Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/691/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1) L.. U. A. - PRESS POLYÁK, IČO: 32 463 375, s miestom podnikania Trieda SNP 17 v Košiciach, 2) LPex s.r.o., IČO: 46 430 156, so sídlom Trieda SNP 17 v Košiciach, proti žalovaným X) L.. F. S., N. G., P. X, 2) Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, 3) DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. -517 z 26.5.2014

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) nevyhovel návrhu žalobcov zo dňa 7.10.2013 na prerušenie konania.

Žalobcovia sa žalobou došlou súdu dňa 2.08.2013 domáhali určenia neplatnosti dražby (opakovanej dražby) vykonanej v zmysle zákona č. 524/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v rozhodujúcom období osvedčenej notárskou zápisnicou N 195/2013, Nz 14666/2013, NCRls 15061/2013 z 03.05.2013 vykonanej žalovanou v 3. rade ako dražobníkom, na ktorej dňa 03.05.2013 žalovaný v 1. rade príklepom licitátora za cenu 360.000,- Eur vydražil nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXXX, kat. úz. Severné Mesto, obec Košice- Sever a tiež určenia, že záložné právo zapísané k týmto nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným v 1.rade a žalovanou v 2. rade, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Košice o povolení vkladu pod V 4923/2013 z 10.07.2013 nie je. Návrh na prerušenie konania odôvodnili žalobcovia tým, že predmetnou žalobou o. i. namietajú aj vyhlásenie žalovanej v 2. rade (záložného veriteľa) o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ako právneho základu pre už vykonanú opakovanú dražbu, pričom žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaná v 2. rade dospela k ňou deklarovanej výške dlhu. Mali za to, že vyhlásenie záložného veriteľa (navrhovateľa dražby) o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemôže byť v podmienkach právneho štátu dostatočným a spoľahlivým základom preto, aby dražobník, navrhovateľ dražby (záložný veriteľ) a vydražiteľ (subjekty súkromného práva) bez akejkoľvek kontroly a ingerencie súdnej moci zbavili žalobcu jeho vlastníckeho práva ako právneho základu pre už vykonanú opakovanú dobrovoľnú dražbu. Žalobcovia v tejto súvislosti na podporu svojho tvrdenia poukázali na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30.10.2012 sp. zn. , sp. zn. . Tiež poukázali na nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. . Právny zástupca žalovaného v 3. rade vo svojom podaní zo dňa 22.4.2014 uviedol, že použité citované časti rozhodnutia súdov uvedené žalobcami sú vytrhnuté z kontextu a netýkajú sa ani skutkovo ani právne prejednávanej veci v tomto konaní. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30.10.2012 ide o rozhodovanie vo veci, v ktorej predmetom konania nebolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ale určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Súd citujúc § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., §§ 7 ods. 1, 33 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, posúdil predmetný návrh žalobcov na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP a dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. I keď v tejto súvislosti nepochybne možno konštatovať, že súd bude rozhodovať o predmetnej žalobe podľa zákona, ktorého nesúlad sústavou sa namieta, súd takýto namietaný nesúlad nezistil. Predovšetkým súd vychádzal zo základnej podstaty dobrovoľnej dražby, ktorá na rozdiel od exekúcie, resp. súdneho výkonu rozhodnutia nevyžaduje pre jej realizáciu tzv. exekučný titul; základom j e návrh navrhovateľa a tiež jeho písomné vyhlásenie podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto spojitosti nemožno hovoriť o svojvôli navrhovateľa, pretože zákon správnosť vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 súčasne upravuje cez osobitnú zodpovednosť navrhovateľa podľa § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Okrem toho súd zhodne s názorom právneho zástupcu žalovaného v 1. rade zastáva názor, že ani prípadný nález ústavného súdu, resp. pozastavenie účinnosti zákona, zrejme nemôže mať právny dopad na už zrealizované dražby, a to ani cez ust. § 41b zákona č. 38/1993 z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať), (aj podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.).

V podanom odvolaní žalobcovia žiadali po preskúmaní uznesenia zmeniť napadnuté uznesenie a konanie vo veci prerušiť do právoplatného skončenia konaní vedených na Ústavnom súde SR pod sp. zn. a pod sp. zn. . Predovšetkým odvolatelia namietali, že ide o opakovanú dražbu a podľa zákona o dobrovoľných dražbách ju vykonáva žalovaná v 3. rade ako dražobník, na ktorej 3. mája 2013 žalovaný v 1. rade príklepom licitátora za 360.000 € vydražil nehnuteľnosti označené v petite žaloby, ktorá je neplatnou. Namietajú preto aj vyhlásenie žalovanej v 2. rade (záložného veriteľa) o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky nemôže byť v podmienkach právneho štátu dostatočným a spoľahlivým základom preto, aby dražobník (navrhuje dražbu), prípadne záložný veriteľ a vydražiteľ (subjekt súkromného práva) bez akejkoľvek kontroly a ingerencie súdnej moci zbavili žalobcu jeho vlastníckeho práva. Pripomenul rozhodnutie KS v Prešove v obdobnej právnej veci , lebo dobrovoľnú dražbu nemožno porovnávať s dražbou konanou v rámci exekúcie (pozri aj Nález ÚS ČR z 8.3.2005 sp. zn. , ktorým ústavný súd zrušil ust. § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách). Podľa odvolateľov inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s uvedeným, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý umožňuje výkon záložného práva veriteľov bez toho, aby ich existencia bola priznaná vykonateľným rozhodnutím všeobecného súdu, t.j. práv in natura (zbavenie záložcu jeho vlastníckeho práva prostredníctvom dražby), aby prebiehal bez akéhokoľvek dozoru a zásahu súdnej moci, predstavuje závažný zásah do základného práva vlastniť majetok. Zákon o dobrovoľných dražbách výrazne a neodôvodnene v § 21 ods. 2 posilňuje postavenie bankových a nebankových subjektov pri výkone ich práv vyplývajúcich zo záložných zmlúv (na úkor fyzických súkromných osôb v postavení spotrebiteľov). Ide o svojvôľu a preto sa aj sťažovali na ústavnom súde a tak návrh bol podaný OS Pezinok 16.10.2012 sp.zn. o rozpore § 7 ods. 2 cit. zákona s ústavou a ďalší 6.3.2014 toho istého súdu , okresný súd preto vec nesprávne právne posúdil, svojím rozhodnutím bez dostatočného odôvodnenia pripravil žalobcov o možnosť brániť sa proti uplatneniu s ústavou nesúladného prameňa práva vo svojej veci. O. i. namietal, že v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou.

Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplýva, že on navrhuje potvrdiť uznesenie ako vecne správne, prvostupňový súd výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil nesúlad medzi zákonom o dobrovoľných dražbách a Ústavou SR, pričom vychádzal z fundamentálnej podstaty ako aj účelu dobrovoľnej dražby s poukazom na ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, § 33 zák. č. 527/2000 Z.z. v platnom znení, kde sa stanovuje zodpovednosť navrhovateľa dobrovoľnej dražby za pravosť , výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva (zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikla porušením tejto povinnosti, ktorá stíha navrhovateľa dobrovoľnej dražby a ktorej sa nemôže zbaviť). Preto nemožno hovoriť o svojvôli, o. i. mali zato, že ak Okresný súd Košice I v predmetnej právnej veci návrhu žalobcov na prerušenie konania nevyhovel, rozhodol tak v súlade so zákonom. Žalobcovia nepreukázali dôvod v zmysle § 109 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

pre ktorý by súd bol povinný súdne konanie prerušiť a rovnako ani žiaden z fakultatívnych dôvodov v zmysle ods. 2 cit. ustanovenia OSP. Podmienkou legitimity každého súdneho rozhodnutia je dostatočné, racionálne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, pričom odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I je po každej stránke rozumne a presvedčivo zdôvodnené. Prvostupňový súd zreteľne uviedol, že v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku je súd povinný prerušiť konanie a súčasne podať návrh na ústavný súd o preskúmanie súladu právnych predpisov iba za predpokladu splnenia podmienky, že pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou mluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V zmysle uvedeného ie pre prerušenie konania rozhodujúci úsudok súdu a ak prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobcami namietané ustanovenia zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nie je v nesúlade s Ústavou SR. potom v zmysle cit ustanovení OSP nemohol ani rozhodnúť inak, ako návrhu žalobcov na prerušenie konania nevyhovieť. Rovnako považujeme za relevantný aj ďalší dôvod, ktorým súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, že aj prípadný nález Ústavného súdu SR, ktorým by prípadne došlo k pozastaveniu účinnosti alebo zrušeniu niektorých ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. by nepôsobil retroaktívne, a teda by nemal vplyv na právne posúdenie zákonnosti priebehu dražby, ktorá už bola zrealizovaná.

Odvolací súd postupom podľa§ 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. toto potvrdil ako zákonné a správne, pričom sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení súdu. S poukazom na § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd vykonal dokazovanie a zistil na ústavnom súde (pozri úradný záznam z 21.4.2015), že v tejto veci žalobcovia správne uviedli sťažnosť napadnutú na ústavnom súde, navrhovateľ je Okresný súd Pezinok , druhá spisová značka je nesprávna, ktorá sa týkala nesúladu časti zákona o dobrovoľných dražbách s ústavou. Podľa uznesenia, ktoré bolo publikované 24. septembra 2014 č. -18, že rozhodol ústavný súd o návrhu tak, že návrh Okresného súdu Pezinok odmieta. V tomto rozhodnutí sa aj vyjadruje ústavný súd k nedostatočnej argumentácii navrhovateľa ohľadne rámca § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, či už mala byť presnejšie identifikovaná skupina noriem, ktoré zamýšľa použiť a ktorý nesúlad s ústavou by mohol byť relevantný pre konanie na tomto súde, aby mohli aplikovať čl. 125 ústavy, avšak podľa ústavného súdu je ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách pre rozhodovanie o súlade právnych predpisov bez podstatného významu a aj v prípade, že by preto existovali dôvody, by sa jeho prípadným vyslovením nesúladu s ústavou na skutkovom stave veci nič nezmenilo. Vzhľadom na úpravu oprávnenia (pozri str. 13-14 uznesenia ústavného súdu), záložného veriteľa alebo inej osoby na výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v Obč. zák., zákona o vlastníctve bytov ako aj v ostatných ustanoveniach zákona o dobrovoľných dražbách, by bola právna situácia rovnaká i v prípade, že by namietané ustanovenie v zákone o dobrovoľných dražbách chýbalo (pozri ). Ústavný súd pripomenul, že postavenie záložcu by sa v rozpore so zmyslom žiadosti navrhovateľa mohlo zhoršiť, keďže ako už bolo uvedené je úlohou všeobecného súdu ale, aby posudzoval vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby (o. i. posúdiť, či bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd však nemohol vylúčiť, že by vyslovenie nesúladu § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách všeobecný súd v tejto otázke mohlo obmedziť. O. i. doplnil, že nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným súdom v konaní podľa čl. 125 ústavy, lebo za takú ochranu je treba považovať také relevantné konanie o súlade právnych predpisov začaté všeobecným súdom, ktorému predchádza konanie pred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť podľa obsahu prítomného návrhu k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t.j. k subsumpcii skutkového stavu pod napádanú právnu normu (napr. ). Preto aj rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva ak je obmedzený len v podstate na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 cit. zákona o dobr. dražbe) a taká následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by mohlo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd preto v zhode s vyjadrením žalovaného v 1. rade potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom súhlasí aj s názorom, že zodpovednosti za škodu, ktorá by vznikla porušením povinností navrhovateľa za právo, výšku a splatnosť pohľadávky pri dobrovoľnej dražbe, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, sa navrhovateľ nemôže zbaviť a preto nejde o svojvôľu navrhovateľa pri dobrovoľnej dražbe (zákonne preto návrhu súd nevyhovel).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.