Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-75-2015.pdf
PDF · 66.48 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/75/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti odsúdenému L. G., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 09.01.2015, sp.zn. 7PP/69/2014 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.04.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Dôvodil najmä tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u odsúdeného neboli splnené podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona a to jednak vzhľadom na menej priaznivú resocializačnú prognózu a jednak na skutočnosť, že odsúdený sa opakovane dopúšťa páchania trestnej činnosti. Súd I. stupňa tiež prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov na sklony odsúdeného k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, keďže odsúdený sa už spolu 9-krát dopustil spáchania trestnej činnosti. Z tohto možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti nie je len jednorázovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale že sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť. Aj za trestný čin, za ktorý je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, mu bol najskôr uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, neskôr však bol trest odňatia slobody nariadený, nakoľko odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Odsúdený tak nevyužil možnosť preukázať, že vie viesť riadny život. Okrem toho poukázal aj na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, z ktorého vyplýva, že v správaní odsúdeného sa vyskytli nedostatky, tzn., že správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal vyhovenia jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že riaditeľom ústavu bol plne doporučený na podmienečné prepustenie, nakoľko splnil formálnu podmienku, splnil aj obe materiálne podmienky. Vo výkone trestu odňatia slobody si plnil povinnosti, dodržiaval ústavný poriadok, bol aj pracovne zaradený mimo ústav, kde mal dobrú pracovnú morálku. Svedčí to o jeho polepšení a o tom, že v budúcnosti bude viesť riadny život. Poukázal tiež na to, že má zabezpečenú prácu. Vytkol súdu I. stupňa, že poukazoval na jeho minulosť, nakoľko súd nemôže prihliadať na to, že už bol trestaný, nakoľko to znamená, že je viackrát trestaný za tú istú veci, čo je v rozpore so zákonom.
Na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 sp.zn. 2T/162/2012 v trvaní 18 mesiacov, ktorý ukončil dňa 12.02.2015, a nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený resp. nariadený pre neosvedčenie sa trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/164/2010 v trvaní 12 mesiacov, ktorý ukončí dňa 12.02.2016.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcom ústave, odkiaľ bol dňa 10.06.2014 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, nebolo v adaptačnej fáze vždy na požadovanej úrovni. Nedostatky sa vyskytli v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa. Po vhodnej intervencii personálu sa postupne jeho správanie stabilizovalo a bolo na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plnil, v osobných veciach si udržiaval poriadok, zásady osobnej hygieny mal osvojené. Disciplinárne nebol odmenený, disciplinárne tresty nemal vykázané.
Správanie a vystupovanie odsúdeného v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je na požadovanej úrovni, celkove je hodnotený kladne, nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Pokiaľ bol zaradený do práce, bola jeho pracovná morálka dobrá. Od 07.10.2014 je zaradený na pracovisko s dohľadom mimo ústav ALRO Slovakia, kde má zatiaľ dobrú pracovnú morálku.
Resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a to vzhľadom na opakovanú trestnú činnosť.
Osobu odsúdeného je nutné hodnotiť aj z hľadiska predchádzajúcich odsúdení, z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol 9-krát súdne trestaný, vo väčšine prípadov mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Správne poukázal súd I. stupňa na tú skutočnosť, že odsúdenému bol rozhodnutím Okresného súdu Pezinok sp.zn. 1T/276/2008 uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom neskôr bol výkon trestu odňatia slobody nariadený, nakoľko odsúdený sa dopustil ďalšej trestnej činnosti.
V súlade s názorom súdu I. stupňa preto aj krajský súd konštatuje, že odsúdený nesplnil podmienky ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko nie je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
V zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona sa pre podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje, aby odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený splnil len jednu z podmienok citovaného ustanovenia a to, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie.
Krajský súd sa preto s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu I. stupňa stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.