Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-84-2014.pdf
PDF · 93.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/84/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Na vŕšku 12 proti odporcom: 1/ O. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. P. J. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Zvole, 2/ J. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. P. J. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Katarínou Sekerešovou, zamestnankyňou Okresného súdu Zvole, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42 309 166, sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa č. 7, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7 o zaplatenie 1.211,50 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporcovia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 793,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 793,50 Eur od 11.06.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sú návrh navrhovateľa z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 06.06.2013 v súvislosti s čiastočným späťvzatím návrhu sa navrhovateľ voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 1.211,50 Eur s príslušenstvom z titulu dlžných splátok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili. V predmetnej veci súd pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. 8Ro/96/2013-21 zo dňa 23.09.2013, ktorý bol z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do vlastných rúk odporcov zrušený uznesením tunajšieho súdu č. k. 8Ro/96/2013-43 zo dňa 25.02.2014.
Podaniami zo dňa 23.07.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z.. Vedľajší účastník v podaní zo dňa 07.10.2014 uviedol, že výška úroku je neprimerane vysoká, zmluva neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Riadne a včas predvolaní účastníci konania, resp. ich zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili, právni zástupcovia navrhovateľa a vedľajšieho účastníka svoju neúčasť vopred ospravedlnili a žiadali, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov - zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420102119 zo dňa 28.11.2010, predžalobných upomienok zo dňa 10.05.2011, oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.08.2011, poštových podacích hárkov, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporcovia uzatvorili s navrhovateľom dňa 28.11.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420102119 (ďalej len zmluva o úvere), ktorej neoddeliteľnou časťou sú obchodné podmienky. Na základe zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporcom peňažné prostriedky vo výške 1.100,- Eur, pričom odporcovia sa zaviazali úver vo výške 1.518,- Eur splatiť v troch mesačných splátkach po 5,50 Eur a následne v desiatich mesačných splátkach po 150,15 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmysle zmluvy bol úver poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny a za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) činí podľa obchodných podmienok 67,70 %. Odporcovia uhradili sumu 306,50 Eur, ďalej úver nesplácali. Navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že ak k úhrade nedôjde, bude požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Listom zo dňa 16.08.2011 navrhovateľ oznámil odporcom zosplatnenie celého úveru ku dňu 10.06.2011.
Podľa čl. I poslednej vety zmluvy o úvere dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 28.11.2010 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) je spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd má za to, že všetky náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v zmluve o úvere uvedené určite a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára, vedel pri podpise zmluvy, aké sú podmienky zmluvy. Preto musia byť tieto údaje uvedené presným dátumom alebo číslom (napr. konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom), aby boli tieto podmienky spotrebiteľovi už pri podpise zmluvy jasné. Ak by boli tieto údaje uvedené nejasne, resp. tak, že by si ich mal spotrebiteľ vyvodiť alebo vypočítať, potom by účel ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol naplnený. Preto ak náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú v zmluve vôbec uvedené, resp. sú uvedené neurčite, úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcom na základe zmluvy zo dňa 28.11.2010 úver vo výške 1.100,- Eur a odporcovia sa zaviazali vrátiť úver vrátane odplaty v mesačných splátkach, celkovo uhradiť sumu 1.518,- Eur. Uvedenú zmluvu posúdil súd ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže ju navrhovateľ uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporcovia mali postavenie spotrebiteľov (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí predmetná zmluva mať náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Z predmetnej zmluvy o úvere bolo zistené, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch) a ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej spôsobuje bezúročnosť úveru, je i konečná splatnosť úveru. V predmetnej zmluve o úvere nie je konečná splatnosť uvedená. To, že je v zmluve uvedený celkový počet splátok a ich splatnosť, nie je postačujúce. Konečnú splatnosť úveru je nutné uviesť v zmluve presným dátumom. Ak by bolo postačujúce len uvedenie počtu a splatnosti splátok, bolo by ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zbytočné, keďže počet splátok musí byť v zmluve uvedený na základe § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného teda vyplýva, že podmienka § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je splnená vtedy, keď je v zmluve o úvere uvedený presný dátum, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Tak to v predmetnej zmluve o úvere nebolo. Z uvedených dôvodov má súd za to, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o konečnej splatnosti úveru chýba. Pokiaľ ide o RPMN, tento údaj nie je uvedený priamo v zmluve, ale v obchodných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Priamo zo zmluvy teda nevyplýva, aká je RPMN, spotrebiteľ si musí tento údaj nájsť v podmienkach k zmluve. Súd má za to, že výšku RPMN je nutné uviesť priamo v
zmluve, nie v podmienkach k zmluve, ktoré sú síce jej neoddeliteľnou súčasťou, ale obsahujú množstvo neprehľadne a malým písmenom popísaných zmluvných podmienok. Uvedenie údaju RPMN tak, ako to bolo v predmetnej zmluve (v obchodných podmienkach), nemožno považovať za splnenie uvedenia povinnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má teda za to, že v zmluve absentuje údaj o RPMN. Za týchto okolností je úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľovi na základe zmluvy možno priznať náhradu neuhradenej istiny, nemožno však priznať náhradu úrokov a poplatkov zo zmluvy, teda ani dohodnutý úrok, ani odmenu za poskytnutie úveru, keďže túto odmenu možno považovať za poplatok na základe zmluvy. Odporcom bol teda poskytnutý úver vo výške 1.100,- Eur ako bezúročný a bez poplatkov, preto sú povinní uhradiť navrhovateľovi len dlžnú časť istiny. Odporcovia spolu uhradili sumu 306,50,- Eur, dlžná časť istiny tak predstavuje sumu 793,50 Eur. Vzhľadom na uvedené súd uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 793,50 Eur. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 768k Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z.) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže si odporcovia svoj dlh riadne a včas nesplnili, dostali sa do omeškania a navrhovateľovi tak vzniklo právo žiadať úrok z omeškania v súlade s citovaným ustanovením Obchodného zákonníka vo výške určenej v súlade s citovaným vykonávacím predpisom. Navrhovateľ oznámil odporcom v súlade so zákonom zosplatnenie dlhu k 10.06.2011 a vyzval ich na jeho úhradu. Od 11.06.2011 sú preto odporcovia v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania (11.06.2011) bola 1,25 % ročne, a teda úrok z omeškania patrí navrhovateľovi vo výške 9,25 % ročne. Úroky z omeškania boli teda uplatnené vo výške určenej v súlade s citovaným vykonávacím predpisom. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej dlžnej sumy 793,50 Eur vo výške 9,25 % ročne od 11.06.2011 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, nakoľko navrhovateľ i odporcovia boli v konaní takmer rovnako úspešní, navrhovateľ v časti zaplatenia sumy 793,50 Eur s prísl. a odporcovia ohľadne zaplatenia sumy 418,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 217,80 Eur, ohľadne ktorej bol návrh vzatý späť (pomerná časť úspechu navrhovateľa je cca 11%). Keďže nebola priznaná náhrada trov konania odporcom, nebola priznaná náhrada trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na ich strane. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak teda nemá odporca právo na náhradu trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., nemá ju ani vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.