinova 4 v Bratislave, o zaplatenie 321.718,93 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 16.613 € a náhradu trov právneho zastúpenia 20.574,620 € advokátskej kancelárii Okenica Šula & Co. S.r.o., Zámocká 30 v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 31.12.2009 voči odporcovi (pôvodne spoločnosti Dial Telecom, a.s.,) domáhal zaplatenia 321.718,93 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20.11.2009 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Návrh odôvodnil tým, že odporcovi prenajímal od r. 2001 nebytové priestory, za ktoré mu účtoval nájomné a cenu za služby spojené s týmto nájmom. Nájomný vzťah bol založený viacerými Zmluvami, vrátane ich Dodatkov. Kontrolou spotreby elektrickej energie v nebytových priestoroch, ktoré odporca počas celej doby trvania nájomného vzťahu užíval a stále užíva, navrhovateľ zistil, že v dôsledku nezohľadnenia koeficientu elektromerov pri meraní spotreby elektrickej energie boli odporcovi faktúrované platby za túto energiu v nesprávnej výške. Chyba však nenastala na strane navrhovateľa, pretože elektromery si odporca montoval na svoje technické zariadenia sám. Týmto navrhovateľa uviedol do omylu a v jeho prepočtoch došlo k chybe, v dôsledku ktorej bolo odporcovi účtované menej za spotrebu elektrickej energie. Rozdiel medzi výškou faktúrovaných platieb za poskytovanie elektrickej energie a cenou za jej skutočnú spotrebu predstavuje za obdobie od 29.1.2001 do 30.9.2009 sumu 339.658,26 €. Keďže navrhovateľ musel túto cenu zaplatiť dodávateľovi energie, pričom ju v skutočnosti spotreboval odporca, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu , ktoré je povinný vydať. Navrhovateľ si súdnou cestou uplatňuje len nepremlčanú časť svojho nároku v sume 321.718,93 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.11.2009. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom považuje za vzťah obchodnoprávny.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 29.1.2010, žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že vo všetkých Nájomných zmluvách vrátane ich početných Dodatkov, s výnimkou Dodatku k Zmluve č. N 45/2008 uzatvoreného
30.9.2009, boli platby za dodávky služieb vrátane platieb za spotrebovanú elektrickú energiu dojednávané paušálnou sumou za 1 m2 podlahovej plochy užívaných nebytových priestorov ročne. Uvedené platby za služby vždy určoval navrhovateľ, pričom odporcovi neoznamoval štruktúru týchto platieb, ani podiel jednotlivých dodávaných služieb na celkovej výške platieb. Odporcovi nebol známy ani model stanovovania cien služieb v prenajímaných nebytových priestoroch. Odporca mal s navrhovateľom riadne dojednanú nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa mu navrhovateľ zaviazal dodávať elektrickú energiu za nimi dohodnutú cenu. Medzi sporovými stranami teda existoval právny dôvod na plnenie, t.j. dodávku elektrickej energie, za ktorú odporca v súlade so zmluvou navrhovateľovi riadne platil. K bezdôvodnému obohateniu odporcu teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť.
Odporca namietol aj premlčanie uplatneného nároku a vzniesol kompenzačnú námietku odôvodnenú vznikom škody v dôsledku porušenia zmluvných povinností navrhovateľa, keď odporca nekalkuloval žalovanú sumu do cien služieb pre svojich odberateľov.
Navrhovateľ doručil 18.11.2010 na súd písomné podanie, v ktorom uviedol, že odporca zavádza súd ak tvrdí, že platby za služby boli dohodnuté paušálnou sumou bez toho, aby sa zisťoval skutočný rozsah odobratých služieb - v tomto prípade odobratej elektrickej energie. Takáto dohoda z nájomnej zmluvy nevyplýva. Zo zmluvy tiež nevyplýva, že ak prekročí nájomca sumu určenú ako zálohu na služby, nie je povinný zaplatiť rozdiel v týchto odobratých službách. K vznesenej kompenzačnej námietke navrhovateľ uviedol, že do uplatnenia nároku nevedel, že sa odporca na jeho úkor obohacuje, teda môže byť ťažko zodpovedný za jemu vzniknutú "škodu".
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov A. K. a S. D., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a vo veci vyhlásil dňa 7.6.2012 medzitýmny rozsudok, v ktorom určil, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Mal za to, že hoci účastníci konania vo vzťahu prenajímateľ a nájomca v dostatočnej miere zmluvne upravili svoje vzájomné záväzky, ohľadne ceny za elektrickú energiu uviedol odporca navrhovateľa do omylu v tom, že na svoje technické zariadenia nainštaloval elektromery polopriameho merania, ktoré nezohľadňovali skutočnú spotrebu elektrickej energie, čoho následkom bol chybný výpočet fixnej ceny za dodané služby v neprospech navrhovateľa a jej zakotvenie do dodatku k Zmluve. Nárok navrhovateľa teda posúdil ako bezdôvodné obohatenie na strane odporcu.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
Mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený Nájomnými zmluvami, vrátane ich dodatkov. Ak sa teda poskytovanie služieb uskutočňovalo na základe týchto zmlúv, potom sa nejedná o plnenie bez právneho dôvodu a odporca tak nemohol na úkor navrhovateľa získať bezdôvodné obohatenie. Nájomné zmluvy a ich dodatky neboli súdom vyhodnotené ako neplatné, čo ani zmluvné strany nenamietali, preto nejde ani o bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu. Taktiež sa nejedná o prípad plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko nájomná zmluva medzi účastníkmi konania existovala i potom, ako bol zistený odber elektriny odporcom a ako bola zistená skutočnosť, že na technických zariadeniach odporcu sú osadené tzv. prevodové elektromery, nainštalované odporcom. V danom prípade sa nejedná ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, nakoľko k odberu elektrickej energie dochádzalo na základe platnej Nájomnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci nie sú naplnené dôvody pre aplikáciu § 451 Občianskeho zákonníka. Ďalej Krajský súd uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula skutočnosť, že cena nájmu a cena za poskytované služby bola medzi účastníkmi konania dojednaná paušálnou (fixnou) sumou a práve z Nájomných zmlúv jednoznačne vyplýva vôľa účastníkov platiť za tieto služby fixnú cenu a nie cenu podľa skutočného odberu elektrickej energie. Navrhovateľ svoju vôľu, aby cena za odobratú elektrickú energiu bola faktúrovaná podľa jej skutočnej spotreby, vyjadril až uzatvorením Dodatku č. 2 k Zmluve č. N 45/2008 zo dňa 30.9.2009. Odvolací súd uzavrel, že nárok navrhovateľa nie je možné posúdiť ani ako nárok na náhradu škody, nakoľko v danom prípade pre takéto posúdenie absentuje protiprávny úkon odporcu, keď odporca osadením elektromerov neporušil zákon, ani zmluvné dojednania.
Navrhovateľ naďalej zotrval na podanom návrhu. V písomných vyjadreniach doručených súdu 18.3.2015 a 17.4.2015 dôvodil, že jeho nárok voči odporcovi je nutné právne posúdiť ako nárok na náhradu škody. Túto škodu odporca spôsobil tým, že bez súhlasu navrhovateľa dal na svoje technické zariadenia namontovať elektromery polopriameho merania, ktoré nezohľadňovali skutočnú spotrebu
elektrickej energie, ale spotrebu nižšiu. Z výsluchu svedka A. K. vyplýva, že cena za dodávku elektrickej energie sa odvíjala od skutočnej spotreby elektrickej energie. Bolo to na základe úzusu, o ktorom zmluvné strany vedeli. Obsahom dohody bolo, že ak sa spotreba elektrickej energie zvýšila, a paušál ju nepokrýval, bol uzatvorený dodatok k Zmluve, ktorým sa navýšila cena tohto paušálu. Odporca porušil aj všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody. Prevodové elektromery boli namontované na jeho objednávku, bol s ich fungovaním oboznámený a bol aj poučený. Mal preto vedomosť v tom, že údaje na meračoch elektrickej energie neposkytujú informácie o skutočnom odbere, a že týmto meraním vzniká navrhovateľovi značná škoda. Je pritom irelevantné, či išlo o jeho úmyselné, alebo nedbanlivostné konanie.
Konaním odporcu prišlo aj k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti a to čl. IV ods. 9 a ods. 16 Zmlúv o nájme nebytových priestorov č. N 03/2007 a N 45/2008, pretože tak stavebné úpravy na predmete nájmu ako aj zásahy do elektrickej inštalácie navrhovateľa, vykonal odporca bez písomnej žiadosti a bez jeho súhlasu. Odvolávanie sa na akékoľvek ústne dohody je právne bezvýznamné. Tieto zásahy boli taktiež potvrdené výsluchom svedka A. K.. Navrhovateľ má za to, že medzi účastníkmi konania ide o obchodnoprávny vzťah a preto sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale aj ustanoveniami zákona č. 116/1990 Z.z., teda ide o tzv. kombinovaný obchod. Podľa Obchodného zákonníka je preto potrebné posudzovať aj jeho zodpovednostný vzťah za vzniknutú škodu na strane navrhovateľa. Napokon je konanie odporcu rozporné aj s dobrými mravmi.
Odporca vo svojom Vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa, doručenom súdu 30.3.2015 namietol, že žiadnu všeobecnú prevenčnú povinnosť neporušil. Navrhovateľom tvrdená poučovacia povinnosť odporcu o spôsobe merania elektrickej energie elektromermi nikdy neexistovala, preto ju logicky nemohol porušiť. Ekonomický dopad zmluvne dohodnutých paušálnych platieb za elektrickú energiu by u navrhovateľa bol identický aj v prípade, že by netrpel nevedomosťou o spôsobe merania prevodových elektromerov. Inštalácia a spôsob merania elektromerov sa pre ich vzájomný zmluvný vzťah stali relevantnými až v okamihu prechodu na systém platieb zohľadňujúcich skutočnú spotrebu elektrickej energie, ku ktorému došlo až prijatím Dodatku k Nájomnej zmluve. Vznik akejkoľvek finančnej straty na strane navrhovateľa nebol dôsledkom konania odporcu, ale bol výsledkom slobodného rozhodnutia navrhovateľa akceptovať zmluvné dojednania o paušálnom systéme úhrad za služby spojené s nájmom, vrátane dodávky elektrickej energie. Ani tvrdenie navrhovateľa v tom, že odporca bez písomnej žiadosti a bez súhlasu navrhovateľa vykonal zásah do elektrickej inštalácie navrhovateľa, nie je pravdivé. Elektromery boli nainštalované so súhlasom navrhovateľa, čo potvrdila aj jeho štatutárna zástupkyňa Alena Lispuchová na pojednávaní dňa 22.3.2011. Navrhovateľ sám aktívne spolupracoval pri ich inštalácii , udeľoval pokyny a vznášal požiadavky. Osobitnou nájomnou zmluvou prenajal odporcovi jedno parkovacie miesto za účelom umiestnenia dieselagregátu a umožnil mu pripojenie tohto záložného zdroja elektrickej energie do elektrickej sústavy v budove navrhovateľa. Odporca stavy na elektromeroch nesledoval, pretože to nebolo rozhodujúce z hľadiska jeho zmluvných povinností. K aplikácii dobrých mravov na prejednávaný prípad nemôže prísť vtedy, ak by takáto aplikácia viedla k vzniku, zániku, alebo zmene práv a povinností. Na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať ani § 265 Obchodného zákonníka, ako sa o to snaží navrhovateľ. Takúto aplikáciu vylučuje aj komentár k tomuto ustanoveniu, v ktorom sa hovorí, že prax má často snahu zneužívať toto ustanovenie a jeho uplatnením sa snaží kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne svoju neschopnosť, či nepozornosť pri uzatváraní zmlúv. V danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Ak neexistuje protiprávny úkon odporcu, potom nie je potrebné skúmať ani naplnenie, či nenaplnenie ostatných predpokladov. Nesprávny spôsob odpočtu, či výpočtu množstva spotrebovanej elektrickej energie a následné stanovenie ceny za služby bolo spôsobené výlučne konaním, či opomenutím konania na strane navrhovateľa. Nie je preto daná žiadna príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním, či opomenutím konania na strane odporcu.
Dňa 20.11.2003 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. N 35/2003. Predmetom zmluvy boli nebytové priestory v budove navrhovateľa, nachádzajúcej sa v Ružovej doline č. 6 v Bratislave. V čl. II bod 1 a 2. bolo dohodnuté nájomné, v bode 3. bola dohodnutá cena za poskytovanie služieb súvisiacich s nájmom, a to za dodávku elektrickej energie, tepla, pitnej a teplej vody, vodného, stočného, za odvoz odpadov, upratovanie a hygienické potreby spoločných priestorov, informačnú službu, za prevádzkovú réžiu nájomcu, za servis a údržbu nájomných priestorov a vecí s
tým súvisiacich, sumu 1.800,- Sk za jeden meter 2 za rok + príslušná sadzba DPH. Štvrťročná výška ceny bola 100.530 Sk + DPH.
V bode 6. si prenajímateľ vyhradil právo upraviť formou dodatku k tejto zmluve výšku ceny za poskytované služby v prípade, že dôjde k ich zvýšeniu cenovými predpismi alebo ak dôjde k zvýšeniu ostatných prevádzkovo nákladov. Ak nájomca nepotvrdí návrh dodatku predloženého prenajímateľom do 14 dni odo dňa jeho obdržania, je prenajímateľ oprávnený nájom vypovedať s trojmesačnou výpovednou lehotou, pričom počas plynutia tejto lehoty je nájomca povinný platiť toto zvýšené nájomné. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení písomnej výpovede nájomcovi.
V bode 7. bolo zakotvené, že prenajímateľ je oprávnený dodatkom k tejto zmluve zvýšiť cenu nájomného o percentuálnu mieru inflácie stanovenú oficiálnym zdrojom SR, t.j. Štatistický úrad SR za predchádzajúci účtovný rok. Výška nájomného upravená podľa tohto bodu bude nájomcovi účtovaná odo dňa platnosti uvedeného v príslušnom dodatku. Nájomca je povinný takýto dodatok potvrdiť do 14 dní odo dňa jeho obdržania. V prípade, že tak neurobí, je prenajímateľ oprávnený nájom vypovedať s trojmesačnou výpovednou lehotou, pričom počas plynutia tejto lehoty je nájomca povinný platiť toto zvýšené nájomné. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení písomnej výpovede nájomcovi.
K predmetnej zmluve bolo uzatvorených 7 Dodatkov.
Dodatkom č. 1 zo dňa 23.2.2004 upravili účastníci zmluvy rozsah nebytových priestorov ako aj štvrťročnú cenu nájomného a cenu za služby podľa novej výmery nebytových priestorov a podľa vzorca uvedeného v základnej zmluve.
Dodatkom č. 2 zo dňa 28.4.2004 opätovne upravili účastníci zmluvy rozsah nebytových priestorov, ako aj štvrťročnú cenu nájomného a cenu za služby podľa novej výmery nebytových priestorov a podľa vzorca uvedeného v základnej zmluve..
Dodatkom č. 3 zo dňa 13.10.2004 po zväčšení rozsahu nebytových priestorov poskytnutých odporcovi bola upravená štvrťročná cena nájomného a cena za služby podľa novej výmery nebytových priestorov a taktiež podľa vzorca uvedeného v základnej zmluve.
Dodatkom č. 4 zo dňa 21.12.2004 po ďalšom zväčšení výmery poskytnutých nebytových priestorov účastníci podľa rovnakého vzorca uvedeného v základnej zmluve opätovne upravili štvrťročnú cenu nájomného a cenu za služby podľa tejto zväčšenej výmery.
V Dodatku č. 5 zo dňa 19.1.2005 bola dohodnutá nová štvrťročná cena za poskytovanie služieb súvisiacich s nájmom v sume 2.050,- Sk za jeden m2 za rok + DPH.
Po opätovnom zvýšení výmery nebytových priestorov bol dňa 29.7.2005 uzatvorený Dodatok č. 6, v ktorom účastníci zmluvy upravili štvrťročnú cenu nájomného a cenu za služby s prihliadnutím na túto novú výmeru, pričom výška nájomného zostala na úrovni uvedenej v základnej zmluve a výška cien za služby na úrovni Dodatku č. 5. Vzorec výpočtu zostal nezmenený.
Dodatkom č. 7 uzatvoreným dňa 19.9.2006 bola opätovne zvýšená štvrťročná cena za služby súvisiace s nájmom na sumu 2.150,- Sk za jeden meter2 za rok + DPH.
Dňa 13.11.2007 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. N 03/2007. Jej predmetom bolo opäť zväčšenie výmery nebytových priestorov. V čl. II bod 1. a 2 bola dohodnutá výška nájomného a to diferencovane podľa jednotlivých miestností. V bode 3. bola rovnakým spôsobom (podľa jednotlivých miestností) upravená výška ceny za služby a to : za miestnosť č. PS03 až PS07 v sume 1.950,- Sk za jeden meter 2 za rok + DPH a za ostatné miestnosti v sume 2.150,- Sk za jeden m2 za rok + DPH.
V bode 6. a 7. , kde bola zakotvená povinnosť uzatvárania Dodatkov a tzv. valorizačný mechanizmus, sa oproti predchádzajúcej zmluve zmenila výpovedná doba z trojmesačnej na jednomesačnú.
V čl. IV bod 16. bolo dohodnuté, že každý zásah do elektrickej inštalácie prenajímateľa (napr. rozšírenie svetelných a zásuvkových rozvodov, napojenie nových elektrických spotrebičov, i tých, ktoré sa pripájajú do zásuvky vidlicou, ale majú príkon 2000W a viac), musí byť vykonaný na základe písomnej žiadosti, iba so súhlasom prenajímateľa. Prehliadku a revíziu zásahu vykoná prenajímateľ.
Dňa 1.10.2008 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. N 45/2008. Popri úprave výmery nebytových priestorov bola v čl. II opätovne upravená aj cena za služby spojené s nájmom, a to: za miestnosti č. PS03 až PS07 v sume 2.480,- Sk (82,32 €) za jeden meter2 za rok + DPH a za ostatné miestnosti 2.680,- Sk (88,96 €) za jeden meter2 za rok + DPH. Body 6. a 7. sa oproti predchádzajúcej zmluve nezmenili.
Čl. IV bod 16 zostal oproti predchádzajúcej zmluve nezmenený a v bode 17. bolo dohodnuté, že cena za nájomné a cena za služby je garantovaná do 30.9.2009. Prenajímateľ sa zaviazal nezvýšiť do uvedeného dňa nájomné a platby za služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Nájomca nie je povinný platiť do uvedeného dňa zvýšené nájomné a platby za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, i keby ho prenajímateľ o ich platenie akokoľvek požiadal.
K predmetnej Zmluve bol dňa 9.3.2009 uzatvorený Dodatok č. 1, v ktorom bol upravený rozsah výmery nebytových priestorov. Cena nájomného a cena za služby sa zmenila iba s poukazom na túto vyššiu výmeru.
Dodatkom č. 2 uzatvoreným 30.9.2009 pri zväčšenej výmere nebytových priestorov, účastníci zmluvy v čl. II bod 3. a 4. oproti základnej zmluve zmenili tak, že cena za odber elektrickej energie v jednotlivých miestnostiach sa bude faktúrovať podľa skutočnej spotreby, meranej certifikovanými meracími prístrojmi. Išlo o miestnosti č. 117, 509, 510, PS03 až PS07 a klimatizačnú jednotku na streche. Cena mala byť identická s cenou faktúrovanou prenajímateľovi zo strany dodávateľa elektrickej energie, mohla sa upraviť v prípade jej zvýšenia v pomere 1 : 1.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len nájomca) zmluvou o nájme (ďalej len zmluva).
Podľa § 3 ods. 3 veta prvá cit. zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa uzaviera.
Podľa § 3 ods. 4 cit. zákona ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná.
Podľa § 7 cit. zákona ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Vychádzajúc z právne záväzného právneho názoru krajského súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, bolo uzavreté, že účastníci konania mali medzi sebou uzatvorené počas sporného obdobia Zmluvy o nájme vrátane dodatkov, ktoré v celom rozsahu upravovali ich vzájomné práva a povinnosti, vrátane nájomného a ceny za služby. Nájomné a cena za poskytované služby, vrátane elektrickej energie, boli stanovené fixne, pevnou sumou. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že cena za služby sa upravovala v dodatkoch na základe návrhu navrhovateľa ako prenajímateľa a jeho akceptáciou odporcom ako nájomcom. Na základe takto uzatvorených zmlúv nemohlo prísť v spornom období k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, keď navrhovateľ nezohľadnil zvýšenú spotrebu elektrickej energie v dohodnutej fixnej cene za služby, ktorú odporca riadne platil. Žiadnu inú povinnosť platieb v súvislosti so zvýšenou spotrebou elektrickej energie nemal odporca zmluvne zakotvenú až do 30.9.2009, kedy bol uzatvorený dodatok č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov č. N 45/2008, podľa ktorého sa v č. II bod 4 zakotvila fakturácia elektrickej energie podľa skutočnej spotreby.
K následnej zmene právnej kvalifikácie nároku navrhovateľa na nárok titulom zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá mu vo výške žalovanej pohľadávky mala vzniknúť montážou prevodových elektromerov na zariadenia s vysokou spotrebou elektrickej energie tunajší súd uvádza, že v danom prípade sa nejedná o obchodný spor, ani o tzv. kombinovaný obchod. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov je právny predpis, ktorý spadá do oblasti občianskoprávnej , ide o lex specialis, pričom pri jeho aplikácii sa
v prípadoch týmto zákonom neupravených, použijú subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka a to i v prípadoch, ak ide o vzťah medzi dvomi podnikateľmi. Občiansky zákonník upravuje zodpovednosť za škodu v § 420 a nasl. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : a) porušenie právne povinnosti, b) vznik škody, c) kauzálny nexus medzi škodou a porušením právnej povinnosti, d) zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne, t.z., nestačí, ak sú splnené len niektoré z nich. Naopak, ak čo i len jeden z týchto predpokladov nie je naplnený, k vzniku zodpovednosti za škodu nedôjde. V prejednávanej veci, ako už bolo v prvšom rozsudku tunajšieho súdu konštatované, a ako konštatoval aj odvolací súd, k naplneniu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu neprišlo, pretože nebol splnený predpoklad protiprávneho konania na strane odporcu. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda normou, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, interného predpisu, zmluvy, alebo aj z porušenia prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca tým, že na svoje zariadenia namontoval elektromery polopriameho merania, porušil nejaký všeobecne záväzný právny predpis. Odporca neporušil ani zmluvné dojednania, pretože zásah do elektrickej inštalácie navrhovateľa vykonal s jeho súhlasom. Túto skutočnosť potvrdila na pojednávaní súdu dňa 22.3.2011 štatutárna zástupkyňa navrhovateľa, keď uviedla, že v r. 2002 , keď si odporca zriadil ústredňu bolo dohodnuté, že na toto zariadenie si osadí elektromer. Elektromer odporca osadil aj na zariadenia namontované v r. 2003 a v r. 2007. Skutočnosť, že odporca namontoval na zariadenia tzv. prevodové elektromery vyplývala z toho, že tieto elektromery sa montujú na zariadenia s veľmi vysokou spotrebou elektrickej energie, pokiaľ ide o tzv. podružné meranie spotreby elektrickej energie na samostatných technických zariadeniach, teda nezávisle od hlavného elektromeru. Odporca nemal poučovaciu povinnosť o montáži takéhoto typu elektromeru zmluvne zakotvenú. Ak potom navrhovateľ vykonal odpočet tohoto typu elektromeru mechanicky z jeho číselníka bez toho, aby výsledné číslo vynásobil príslušnou konštantou, išlo o dôsledok jeho vlastnej nevedomosti a neopatrnosti, z ktorého mal síce odporca prospech, ten však nezískal v rozpore so zmluvou, či nejakou inou právnou normou. Nemožno preto hovoriť o nejakom úmyselnom, či nedbanlivostnom konaní, či opomenutí konania odporcu, keď nešlo v jeho prípade o protiprávny úkon a teda otázka zavinenia neprichádza do úvahy. V danom prípade sa nejedná ani o rozpor konania , či nekonania odporcu s dobrými mravmi, pretože dovolávať sa dodržiavania dobrých mravov iného nemôže ten, komu vznikla majetková ujma v dôsledku jeho vlastného pochybenia a zlyhania . Navrhovateľ mohol predmetnej situácii predísť vlastnou montážou elektromerov na technické zariadenia odporcu , nakoľko pre odporcu nebola montáž elektromerov potrebná. Mohol tiež zabezpečiť na kontrolu namontovaných elektromerov kvalifikovaného pracovníka, ktorý má potrebné odborné znalosti z oblasti elektrotechniky. Keďže právo patrí bdelým (vigilantibus iura), žalovanú pohľadávku nemohol súd z vyššie uvedených dôvodov, riadiac sa aj právne záväzným názorom odvolacieho súdu, navrhovateľovi priznať.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Náhradu trov konania a právneho zastúpenia vyčíslil PZ odporcu písomným podaním zo dňa 22.4.2015 v celkovej sume 37.187,62 €, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za nasledovné úkony právnej pomoci :
1. prevzatie a príprava zastúpenia 21.01.2010 1063,97 € 2. vyjadrenie k návrhu 29.01.2010 1063,97 € 3. odpor proti platobnému rozkazu 03.09.2010 1063,97 € 4. účasť na pojednávaní 22.03.2011 1063,97 € 5. vyjadrenie k vyjadreniu navrh. 30.04.2011 1063,97 € 6. účasť na pojednávaní 31.05.2011 1063,97 € 7. vyjadrenie, návrh na dokazovanie 14.06.2011 1063,97 € 8. účasť na pojednávaní 18.10.2011 1063,97 € 9. doplňujúce vyjadrenie 24.01.2012 1063,97 € 10. účasť na pojednávaní 05.04.2012 1063,97 € 11. doplňujúce vyjadrenie 09.05.2012 1063,97 € 12. účasť na pojednávaní 07.06.2012 1063,97 € 13. odvolanie proti medzitýmnemu rozs. 19.07.2012 1063,97 € 14. vyjadrenie odporcu 30.03.2015 1063,97 € 15. účasť na pojednávaní 31.03.2015 1063,97 € 16. účasť na pojednávaní 21.04.2015 1063,97 €
Spolu za úkony právnej pomoci 17.023,52 € + 20% DPH v sume 3.404,70 €, celkom 20.428,22 €.
1. režijný paušál za 3 úkony v r.2010 po 7,21 € 21,63 € 2. režijný paušál za 5 úkonov v r. 2011 po 7,41 € 37,05 € 3. režijný paušál za 5 úkonov v r. 2012 po 7,63 € 38,15 € 4. režijný paušál za 3 úkony v r. 2015 po 8,39 € 25,17 €
Spolu za režijné paušály 122 € +20% DPH v sume 24,40 €, celkom 146,40 €.
Súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v sume 16.596,50 €.
Súdny poplatok za odvolanie proti medzitýmnemu rozsudku 16,50 €.
Súd priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania celkom v sume 37.187,62 € (20.428,22 € + 146,40 € + 16.596,50 € + 16,50 €).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.