Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-25-2015.pdf
PDF · 76.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu a JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Klaudia Kosková, členovia senátu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., dieťa rodičov Y. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., L. XXXX/X a Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., K. XXXX/XX, t. č. L., M. V. X u pani N., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 09. 02. 2015 č. k. 5P/352/2014-44, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletej prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2014 do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie september 2014 - január 2015 vo výške 367,25 Eur povolil otcovi splácať v 30,60 - eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Okresný súd považoval za preukázané splnenie zákonných podmienok na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, keď od poslednej úpravy výšky výživného (rozsudkom Okresného súdu Zvolen Nc/673/1999-18 zo dňa 10. 08. 1999, právoplatné 14. 09. 1999 - výživné 800,- Sk, t. j. 26,55 Eur mesačne počnúc dňom 01. 05. 1999) došlo k výraznej zmene pomerov ako na strane maloletej, tak aj na strane rodičov. Maloletá je staršia zhruba o XX rokov, nesporne sa zvýšili náklady spojené s jej výživou a prípravou na budúce povolanie. Matka v súčasnosti poberá starobný dôchodok a naďalej pracuje, ubudla jej vyživovacia povinnosť k synovi Y.. Otec t. č. poberá výsluhový dôchodok a je zamestnaný na dohodu, má naďalej (ešte) jednu vyživovaciu povinnosť k dcére Y. S., nar. XX. XX. XXXX vo výške 115,- Eur. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec získal finančný obnos ako odchodné od zamestnávateľa a tiež odpredajom bytu. Do úvahy nebral skutočnosť, že otec spláca pôžičky. Podľa záveru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca výživné 100,- Eur platiť, prihliadol aj na skutočnosť, že okrem výživného sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma. Výživné určil dňom 01. 09. 2014 podľa žiadosti matky, keď maloletá v tom čase začala navštevovať K. ročník strednej školy.
Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. S rozsudkom nesúhlasí, navrhuje, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa majúc za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvádza, že podľa jeho názoru došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré začalo navštevovať strednú školu a na strane matky maloletej, ktorej stúpol príjem zo sumy 233,91 Eur na súčasných 1.037,- Eur. V jeho prípade došlo k zvýšeniu príjmu zo sumy 312,75 Eur na sumu 540,- Eur výsluhový dôchodok a príjem z polovičného pracovného úväzku približne 210,- Eur mesačne. Porovnáva zvýšenie svojho príjmu a zvýšenie príjmu matky (438,- Eur ku 803,09 Eur). Okrem toho má vyživovaciu
povinnosť k maloletej Y. vo výške 115,- Eur mesačne. Nenamieta voči uvádzaným mesačným výdavkom matky a dieťaťa, pokiaľ však ide o jeho výdavky uvádza, že jeho priateľka nedosahuje príjem 500,- Eur mesačne, pretože ukončila pracovný pomer na dobu určitú dňa 27. 02. 2015 a je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie doposiaľ neobdržala. Ohradzuje sa voči konštatovaniu, že sa nezaujíma o maloletú a že neprispieva nad rámec výživného. Bola to práve matka, ktorá mu neumožnila styk s dieťaťom a neumožňuje mu ho doposiaľ. Domnieva sa, že vzhľadom na odstup času a zmenu pomerov u maloletého dieťaťa je potrebné zvýšenie vyživovacej povinnosti, podľa jeho názoru by postačovalo výživné vo výške 60,- Eur mesačne. Poukazuje na výdavky maloletej tak, ako tieto preukazovala v konaní jej matka, ktorá ich nezdokladovala v takej výške, aby to zodpovedalo 60,- Eur mesačne u jedného rodiča. Naviac matkin príjem je podstatne vyšší ako pri poslednom rozhodovaní a podstatne vyšší ako aj jeho príjem. Žije tiež s plnoletým synom, ktorý si brigádnicky zarába a tento príjem je potrebné zahrnúť do príjmu domácnosti. V tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie. Rozhodnutie súdu považuje za neobjektívne aj z dôvodu, že navrhovateľka je zamestnankyňou - Y. Q. N. L.. On to síce nenamietal, ale domnieva sa, že samotná sudkyňa vo veci nemala konať a preto navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Matka maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Majetkové pomery oboch rodičov boli okresným súdom zistené v plnom rozsahu, poukazuje na to, že posledná úprava výživného bola pred viac ako XX rokmi. Poukazuje na to, že na maloletú Y., nar. XX. XX. XXXX (je teda mladšia ako K., nar. XX. XX. XXXX) platí výživné vo výške 115,- Eur. Od poslednej úpravy výživného sa potreby maloletej značne zvýšili, majetkové pomery rodičov odôvodňujú zvýšenie výživného, otec dieťaťa ešte nemá dôchodkový vek a má možnosť dosahovať taký príjem, aby bol schopný platiť na výživu maloletej K. mesačne určené výživné od 01. 09. 2014.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dôsledne zistil skutkový stav, tak ako tento uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na zistenú a konštatovanú zmenu pomerov na strane maloletej a rovnako na strane rodičov maloletej, zvlášť povinného rodiča - otca, správne aplikoval príslušnú právnu úpravu - ustanovenie § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery) a ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine (obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov). Rovnako správne v súlade so zákonnou úpravou prihliadol na starostlivosť matky o domácnosť, s ktorou žije maloletá (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine) a správne rozhodol, keď neprihliadal na skutočnosť, že otec maloletej spláca pôžičky (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
K odvolacím námietkám otca odvolací súd konštatuje, že tieto nie sú spôsobilé privodiť ani zmenu, ani zrušenie napadnutého rozhodnutia. Za úplne nenáležité považuje odvolací súd porovnávanie, v akej miere došlo k zvýšeniu príjmu na strane matky a na strane otca, naviac za situácie, keď k ukončeniu služobného pomeru ako K. L. I. M. Z. N. v B. J. I. I. a B. J. I. Y. Q. N. v G. G. došlo na vlastnú žiadosť otca dňa 31. 12. 2013, keď tam dosahoval priemerný zárobok (za rok 2013) 1.261,29 Eur. Napriek tomu aj v súčasnosti dosahuje otec príjem spolu 750,- Eur (výsluhový dôchodok 540,- a príjem z polovičného pracovného úväzku 210,- Eur) a aj z tohto príjmu je schopný (aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Y. 115,- Eur mesačne) plniť výživné vo výške určenej prvostupňovým súdom 100,- Eur mesačne. Pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že jeho družka ukončila pracovný pomer, ktorý bol uzavretý na dobu určitú dňa 27. 02. 2015 odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nie je právne významná pre určenie vyživovacej povinnosti k maloletej K. K., rovnako za nenáležité považuje odvolací súd poukazovanie na skutočnosť, že matka maloletej nezdokladovala výdavky vo výške zodpovedajúcej 60,- Eur mesačne na jedného rodiča (podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov). Pokiaľ dáva do pozornosti súdu, že matka spolu s maloletou žijú v spoločnej domácnosti s plnoletým synom, ktorý si brigádnicky zarába a jeho príjem je potrebné zahrnúť do príjmu domácnosti a vytýka súdu, že v tomto smere nevykonal dokazovanie, odvolací súd upozorňuje, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej majú rodičia, nie súrodenec. Odvolacia námietka otca v tomto smere je teda bezvýznamná, naviac aj nenáležitá.
Súd neprihliadol na poukazovanie neobjektívnosti rozhodnutia z dôvodu, že navrhovateľka je zamestnankyňou Q. N.. Pokiaľ mal účastník za to, že existuje dôvod na vylúčenie sudcu, mal právo toto namietať v zákonom stanovenej lehote, čo však nevyužil, preto na túto námietku odvolací súd nemôže prihliadať.
V zmysle uvedeného odvolací súd nezistil žiaden dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, konštatujúc zároveň aj správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.