Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-95-2015.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/95/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: S. O., bytom L.. D. XXX, Y. nad Y., proti odporcom: 1/ C. T., bytom D. Q. XXX/XX, Y., v konaní zastúpená C. T., bytom D. Q. XXX/XX, Y., X/ S.R., bytom X. XXXX/XX, Y., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/151/2013-52 zo dňa 26. novembra 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania m e n í tak, že odporkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Prievidza, v obci Y., zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. Y. ako: pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 534 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 425 m2, pozemok parc. reg. „E“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a rodinný dom č. súpisné XXX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX a nehnuteľnosti vyporiadal tak, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 534 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 425 m2, pozemok parc. reg. „E“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a rodinný dom č. súpisné XXX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne 1/, ktorú zároveň zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 5.000,- a odporkyni 2/ sumu 5.000,- Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Nahradiť trovy konania navrhovateľke vo výške 300,- Eur uložil odporkyni 1/. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pričom v časti odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania konštatoval, že navrhovateľka si v návrhu uplatnila náhradu trov konania, trovy nevyčíslila a preto pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z trov vyplývajúcich z obsahu spisu. V danej súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka zaplatila súdny poplatok vo výške 300,- Eur a keďže odporkyňa 2/ s návrhom súhlasila, za neúspešnú v celom rozsahu považoval odporkyňu 1/. Vychádzajúc z uvedeného dôvodil, že navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu svojho návrhu a preto má právo na plnú náhradu trov konania, ktorú zaviazal zaplatiť neúspešnú odporkyňu 1/.
Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/, ktorá mala za to, že v jej prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. Zároveň poukázala na to, že požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom jej žiadosti nebolo vyhovené a dňa 09.10.2014 sa voči uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 9C/151/2013-26 odvolala. V danej súvislosti zdôraznila, že je
poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku a zároveň si mesačne privyrába s tým, že jej čistý mesačný príjem spolu predstavuje cca 450,- Eur. Vzhľadom na svoj zdravotný stav však býva často práceneschopná, kedy je jej príjem výrazne nižší. Dôvodila tým, že trpí neurologickými a psychickými chorobami, čo sa u nej prejavuje zabúdaním, záchvatmi úzkosti a paniky, kedy nie je spôsobilá vykonávať ani bežné denné činnosti. Povinnosť vyplývajúcu z rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. zaplatiť navrhovateľke a odporkyni 2/ po 5.000,- Eur, je schopná splniť iba tak, že si vezme úver, v dôsledku čoho bude povinná z jej nízkeho zárobku splácať aj mesačné splátky úveru. Ďalej uviedla, že v spoločnej domácnosti žije so svojimi dvoma deťmi, ktoré sú v súčasnosti nezamestnané, pričom ako matka má morálnu povinnosť postarať sa o ne až do doby, kým si nenájdu zamestnanie. Nakoľko jej príjem nie je vysoký, nemá žiadne úspory v banke a je povinná vyplatiť obe spoluvlastníčky sumou spolu vo výške 10.000,- Eur, sumu trov konania priznaných navrhovateľke považovala za vysokú, na základe čoho v súlade s ust. § 150 O.s.p. požiadala o zváženie dôvodov hodných osobitného zreteľa na jej strane. Vychádzajúc z uvedeného navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
K odvolaniu odporkyne 1/ sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Zdôraznila, že pred začatím súdneho konania sa niekoľkokrát pokúšala s odporkyňou 1/ dohodnúť mimosúdne, čo odporkyňa 1/ aj v priebehu súdneho konania odmietla. Z uvedeného dôvodu bola nútená riešiť spor súdnou cestou, pričom za podaný návrh uhradila súdny poplatok v sume 300,- Eur a v konaní bola úspešná v celom rozsahu. Uviedla, že si uplatnila len náhradu za zaplatenie súdneho poplatku napriek tomu, že jej s uplatňovaním jej práva vznikli aj iné náklady. V danej súvislosti poukázala na to, že sama trpí zdravotnými ťažkosťami progresívneho charakteru, v dôsledku ktorých sa stala invalidnou. Mala za to, že správanie sa odporkyne 1/ ako pred súdnym konaním, tak aj v jeho priebehu, je dôležitou okolnosťou, ktorá vylučuje aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Následne skonštatovala, že nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi v tejto právnej veci by sa v značnej miere javilo ako odporujúce dobrým mravom, navyše sčasti by spochybňovalo zásadu občianskeho súdneho konania deklarujúcu zabezpečenie spravodlivej ochrany práv účastníka konania garantovaného Ústavou Slovenskej republiky. Preto považovala za nespravodlivé, aby znášala trovy, ktoré nevznikli jej pričinením a z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd odvolanie odporkyne 1/ zamietol a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu odporkyne 1/ písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania je potrebné zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p., a to z nasledujúcich dôvodov:
Odvolaním odporkyne 1/ bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku IV. o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 08.11.2013 sa navrhovateľka voči odporkyniam 1/ a 2/ domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku špecifikovaným nehnuteľnostiam ich prikázaním do výlučného vlastníctva odporkyne 1/ s tým, že odporkyňa 1/ bude zároveň zaviazaná zaplatiť navrhovateľke a odporkyni 2/ zakaždým sumu vo výške 5.000,- Eur, ako aj nahradiť trovy konania navrhovateľke. Po doručení návrhu na vyjadrenie odporkyňa 1/ v rámci vyjadrenia zo dňa 25.06.2014 požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, na základe čoho súd prvého stupňa uznesením č.k. 9C/151/2013-26 zo dňa 12.09.2014 rozhodol, že jej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva, pričom proti tomuto uzneseniu sa odporkyňa 1/ dňa 09.10.2014 odvolala. O návrhu vo veci samej rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom tak, že v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania i sumu primeranej náhrady, teda podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a prikázal ich do výlučného vlastníctva odporkyne 1/, ktorú zároveň zaviazal vyplatiť navrhovateľke
a odporkyni 2/ sumu zakaždým vo výške 5.000,- Eur. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol v meritórnej časti právoplatnosť dňa 31.12.2014.
Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/151/2013-26 zo dňa 12.09.2014 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporkyni 1/ (č.l. 34), ktoré odvolaciemu súdu nebolo súdom prvého stupňa osobitne predložené na preskúmanie a rozhodnutie, odvolací súd pre úplnosť uvádza, že o tomto opravnom prostriedku odporkyne 1/ v konečnom dôsledku samostatne nerozhodoval, a to s prihliadnutím na aktuálne procesné štádium, v ktorom sa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhoduje v riadnom opravnom konaní výlučne o povinnosti nahradiť trovy konania protistrane, na ktorú prípadné oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže mať žiaden vplyv.
Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje osobitný druh občianskeho súdneho konania, jeden z prípadov tzv. iudicium duplex, pre ktoré je príznačné, že obe procesné strany majú zároveň postavenie navrhovateľa, ako aj odporcu. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä v tom, že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci, pričom vzájomné návrhy účastníkov konania vedú súd k precizácii jeho meritórneho rozhodnutia tak, aby bolo zákonné a čo v najväčšej miere spravodlivé. Práve z tohto dôvodu je pri rozhodovaní o náhrade trov konania odôvodnený osobitný prístup.
V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust. § 142 a § 143 O.s.p. smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa odporcovia bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnutné. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ust. § 150 O.s.p. So zreteľom na rozmanitosť prípadov treba riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 8/72 zo dňa 08.03.1973, R 54/1973).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v judikatúre slovenských súdov existuje jednotný názor na problematiku náhrady trov konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný, keď dosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu a presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s odporcom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, a to podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26. júla 2012). Z obsahu spisu vyplýva, že pred iniciáciou konania sa navrhovateľka opakovane pokúšala docieliť dohodu s odporkyňou 1/, ktorá by sa týkala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v užívaní odporkyne 1/, na túto dohodu však odporkyňa 1/ nepristúpila. Na druhej strane treba v konkrétnostiach súdenej veci rovnako prihliadnuť i na skutočnosť, že odporkyňa 1/ už pri prvom úkone, ktorý jej vo veci patril, t.j. v rámci vyjadrenia k návrhu na začatie konania zo dňa 25.06.2014, súhlasila s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v danej súvislosti nerozporovala ani sumu primeranej náhrady, ktorú navrhovateľka navrhla z titulu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva vyplatiť ostatným spoluvlastníkom.
Za danej procesnej situácie dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci je pri rozhodovaní o trovách konania na mieste aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci prislúcha právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech. S prihliadnutím na petit návrhu na začatie konania a charakter meritórnej časti napadnutého rozsudku, ktorá medzitým už nadobudla právoplatnosť, treba za úspešného účastníka konania nepochybne považovať navrhovateľku a naopak za neúspešného účastníka odporkyňu 1/, ktorá síce s návrhom od počiatku vedenia konania súhlasila, avšak pred začatím
konania mimosúdnu dohodu v rovnakom znení odmietala, čím v konečnom dôsledku vyvolala potrebu vedenia súdneho konania.
Podľa ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (R 82/2006, R 66/1995).
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade sú popri ust. § 142 ods. 1 O.s.p. splnené zákonné podmienky aj na aplikáciu vyššie citovaného ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov v konaní úspešnej navrhovateľky, a to ako z hľadiska predmetu konania, tak aj z hľadiska okolností vyskytujúcich sa na strane účastníkov konania. Výnimočnosť spočívajúcu v okolnostiach danej veci v tomto prípade zakladá podľa názoru odvolacieho súdu samotný predmet konania, teda vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za stavu, kedy odporkyňa 1/ už pri prvom úkone v konaní vyjadrila svoj súhlas ako s navrhovaným spôsobom vyporiadania, tak aj s výškou sumy primeranej náhrady pre ostatných spoluvlastníkov. Z uvedeného dôvodu nemožno mať za jednoznačne preukázaný predpoklad pre bezvýhradnú aplikáciu záverov vyplývajúcich z vyššie citovanej judikatúry dovolacieho súdu v záujme priznania náhrady trov konania procesne úspešnej navrhovateľke v plnom rozsahu, a síce že odporkyňa 1/ sa v konaní bránila, resp. navrhovala iný spôsob vyporiadania.
Odvolací súd však v tejto súvislosti vzal na zreteľ predovšetkým okolnosti vyskytujúce sa na strane dotknutých účastníkov konania, t.j. ich majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery, ktoré boli v prípade odporkyne 1/ v konaní zdokladované na účely rozhodovania o jej návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov predložením listinných dôkazov preukazujúcich výšku jej aktuálnych príjmov a základných výdavkov na živobytie. Z týchto vyplynulo, že z príjmu, ktorý mesačne dosahuje na úrovni okolo 450 - 500 Eur v čistom, jej po odpočítaní nákladov súvisiacich s bývaním vo výške okolo 122,- Eur mesačne, cestovného do zamestnania vo výške 40,- Eur mesačne a výdavkov na lieky v sume 45,- Eur mesačne zostáva suma len okolo 250 - 300 Eur na stravu, ošatenie a úradu ostatných základných životných nákladov, na úhradu ktorých prispieva i svojim deťom. Je pritom zrejmé, že splnenie povinnosti vyplývajúcej z meritórnej časti napadnutého rozsudku, ktorá už nadobudla právoplatnosť, prichádza do úvahy iba prostredníctvom úveru, ktorý bude odporkyňa 1/ musieť pravidelne splácať, z čoho vyplýva, že s prihliadnutím na jej už teraz limitovaný príjem sú na mieste dôvodné obavy o schopnosti odporkyne 1/ nahradiť trovy konania navrhovateľke v plnom rozsahu bez toho, aby to neprimerane tvrdo nezasiahlo do jej majetkovej sféry.
Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne odvolací súd kvalifikoval ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a berúc do úvahy konkrétnosti preskúmavanej veci, v ktorej išlo o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi troma podielovými spoluvlastníkmi, považoval za primerané v záujme odstránenia neprimeranej tvrdosti pri rozhodovaní o trovách konania znížiť rozsah náhrady trov titulom zaplateného súdneho poplatku, priznanej navrhovateľke voči odporkyni 1/, a to na jednu tretinu, t.j. o 66,66 %, pri súčasnom zohľadnení skutočnosti, že vzhľadom k pomerom navrhovateľky by sa zníženie priznanej náhrady trov v naznačenom rozsahu nemalo zásadne negatívnym spôsobom dotknúť jej majetkovej sféry. V zmysle uvedeného potom odvolací súd vychádzajúc z ust. § 220 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. zmenil napadnutý IV. výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a zaviazal odporkyňu 1/ k povinnosti zaplatiť
procesne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 300,- Eur, po znížení o 2/3 na konečnú sumu 100,- Eur (300,- Eur : 3).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovujúc, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže pomer úspechu a neúspechu účastníkov v odvolacom konaní možno považovať v zásade za rovnaký.