Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/328/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni Y. S., C.. XX. XX. XXXX, S. D. XXX/X, XXX XX O. Ľ., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 361,79 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava do konania dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na strane odporkyne.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 65,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,59 eura od 04. 09. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 38,89 eura od 04. 10. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5,56 eura od 04. 11. 2011 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,00 eur mesačne, splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom jún 2015 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti, o zaplatenie 296,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04. 08. 2012 do zaplatenia, návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 08. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 361,79 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou T-Mobile Slovensko a.s., ktorej práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telecom a.s. s odporkyňou, poskytoval právny predchodca navrhovateľa od účinnosti zmluvy odporkyni služby elektronickej komunikácie. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Odporkyňa neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb navrhovateľovi nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čím porušila povinnosti jej vyplývajúce zo zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh odporkyne

voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností vyčíslil nasledovne: celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky: 361,79 eura, aktuálna dlžná suma: 361,79 eura. Na základe uvedeného, sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 361,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,59 eura od 04. 09. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 38,89 eura od 04. 10. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5,56 eura od 04. 11. 2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 296,75 eura od 04. 08. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporkyne dňa 05. 02. 2015, odporkyňa uviedla že má voči T-Mobile dlh, ale je nezamestnaná, poberá len rodičovské prídavky na tri deti, manžel je zamestnaný, ale je sám živiteľom 5-člennej rodiny. Rada by preto poprosila o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 43 ods. Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 79 ods. 1 prvá a druhá veta OSP, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 79 ods. 2 OSP, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 101 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 361,79 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor. Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 14. 04. 2015 do 21. 04. 2015.

Z navrhovateľom predložených listín mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou dňa 13. 06. 2011 zmluvu o pripojení, zmluvu o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet a Dodatok č. 1 k zmluve o pripojení ktorých predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb odporkyni právnym predchodcom navrhovateľa za odplatu, telefónne číslo odporkyne bolo 911935405, telefónne číslo pre mobilný internet bolo 911923622. Telekomunikačné služby boli odporkyni poskytnuté, za tieto vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa voči odporkyni odplatu a to faktúrou na sumu 133,67 eura s dátumom splatnosti 03. 09. 2011, na sumu 38,89 eura s dátumom splatnosti 03. 10. 2011 a na sumu 5,56 eura s dátumom splatnosti 03. 11. 2011. Súd mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2013 bola pohľadávka voči odporkyni pod referenčným č. 9001289359 právnym predchodcom navrhovateľa postúpená navrhovateľovi. Nakoľko odporkyňa vystavené faktúry za poskytnuté služby navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi, v celom rozsahu neuhradila (z vystavenej faktúry na sumu 133,67 eura s dátumom splatnosti 03. 09. 2011 si navrhovateľ uplatnil iba sumu 20,59 eura), súd podanému návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,04 eura.

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi právo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných súm. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pre týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonom a nariadením stanovenej výške z dlžných súm a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia, keďže omeškaním s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporkyne určil plnenie v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,00 eur mesačne, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu navrhovateľa považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

Faktúrou vyhotovenou dňa 15. 07. 2012 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporkyni sumu 296,75 eura za obdobie od 15. 06. 2012 do 14. 07. 2012 - Zmluvnú pokutu. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko netvrdil ani nepreukázal, akým konkrétnym spôsobom sa zmluvné strany písomne dohodli na úhrade uvedenej položky, ktorej úhrady sa podaným návrhom domáhal. Z návrhu ani pripojených listín nevyplýva za porušenie akých povinností je uložená zmluvná pokuta, nie je možné preto posúdiť (ne)primeranosť zmluvnej pokuty, ktoré faktúry odporkyňa riadne a včas neuhradila, či a kedy došlo k prerušeniu/ukončeniu poskytovania služieb a podobne. Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že odporkyňa nezaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu riadne poskytnutých služieb. Skutkový ani právny dôvod uplatnenia vyššie uvedenej sumy podľa priloženej faktúry však navrhovateľ netvrdil, neuviedol kedy sa odporkyňa zaviazala na jej zaplatenie, v akej výške, keď táto

položka zo zmluvy o pripojení nevyplýva. Pokiaľ sa malo jednať o porušenie povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, súd nepovažuje jej porušenie za povinnosť, ktorá by bola sankcionovateľná zmluvnou pokutou, nakoľko odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Súd v danej súvislosti konštatuje, že sa jedná o konanie sporové, teda o rozhodovanie o spore medzi dvoma stranami o právo, ktoré im patrí. Takéto konanie jej ovládané zásadou prejednávacou, čiže iniciatíva na zhromažďovanie skutkového základu leží zásadne na účastníkoch konania. Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, že poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade, a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť a súd sa musí k nej len priblížiť. Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods. 1 OSP tomu, kto podáva návrh na začatie konania. V § 101 ods. 1 OSP ukladá účastníkom úplné tvrdenie potrebných skutočností. V danom prípade na preukázanie skutkových tvrdení navrhovateľa neboli predložené žiadne dôkazné prostriedky o skutočnostiach, ktoré by preukazovali tú skutočnosť, že odporkyni boli riadne a včas poskytnuté služby „Zmluvná pokuta“, za ktorých úhrady sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal. Takéto dôkazné prostriedky navrhovateľ nepredložil napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 OSP.

Z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal poskytnutie služby odporkyni, ktorej úhrady sa podaným návrhom domáhal, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti o zaplatenie sumy 296,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04. 08. 2012 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní 64 % (82 % - 18 %) úspešná odporkyňa (úspech v konaní: 82 % (296,75 eura z 361,79 eura) nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ (úspech v konaní: 18 % (65,04 eura z 361,79 eura) návrh na náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporkyne. Súd oznámil odporkyni vstup vedľajšieho účastníka do konania na jej strane, odporkyňa neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas

(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane. Nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na koho strane má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.