Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-17-2012.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT, a.s., so sídlom: Welferova 3, Košice, proti odporcovi: U. O., bytom: O. F. X. XXX, O. F. X., zastúpený opatrovníčkou N. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 222,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 89,20 EUR od 24.03.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 222,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, zo sumy 222,- EUR od 24.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom uzavretia zmluvy o pôžičke.
Navrhovateľ v rámci svojho návrhu na začatie konania uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 23.04.2010 uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi sumu vo výške 400 eur ako pôžičku. Navrhovateľ poukázal na to, že zmluvné strany si dohodli úrok vo výške 56,40 % ročne, ktorým bola pôžička úročená. Odporca sa teda zaviazal uhradiť navrhovateľovi celkovú sumu vo výške 532,80 eura (istina 400 eur + 132,80 eur úrok ) v 12 splátkach po 44,40 eur mesačne.
Navrhovateľ poukázal na to, že odporca v súlade so zmluvou a splátkovým kalendárom uhradil 7 splátok, každú vo výške 44,40 eur t. j. v celkovej výške 310,80 eur. Napriek viacerým upomienkam odporca neuhradil žiadne iné splátky. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho návrh na začatie konanie je dôvodný.
Odporcovi súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko odporca sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný pobyt odporcu súdu nie je známy. Opatrovníčka odporcu sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a návrhom vo veci samej, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovania pôžičiek, platobnou históriou, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 23.04.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 400,- eur. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že zmluvné strany si dohodli úrok vo výške 56,40 % ročne, ktorým bola pôžička úročená. Rovnakou výškou percenta t.j. 56,40% bola vyčíslená ročná percentuálna miera nákladov- RPMN. Odporca sa teda zaviazal uhradiť navrhovateľovi celkovú sumu vo výške 532,80 eur (istina 400 eur + 132,80 eur úrok ) v 12 splátkach po 44,40 eur mesačne.
Súd zistil, že odporca v súlade so zmluvou a splátkovým kalendárom uhradil 7 splátok, každú vo výške 44,40 eur t. j. v celkovej výške 310,80 eur.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporca bol poučený, že má možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 23.04.2010) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu spravidla peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o pôžičke bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky, ktoré dokumenty menovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca bol fyzická osoba, ktorá v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej, alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzické osoby za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách.
Ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.
Predmetom sporu je zaplatenie sumy 222,- EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím pôžičky. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 400,- eur. Zároveň v zmluve
bol definovaný záväzok odporcu uhradiť odplatu vo forme úroku vo výške 56,40 % ročne a celý dlh mal predstavovať sumu 532,80 eura (istina 400 eur + 132,80 eur úrok ). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky a to vo výške 44,40 eur mesačne. Odporca zaplatil celkovo 7 splátok, každú vo výške 44,40 eur t.j. v celkovej výške 310,80 eur, zvyšok neplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania.
Z týchto dôvodov navrhovateľ požaduje doplatenie zostatku vo výške 222,- EUR. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere si súd ustálil, že v nej nebolo jasne a určite vymedzené, čo obsahuje sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 56,40 % ročne, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 132,80 eur. Numerickým výpočtom súd zistil, že 56,40% z 400,- predstavuje sumu 225,60 eur. Na základe uvedeného nie je zrejmé, akým spôsobom bola vypočítaná suma, ktorá predstavuje úrok t.j. suma vo výške 132,80 eur a súčasne, čo obsahuje označenie "úrok z omeškania vo výške 56,40 %".
Z predmetnej zmluvy taktiež vyplýva, že výška RPMN bola označená taktiež percentom vo výške 73,44 % ročne. Z uvedeného nebolo zrejmé, čo predstavuje úrok ako odplatu a čo predstavuje RPMN, respektíve, či tieto boli zahrnuté vo výpočte odplaty, pričom podľa názoru súdu sa takýmto postupom obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odplaty za úver a súčasne nebolo možné ustáliť presnú výšku RPMN.
Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 310,80 eur od poskytnutej istiny 400,- eur zistil, že odporca neuhradil z reálne poskytnutej sumy celkovo 89,20 EUR. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu a zaplatenie sumy vo výške 89,20 EUR.
Nakoľko sa odporca dostal do omeškania, súd priznal navrhovateľovi uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 89,20 EUR od 24.03.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol.
Súd pri zisťovaní výšky úroku z omeškania v danom prípade postupoval v zmysle ust.§3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedeného súd cez internetový portál K..A..X., že v rozpätí od 13.5.2009 do 13.4.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určenej pre hlavné refinančné operácie vo výške 1% + 8 percentuálnych bodov = 9%. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 89,20 EUR od 24.03.2011 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na pomerný úspech navrhovateľa t.j. v časti o zaplatenie sumy vo výške 89,20 eur s príslušenstvom(cca 40%), a súčasne vzhľadom na úspech odporcu v časti o zaplatenie sumy 132,80 eur s príslušenstvom (cca 60%) súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.