Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16Cpr-5-2013.pdf
PDF · 157.35 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa W. proti odporcovi X. zast. Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s. r. o., Palárikova 14, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania 2.550,57 eur, k rukám zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru /po úprave petitu návrhu/ zo dňa 9. 9. 2013 /správne má byť, ktorým sa pracovný pomer končí dňom 9. 9. 2013/ dané mu z dôvodu, že 1. od 1. 9. 2013 do 9. 9. 2013 sa nedostavil na pracovisko, 2. nerešpektuje pokyny riaditeľky, 3. hrubé pochybenie, zistené psychodiagnostickým vyšetrením v rodinách I.. Tieto dôvody sa nezakladajú na pravde, pretože nie je pravdou, že v uvedenom čase nebol na pracovisku, žiadne pokyny mu neboli dané /ide o nepresný bližšie nešpecifikovaný termín/ a v bode 3 sa jedná o absolútny nezmysel vyplývajúci z neznalosti psychológie ako vedného odboru. Žiadal priznať náhradu vo výške 10.342,32 eur ako mzdu za 24 mesiacov /ako náhradu škody/.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v konaní uviedol, že určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa domáha dôvodu, že počínanie odporcu nepovažuje za korektné a dôvody okamžitého skončenia nie sú dané. U odporcu bol založený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 1.2008, s jeho pracovným zaradením psychológ. Prácu vykonával na Z. a v profesionálnych rodinách. V roku 2008 dosť pracoval na skupinách na ul. N., takže dochádzku si zapisoval. Bolo to obdobie, kedy mal úväzok na 100%. Po zmene úväzku na 50% pracoval na ul. Z. v profesionálnych rodinách, chodil aj na UPSVaR, teda veľa času trávil v teréne a po dohode s riaditeľkou sa nezapisoval. Aj zastupujúca riaditeľka pani W. si všimla, že sa nezapisuje, vec prejednali a súhlasila, aby to takto išlo ďalej. Takisto vec konzultoval s riaditeľkou. Nemá vedomosť o tom, že by takýmto pracovníkom bol aj niekto iný. Fond pracovného času nielenže dodržiaval, ale objemom práce aj prekračoval bez nároku na ďalšiu mzdu. Profesionálne rodiny sú takmer po celom západnom Slovensku, v okruhu 100 km. Používal svoje osobné vozidlo, cestu si neúčtoval. Pracoval aj tam, kde doposiaľ a tiež má firmu a to bol dôvod zníženia úväzku. Hľadali spôsob, ako môže ďalej pracovať, pretože pani riaditeľka bola s ním spokojná. V období od 1. do 9.9.2013 bol
na pracovisku N.. Bol na interakcii maloletá G., záznam o interakcii podpísal, avšak neskôr to bolo vymazané, nakoľko medzičasom bol skočený pracovný pomer. Ďalší dôvod, ktorý mal byť označený ako hrubé pochybenie v profesionálnych rodinách Z., je nejasné. Nevie, čoho sa mal dopustiť ani nevie, akým spôsobom bolo zistené, či a v čom pochybil. Vie, že týmto rodinám boli deti odňaté. Keďže mal na tieto rodiny, resp. riešenie situácie iný názor ako vedenie, nebol prizývaný na odborné diskusie, nerobil ani psychodiagnostické vyšetrenie. V deň podania návrhu /8. 11. 2013/ odporcovi oznámil, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru. Poukázal na to, že na budove správy, kde sa zapisoval príchod a odchod, sa nemohol zapísať, keďže nemal kľúče. Ráno bolo niekedy odomknuté, ale z výjazdov sa vracal, až keď bolo zamknuté, dokumenty nechával vychovávateľovi na skupine. V priebehu konania /na pojednávaní 3. 3. 2015/ uviedol, že vzhľadom na vývoj situácie trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Rozhodol sa tak vzhľadom na vývoj sporu aj zmenu vedenia na strane odporcu.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Okamžité skončenie považuje za platné, tvrdenia navrhovateľa za účelové a nepravdivé, nie sú podložené žiadnym dôkazmi. Sú splnené všetky základné podmienky pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko intenzita porušenia pracovnej disciplíny dosahuje mieru závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo je zákonným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ bol dvakrát písomne a viackrát ústne upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny. Odporca teda vyjadril vôľu riešiť situáciu inak ako skončením pracovného pomeru.
Riaditeľka odporcu uviedla, že navrhovateľ pracoval na Z. a chodil do profesionálnych rodín. Na Z. mal vyhradenú kanceláriu, terajšia riaditeľka nastúpila až v auguste 2013. Do profesionálnych rodín musí chodiť psychológ so sociálnym pracovníkom. Pri nástupe ju zastupujúca riaditeľka pani W. upozornila, že má dávať pozor na navrhovateľa, lebo nechodí do práce. Po nástupe študovala všetky spisy a flexibilitu navrhovateľa. S ňou sa však na ničom nedohodol a vyhýbal sa tomu. Je povinnosť každého zamestnanca sa zapisovať. Profesionálne rodiny sú v okruhu 50 km. Iba jedna rodina je vzdialená 70 km, v Bánovciach. Na interakcii ohľadne G. bol navrhovateľ 30.8.2013, viac dní to ani netrvalo. Predsedom zamestnávateľskej rady je pani Q. a je aj zástupkyňa. V domove je vždy teamová práca, toto však navrhovateľ nerobil. Ďalší bod „nerešpektuje pokyny riaditeľky“ nie je samostatným dôvodom, ale súvisí s vyšetrením v rodinách Z.j. 9.2.2013 nastalo úmrtie v rodine J., zomrelo dieťa z ich detského domova, ktoré bolo v tejto rodine. Pitvou bolo preukázané, že bol zabitý úderom do hlavy. Táto rodina teda po vyšetrení nemala byť vhodná ako profesionálna rodina. Centrum pre profesionálne rodiny robí výberové konania podľa internej normy, ktorá bola aj predmetom kontroly. Toto dieťa bolo v profesionálnej rodine Z.á. Pochybenie navrhovateľa spočíva v tom, že navrhovateľ nechodil do práce a v takýchto prípadoch je potrebné, aby zamestnanec na pracovisku bol. Navrhovateľ zapríčinil, že deti boli v podpriemerných podmienkach. Zistila sa citová deprivácia, deti boli podvýživené, zmätené, vedené neadekvátne. Toto zistila na výjazdovej v ceste v Nových Zámkoch. Ak bol navrhovateľ na pracovnej ceste, vypísal si o tom doklad. Pokiaľ na č.l. 66 spisu, je uvedené, že na supervíziu navrhovateľ nebol kompetentný, stalo sa to tak preto, že mal dobrý vzťah s bývalou riaditeľkou. Bol iba koordinátor. Každý supervízor berie províziu za supervíziu. Pokiaľ ide o pracovnú dobu, ak nie je v pracovnej zmluve uvedené inak, mal prísť navrhovateľ na pracovisko každý deň a odpracovať počet hodín. V zmysle Rozsudku KS Trnava 23Copr/3/2013 dlhodobá absencia sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Predložil Pracovný poriadok DD Trnava z roku 2008 a aktualizovaný 1.3.2013. Poukázal na to, že navrhovateľ v pracovnej zmluve prehlásil, že sa s týmto pracovným poriadkom oboznámil a prac. Poriadok exaktne stanovuje, čo sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. v internej smernici o cestovných náhradách je uvedené, že na pracovnú cestu zamestnanca vysiela vždy riaditeľ, je zrejmé, že toto v tomto prípade dodržané nebolo. Z pracovného poriadku tiež vyplýva, že navrhovateľ mal pevnú pracovnú dobu, ktorú si nemohol svojvoľne meniť a iné nevyplýva ani z pracovnej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ na pojednávaní 3. 3. 2015 uviedol, že trvá na ďalšom zamestnávaní, má za to, že keď už sa vyjadril, že na tomto zamestnávaní netrvá, nie je to možné svojvoľne meniť a v zmysle ZP tento prejav je potrebné urobiť do dvoch mesiacov, odkedy mal pracovný pomer skončiť a jedná sa o prekluzívnu lehotu. Má za to, že žaloba j e v celom rozsahu podaná bezdôvodne, ale z dôvodu opatrnosti navrhol v prípade, že by súd návrhu vyhovel, rozhodol, že nie je spravodlivé požadovať od odporcu, aby navrhovateľa ďalej zamestnával a to jednak na zistené pochybenia v jeho činnosti, ďalej z dôvodu, že nie je u odporcu voľné pracovné miesto psychológa a tiež s prihliadnutím na jeho meniaci sa prejav v tom, či chce byť u odporcu ďalej zamestnaný. Žiadal
tiež z dôvodu opatrnosti, ak by súd žalobe vyhovel, aby navrhovateľovi nepriznal náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, ak by tento nárok mal. Má za to, že žaloba bola podaná oneskorene, keď žalobca sa pôvodne domáhal neplatnosti skočenia pracovného pomeru z dôvodu výpovede, pričom petit žaloby upravil až na pojednávaní 18.2.2014, ktorým sa domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. V konaní bola preukázané neospravedlnená absencia a sústavné ignorovanie evidencie dochádzky, čo sa preukázalo listinnými dôkazmi aj výpoveďami svedkov. Dlhodobá absencia žalobcu je tak nesporná. V zmysle platnej judikatúry hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnania ako aj doterajší postoj k plneniu pracovných povinností. Z listinných dôkazov vyplýva, že s prácou žalobcu bola dlhodobá nespokojnosť, boli mu vytýkané viaceré nedostatky, okrem iného aj zanedbávanie vyšetrení jednotlivých deti, povinností v profesionálnych rodinách, ignorácia dochádzkového systému, ktoré nedostatky napriek upozorneniam úmyselne ignoroval. Žalobca nesprávne žaluje aj nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru, keď žida náhrada za 24 mesiacov, pričom táto doba ani neubehla. Naviac žalobca v priebehu konania oznámil, že netrvá na ďalšom zamestnávaní. Tento jeho procesný úkon vzhľadom na prekluzívne lehoty nie je možné meniť.
Svedkyňa S. uviedla, že s navrhovateľom spolupracovali pri interakciách, ktoré vyplývajú z ich pracovnej náplne. Neboli v kontakte denne, ale podľa potreby. Pri interakciách sa zišli všetci zainteresovaní a mávali stretnutia, kde sa písali správy na deti. S navrhovateľom bola v kontakte iba v prípade potreby. Svedkyňa pracuje na pracovisku N., navrhovateľ pracoval viac na Z. a k nim prišiel podľa potreby. Chodieval aj do terénu, kam chodí i svedkyňa, ale ona je viac na pracovisku. Majú knihu dochádzky, keď odchádza do terénu, píše si prerušenie pracovného času aj návrat. Na interakcii ohľadne mal.G.s pracovali spolu, boli tri hlavné interakcie 30.augusta, kde bol aj navrhovateľ, potom 2.9. a 6.9.. Potom bola spísaná správa, ktorá sa posiela na príslušné úrady. Písal ju navrhovateľ. Správa bola písaná zrejme 6.9., ale už si to nepamätá. Správa bola písaná na N.a. Okrem dní, kedy boli spomenuté interakcie, nevie, či bol navrhovateľ u nich na pracovisku. U nich sa nezapisoval. Či sa zapisoval na druhom pracovisku, nevie. Nevie ani o žiadnych výhradách voči práci navrhovateľa. Sama v tomto smere s ním problémy nemala, vždy si dohodli termín, ktorý vždy dodržal. Bola prítomná pri prerokovaní rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľom ako členka zamestnávateľskej rady a vie, že dôvodom malo byť to, že sa navrhovateľ nezapisoval na pracovisku a že nechodil denne do práce. Myslí, že mal u nich polovičný úväzok. Pokiaľ teda uviedla, že nevie, či sa navrhovateľ zapisoval, mala na mysli to, že ho nekontrolovala a pri samotnom prerokovaní už bola predložená kniha dochádzky.
Svedkyňa W. uviedla, že s navrhovateľom prichádzala do kontaktu pri interakcií detí, podľa potreby. V DD pracuje od mája 2013 na pracovisku N.. V práci sa zapisuje a pokiaľ ide aj do terénu, zapisuje aj túto skutočnosť. S navrhovateľom nikdy nemala problém po pracovnej stránke. Pokiaľ vie, v ich dochádzke sa navrhovateľ neevidoval a nevie, či mal na niektorom pracovisku kanceláriu. K nim prišiel vždy, keď sa dohodli. Pri interakcii ohľadne mal. G. bola prítomná, rovnako navrhovateľ. Interakcia trvala tri dní, a navrhovateľ bol stále prítomný a písal aj správu. Písal prvý a druhý, a tretí už písala svedkyňa, pretože navrhovateľ už v DD nebol zamestnaný. Myslí, že kvôli absencii v práci. Pokiaľ si s ním dohodla termín, vždy ho dodržal. Druh práce a náplň práce má s navrhovateľom v podstate zhodnú, ale navrhovateľ mal skôr výjazdy do profesionálnych rodín. Úlohou psychológa v DD je diagnostika, intervencia, poradenstvo v profesionálnych rodinách a konzultácia s deťmi. Pokiaľ je v profirodine nejaký problém, psychológ má hneď vycestovať a problém riešiť, v spolupráci s tímom, sociálnym pracovníkom a konzultujú aj s riaditeľkou. K problému v rodine Nemcových sa vyjadriť nemôže, pretože tam ešte nepracovala.
Svedkyňa S. uviedla, že v období od 19.2. do 31.7.2013 bola poverená riadením DD Trnava. Mala stabilizovať situáciu po odvolaní riaditeľky, ku ktorému došlo v dôsledku smrteľného úrazu dieťaťa v profesionálnej rodine pána I.h. Nemala mandát na personálne a organizačné zmeny, mala iba zabezpečiť plynulú prevádzku zariadenia. Navrhovateľ pracoval ako psychológ, plnil si všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z pracovnej náplne. Bol k dispozícii DD 24 hodín denne. Poskytoval odbornú pomoc v rodinách profesionálnym rodičom. Navrhovateľ sa v práci nezapisoval, tento systém zaviedla jej predchodkyňa E. a svedkyňa to rešpektovala, a to aj preto, preto, že v DD prebiehalo vyšetrovanie úmrtia dieťaťa a s navrhovateľom pracovné problémy nemala. Vie, že navrhovateľ pána I. vyšetroval pred prijatím, ale či sa tam dopustil pochybenia nevie, kontrola v čase jej pôsobenia ešte nebola uzavretá. Počas jej pôsobenia sa navrhovateľ nedopustil porušenia pracovnej disciplíny. Aj keď sa navrhovateľ
nezapisoval, nemala problém ho telefonicky alebo cez jeho nadriadenú zohnať. Navrhovateľ do práce nechodil štandardne na nejakú určenú hodinu, ale podľa potreby a bol 24 hodín denne k dispozícii. Neriešila odovzdanie kľúčov od budovy, kde sa evidovala dochádzka. Nevie, či navrhovateľ kľúče mal, ale zistila, že nie je evidencia kľúčov a to riešila. To, že sa navrhovateľ nezapisoval, bolo z jej strany individuálne dojednané a informovala o tom aj svojho zriaďovateľa - ústredie práce. Pokiaľ ide o rodinu I., od zriadovateľa mala pokyn vyčkať na závery polície a až potom vec riešiť, pokiaľ tam pracovala, to sa však nestalo. Bola v rodine v Nových Zámkoch u profesionálnej matky. Kontrolovala deti, tieto boli v poriadku. Mala iba drobné výhrady ohľadne poriadku.
Svedkyňa Y. uviedla, že navrhovateľ pracoval na Z.j ako psychológ, svedkyňa pracuje na N.. V prípade potreby navrhovateľa k nim volali, bolo to vtedy, keď bolo treba vypracovať diagnostiku alebo správu pre deti. Volali mu vždy na mobil, vždy si dohodli termín, ktorý obidvom vyhovoval a na ten navrhovateľ prišiel. Navrhovateľ chodil aj na iné pracovisko. Všetci zamestnanci sa na pracovisku zapisujú. Svedkyňa máva tiež výjazdy do profirodín, ráno sa zapíše, potom si vypíše cestovný príkaz, robia to tak všetci zamestnanci, je to ako pracovná cesta. Keď je to na celý deň, vyúčtujú si ju, a ak je to na pár hodín, tak ju neúčtujú. Pracovnú cestu zamestnanci oznamujú riaditeľovi a na pracovisku N. jej. Má stálu pracovnú dobu. Má vedomosť o tom, že navrhovateľ sa do práce nezapisoval, do práce nechodil tak ako mal, vie, že mal polovičný úväzok, ale jeho pracovný čas nevie. Sú tam ďalší pracovníci s polovičným úväzkom, ktorí majú určené dni, kedy chodia do práce a zapisujú sa. Nebola nadriadenou navrhovateľa. Vie, že v septembri 2013 bol navrhovateľ na interakciách, ale dátumy si nepamätá. Spisovať záznam mali pani N. a navrhovateľ. Bola tam aj svedkyňa. Nespomína si, koľko dní prebiehali interakcie a či bol navrhovateľ na všetkých. Nevie, ako sa navrhovateľ dostával do budovy. Navrhovateľ nemal stanovené dni, kedy mal byť na pracovisku, resp. ona o tom nevie. Oslovili ho iba po telefóne. Nepamätá si psychodiagnostické vyšetrenie v rodine BF.. Rodina I. spadala pod Z., iba tri deti boli u pána I. ml. Nevie, či tam bol s nimi navrhovateľ, o tom musí byť záznam. Služobné cesty sa plánujú dopredu, pracovníci mi ich oznámia týždeň až dva dopredu a potom ide prípadne s nimi. Rovnako sa cesty plánujú aj na centre. Navrhovateľ sa mal zdržiavať aj na ich pracovisku, ale v práci nebýval. Mal na starosti určitú skupinu detí, na ktoré vypracováva plány a psychologické hodnotenia. Niektoré deti boli v rodinách, niektoré u nich, im správy posielal e-mailom, ale za deťmi k nim prišiel veľmi málo. Správy robil navrhovateľ bez pohovoru s deťmi. S deťmi nebol navrhovateľ tak, ako si to predstavovali. Keď potrebovali správu, navrhovateľa zavolali, prišiel, o dieťati mu rozprávali, aj o celej situácii, väčšinou vychádzal iba z ich informácií bez kontaktu s dieťaťom. Navrhovateľ tam robil dlho, takže deti poznal. Deti sa menia, takže k zmene mohlo dôjsť. Majú tam deti od narodenia a pokiaľ sú trochu väčšie, je dobré, keď spolu komunikujú. Podľa nej navrhovateľovi vyplývalo z pracovnej náplne s deťmi komunikovať. Správy musel navrhovateľ vypracovať raz za mesiac, asi na 5 detí, volali ho iba vtedy, alebo keď od nich súd alebo iný orgán žiadal správu. Majú aj deti s problémovým správaním, vtedy potrebujú psychológa, a keď nebol navrhovateľ v práci, nebol im k dispozícii. Museli si poradiť samé, je to dosť časté. V čase úmrtia dieťaťa v rodine pána I. bol navrhovateľ ešte koordinátor. Pamätá si, že navrhovateľ s pani Velickou priviezli pána I., predstavili ho ako budúceho profirodiča pre deti M.é, ale nevie, kedy sa pánovi I.vi robilo psychologické vyšetrenie. Deti tam chodili na víkendy a od septembra do januára si robil pán I.c prípravu na profirodiča. Často sa stávalo, že pán I. priviedol deti skôr mal v určenú hodinu, deti prišli hladné a kolegyne, ktoré ich preberali, hovorili, že neboli v poriadku. Podľa nej postup na výber pána NS. nebol správny a pán I. nebol vhodný ako profirodič. Navrhovateľ vyberal rodinu, do ktorej má byť dieťa zaradené. Spolupracovali vždy s navrhovateľom. Za predchádzajúcej riaditeľky takisto navrhovateľ nechodil pravidelne do práce, nevie, ako to mal s ňou dohodnuté.
Svedkyňa W. uviedla, že s navrhovateľom počas jeho pracovného pomeru prichádzala do kontaktu ako s kolegom, navrhovateľ bol v tíme, ktorý sa venuje profesionálnym rodinám a svedkyňa sa venuje deťom, ktoré sú v detskom domove. S navrhovateľom teda pracovne prichádzala do kontaktu, keď deti z detského domova odchádzali do profesionálnych rodín, nevie, akú mal pracovnú dobu. Svedkyňa mala pracovnú dobu od 7 do 15 a zapisovala sa. V prípade, že navrhovateľa potrebovala, oslovila ho a nemala nikdy problém s tým, aby prišiel. Nevedela o tom, že má byť s navrhovateľom ukončený pracovný pomer, nemala na to ani dôvod sa o tom dozvedieť. Vie to tom, že bola v zariadení vykonávaná kontrola, ale k jej výsledku sa nevie vyjadriť a takisto nevie, či boli zistené nejaké nedostatky. Vie o tom, že navrhovateľ chodil na výjazdy a vracal sa aj po tom, ako bola budova správy zamknutá. Nevie, kam doklad odovzdával. V septembri 2013, resp. aj v období predtým bolo povinnosťou každého
zamestnanca sa zapisovať, nevie o žiadnych výnimkách. Mali v rozhodnom období aj iných psychológov, títo sa ale venovali deťom v detskom domove, nemali výjazdy ako navrhovateľ, tí sa zapisovali.
Z predložených dokladov vyplýva, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 1. 2008 v spojení vznikol medzi účastníkmi pracovno-právny vzťah s pracovným zaradením navrhovateľa psychológ, nástup 7. 1. 2008. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté: Z. Pracovná doba bola dohodnutá ako pohyblivá s tým, že mesačný fond pracovného času musí byť zachovaný podľa počtu pracovných dní v mesiaci a pracovným denným časom v trvaní 7,5 hod. Náplň práce bola určená v prílohe zmluvy. Dohodou zo dňa 23. 9. 2009 bol znížený úväzok navrhovateľa zo 100% na 50%.Dodatkom zo dňa 22. 11. 2010 bol dohodnutý / zmenený/ pracovný pomer na dobu neurčitú.
Listom zo dňa 27. 8. 2013 odporca upozornil navrhovateľa na porušovanie pracovnej disciplíny z dôvodu, že „v dňoch od 1. 8. 2013 do 25. 8. 2013 bolo riaditeľkou DeD zistené, že porušuje pracovnú disciplínu a to tým, že nedodržiava fond pracovného času, nerešpektuje pokyny riaditeľky, svojvoľne si určuje služobné pracovné cesty a nespolupracuje s odborným tímom detského domova. Ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je upravené v pracovnom poriadku a má zásadný vplyv na riadne a včasné vykonávanie si pracovných povinností a úloh...“. V dôsledku porušovania pracovnej disciplíny bol navrhovateľovi od 1: 8. 2013 odobratý osobný príplatok.
Listom zo dňa 9. 9. 2013 odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že „závažne porušil pracovnú disciplínu. Toto malo spočívať v tom, že od 1. 9. 2013 do 9. 9. 2013 sa nedostavil na pravidelné pracovisko, neupovedomil o tom nadriadeného - jeho neprítomnosť nebola ospravedlnená. Vznikla mu neospravedlnená absencia. Nerešpektuje pokyny riaditeľky a dňa 27. 8. 2013 bolo psychodiagnostickým vyšetrením detí v profesionálnych rodinách Z. zistené hrubé pochybenie z hrubej nezodpovednosti z jeho strany, ktorým poškodil záujmy detí. Platný pracovný poriadok považuje tieto skutky za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto nie je možné ho ďalej zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby“. Rozviazanie pracovného pomeru bolo prejednané so zamestnávateľskou radou odporcu 9. 9. 2013.
Navrhovateľ listom zo dňa 8. 11. 2013 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súdu dňa 14. 4. 2014 oznámil, že na ďalšom zamestnávaní odporcom netrvá. Na pojednávaní dňa 3. 3. 2015 toto stanovisko zmenil a uviedol, že trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával.
Z dokladov predložených odporcom vyplýva, že dňa 12. 9. 2013 bol spísaný záznam s mal. N., ktorá uviedla, že p. I. /bývalý prof. rodič/ mala vyhodiť z domu 27. 8. 2013 dve staršie deti, ktoré mala v pestúnstve, a to Y.í z dôvodu, že p. I. už nebudú mať dostatočný príjem na starostlivosť o tieto deti, keď deti N. boli z rodiny vyňaté a bol skončený pracovný pomer medzi DeD TT a prof. rodičmi p. I.. Maloleté deti W. sa zdržujú u kamaráta.
Z Evidencie pracovného času za mesiac august 2013 vyplýva, že navrhovateľ nebol na pracovisku a bola mu vykázaná absencia za obdobie, ktoré je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, v dňoch v dňoch 1. - 9. 9. 2013.
Dňa 11. 9. 2013 bol spísaný záznam o interakcii V.j s maloletou G.u, interakcie sa uskutočnili v období 30. 8. 2013, 2. 9. 2013 a 6. 9. 2013. Medzi prítomnými je uvedený aj navrhovateľ ako psychológ, ďalšími psychológmi boli Mgr. S. V texte psychológ nie je konkretizovaný /pokiaľ je uvedené „za prítomnosti psychológa“, nie je uvedené meno/. Navrhovateľ na zázname podpísaný nie je.
Z Protokolu o výsledku kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z dňa 20. 11. 2013 vyplýva, že podnet na vykonanie kontroly vyplynul z udalosti v Ded, pri ktorej zomrelo 9. 2. 2013 dieťa v profesionálnej rodine. Ako nedostatky bolo zistené, že externý psychológ vôbec neprišiel do kontaktu s uchádzačom, u ktorého boli prehliadnuté patológie, ktoré sa objavovali v diagnostike, Ded nedostatočne preveril inú pracovnú činnosť pána I. ako profesionálneho rodiča a s tým spojenú záťaž, v spise sa
nenachádza jeho osvedčenie o absolvovaní prípravy. Supervízia v DeD chýbala. Hoci bol plán supervízie vyhotovený, supervíziu realizoval interný zamestnanec W., ktorý, nie len že ako interný pracovník nemá vykonávať supervíziu, ale nemá ani potrebné osvedčenie na vykonávanie supervízie a nie je zapísaný v zozname supervízorov. Mesačné návštevy neboli realizované, niekde chýbala návšteva viac ako tri mesiace.
Z Pracovného poriadku odporcu /tretia časť/ je okrem iného povinnosťou zamestnanca byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Závažným porušením pracovnej disciplíny je v zmysle pracovného poriadku je okrem iného neospravedlnená neprítomnosť v práci, nerešpektovanie príkazu nadriadeného. Pracovný čas v zmysle štvrtej časti je u psychológa od 8,00 do 16,00 hod. /na úseku výchovy od 10,00 do 18,00 hod./
V zmysle Internej smernice odporcu o cestovných náhradách - čl. 2 ods. 2 zamestnanca vysiela na pracovnú cestu riaditeľka DeD, podľa odseku 2 písomne, čoho dokladom je cestovný príkaz. Určí miesto nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Hospodárka DeD vedie centrálnu evidenciu cestovných príkazov /čl. 2 ods. 3/ Podľa čl. 5 ods. 1 zamestnanec je povinný do 10 pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť DeD písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Nevyhnutnou súčasťou vyúčtovania pracovnej cesty je Správa z pracovnej cesty podpísaná zamestnancom /čl. 5 ods. 6/.
V zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. V takom prípade je na zamestnávateľovi, či zvolí formu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný. Okamžité skončenie pracovného pomeru porušením pracovnej disciplíny závažným spôsobom je také úmyselné konanie zamestnanca, ktorý konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa /R 32/1993/. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru platí zásada, že dôvod musí byť skutkovo vymedzený a nezameniteľný s akýmkoľvek iným dôvodom a nemožno ho meniť. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí byť u zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti. Zavinené porušenie pracovnej disciplíny musí súvisieť so základnými pracovnými povinnosťami zamestnanca formulovanými v ust. § 81 ZP., v zmysle ktorého je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času a ďalšie povinnosti uvedené v tomto ustanovení zákona. Podľa ustálenej súdnej praxe sa absencia - či už krátkodobá alebo dlhodobá považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel.
Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru sú upravené v § 47 ZP. Podľa § 47 ods. 2 ZP odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 80 písm. c/ O. s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. Tento naliehavý právny záujem odôvodnil žalobca potrebou rozhodnutia pre uplatnenie nároku na náhradu mzdy.
V danom prípade má súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Nároky vyplývajúce z neplatného skončenia upravené v § 79 ZP sú podmienené práve určením takejto neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Toto ustanovenie ukladá účastníkovi, ktorý je dotknutý na svojich právach vadnosťou právneho úkonu, uplatniť svoje práva na príslušnom súde žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Bez rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru sa považuje jeho skončenie za platné, aj keď zrušovací právny úkon mal podstatné právne vady. Práve ustanovenie § 77 ZP dáva zamestnancovi aj zamestnávateľovi túto možnosť domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Nebráni tomu ani prípadná okolnosť, že sa medzičasom žalobca zamestnal u iného zamestnávateľa - táto okolnosť by bola zohľadnená a posudzovaná pri jeho nárokoch v zmysle § 79 ZP. Tu však treba poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 79 ods. 1 ZP nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru sú podmienené tým, aby zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.
Navrhovateľ listom zo dňa 8. 11. 2013 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súdu dňa 14. 4. 2014 oznámil, že na ďalšom zamestnávaní odporcom netrvá. Na pojednávaní dňa 3. 3. 2015 toto stanovisko zmenil a uviedol, že trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že písomné oznámenie zamestnanca adresované zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, má písomnú formu a doručením nadobudne právne účinky. Toto svoje oznámenie môže zamestnanec zmeniť aj opakovane. Za oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní treba považovať aj podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, voči zamestnávateľovi. Je záväzné až doručením žaloby alebo okamihom, ak sa o ňom zamestnávateľ dozvedel inak.
Podľa § 79 ods. 3 ZP ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a/ bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b/ bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 4 ZP V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b/ zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 144 ods. 1 ZP ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Podľa § 144 ods. 2 ZP prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.
Podľa § 57 ZP zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslanie na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
Pracovnú cestu možno charakterizovať aj ako časovo obmedzené vyslanie zamestnanca k výkonu práce mimo dojednaného miesta výkonu práce. Vyslanie na pracovnú cestu je jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý je však pokiaľ ide o vyslanie na pracovnú cestu mimo obvodu obce a pracoviska, podmienený dohodou so zamestnancom. Súhlas zamestnanca môže byť udelený aj v ústnej forme. Za tým účelom ZP diferencuje medzi dvoma druhmi pracovných ciest, pracovnou cestou v rámci obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca, na ktorú nepotrebuje zamestnávateľ súhlas zamestnanca, a pracovnou cestou mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca, kedy je potrebný jeho súhlas. Zamestnávateľ nepotrebuje súhlas s pracovnou cestou
ani mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo pracoviska.
V prípade pracovnej cesty patria zamestnancovi náhrady v zmysle § 145 ZP.
Podľa § 88 ods. 1 ZP pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Podľa § 88 ods. 2 ZP základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Podľa § 88 ods. 3 ZP voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.
Podľa § 89 ZP pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne zaviesť denný, týždenný alebo štvortýždenný pružný pracovný čas, to znamená, že stanoví:
• Základný pracovný čas, t.j. časový úsek, v ktorom sa zamestnanec musí nachádzať na pracovisku
• Voliteľný pracovný čas, t.j. časový úsek, v ktorom si zamestnanec sám volí, kedy do práce príde, prípadne odíde.
Základný pracovný čas + voliteľný pracovný čas tvoria spolu denný prevádzkový čas, počas ktorého si zamestnanec odpracuje pracovnú zmenu so stanoveným denným počtom pracovných hodín.
Súd pri posúdení okamžitého skončenia pracovného pomeru dospel k záveru, že konkrétne dôvody, ktoré nie je možné zameniť tak, aby dôvod bol skutkovo vymedzený a nezameniteľný s akýmkoľvek iným dôvodom, ktorý nemožno meniť, sú: 1. Neospravedlnená neprítomnosť v práci v dňoch 1. 9. - 9. 9. 2013 a 2. Skutočnosť, že v profesionálnych rodinách Z. bolo zistené hrubé pochybenie zo strany navrhovateľa, ktorým poškodil záujmy detí. Dôvod uvedený ako „nerešpektujete pokyny riaditeľky“ nepovažuje súd za taký dôvod, ktorý je nezameniteľný a je skutkovo vymedzený.
Pokiaľ ide o prvý dôvod - neospravedlnená absencia, súd dospel k záveru, že je daný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom vychádzal z nasledovných zistení:
Navrhovateľ nepostupoval v zmysle citovaných ustanovení zákona a svoju neprítomnosť, resp. prekážku v práci neoznámil. Pracovný pomer bol riadne dohodnutý, pôvodný úväzok navrhovateľa bol 23. 9. 2009 znížený zo 100% na 50%. Pracovná doba bola pohyblivá s dohodnutým nevyhnutným počtom pracovných dní v mesiaci a denným pracovným časom. Podľa Pracovného poriadku platného v čase vzniku pracovného pomeru - Tretia časť, bod b/ Zamestnanci sú povinní okrem základných povinností byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, za porušenie pracovnej disciplíny v bode 1 sa považuje neospravedlnená neprítomnosť práci. Pracovný čas psychológa je upravený v Štvrtej časti PP od 8,00 do 16,00 hod. / V PP platného od 1. 9. 2013 od 10,00 do 18,00 hod. pružný pracovný čas/, v bode 3 je stanovené, že zamestnanec sa v pracovnom čase nemôže vzdialiť z pracoviska bez súhlasu priameho nadriadeného. Podľa Siedmej časti PP - bod 1 zamestnanca vysiela na pracovné cesty riaditeľka, zamestnanec je povinný po návrate z pracovnej cesty podať písomnú správu o výsledku pracovnej cesty riaditeľovi a do 10 dní predložiť doklady na vyúčtovanie pracovnej cesty. /bod 2/. V prípade navrhovateľa bola dohodnutá pracovná doba ako pohyblivá. Táto skutočnosť nezbavuje zamestnanca byť v určenom čase na pracovisku. Z výpovede svedkyne N., vyplýva, že zamestnanci sa zapisovali pri príchode, odchode, i prerušení pracovného času /odchod do terénu/. Z výpovede svedkyne W. vyplýva, že navrhovateľ sa nezapisoval a toto rešpektovala, v zariadení bola poverená riadením DD po dobu 5,5 mesiaca. Jej ničím nepodložený „súhlas“ s takýmto zaužívaným postupom nezbavuje navrhovateľa zodpovednosti za dodržiavanie pracovno-právnych predpisov, pretože taký postup je v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona a zásadami používanými na pracovisku odporcu /zápis dochádzky a odchodu/. Svedkovia
teda potvrdili, že sa vykonávala evidencia dochádzky, táto bola súdu i predložená a z tejto vyplývajú aj priepustky zamestnancov pri opustení pracoviska. Svedkyňa Q. povrdila, že navrhovateľ sa mal zdržiavať aj na ich pracovisku na N., v práci nebýval, správy robil bez potrebného pohovoru s deťmi, komunikácia s deťmi mu vyplývala z pracovnej náplne. Z výpovede svedkyne Q. vyplýva, že služobné cesty sa plánujú dopredu, pracovníci ich vopred oznámia, navrhovateľ nerobil riadne pohovory s deťmi. Navrhovateľ /pokiaľ tvrdí, že pracovný čas trávil mimo pracoviska ako výjazdy/ žiadnym spôsobom nepreukázal prípadnú služobnú cestu so zachovaním zákonného postupu v súvislosti so služobnou cestou /súhlas zamestnávateľa, správa o jej výsledku, vyúčtovanie/, ani žiadne skutočnosti o opustení pracoviska. Miesto výkonu práce bolo u navrhovateľa nepochybne dohodnuté. Je nesporné, že sa jedná o miesto, na ktorom sa mal navrhovateľ zdržiavať a pokiaľ bol vyslaný na pracovnú /služobnú/ cestu, bolo potrebné postupovať v zmysle citovaných ustanovení zákona. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali svojvoľné konanie navrhovateľa z hľadiska riadnej evidencie dochádzky. Svedkyňa KU. /ktorá takisto pracuje i v teréne/ potvrdila, že prerušenie pracovného času na pracovisku aj návrat sa zapisuje. Navrhovateľ bol dňa 27. 8. 2013 upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ ZP /bol mu zároveň odňatý osobný príplatok/ a porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v tom, že nedodržiava fond pracovného času, nerešpektuje pokyny riaditeľky, svojvoľne si určuje služobné pracovné cesty a nespolupracuje s odborným tímom detského domova, pričom toto porušenie má zásadný vplyv na riadne a včasné vykonávanie si pracovných povinností a úloh. Toto upozornenie prevzal navrhovateľ 2. 9. 2013, napriek tomu k náprave z jeho strany v tomto smere nedošlo. Sám navrhovateľ v návrhu potvrdil, že toto upozornenie mu poštou bolo doručené 27. 8. 2013, dňa 30. 8: 2013 poštou upozornenie na nedostatky ohľadne vysielania a vyúčtovania služobných ciest. Z výpovedí svedkov pre posúdenie neospravedlnenej neprítomnosti v práci v dňoch 1. - 9. 9. 2013, v zmysle evidencie dochádzky má súd za preukázané, že v týchto dňoch sa navrhovateľ preukázateľným spôsobom na pracovisku nenachádzal prinajmenšom v nevyhnutnom čase a žiadnym spôsobom túto skutočnosť sám navrhovateľ nevyvrátil. Pokiaľ svedkovia potvrdili, že navrhovateľ sa zúčastnil na interakciách 30. 8. 2013, 2. 9. 2013, prvá interakcia sa uskutočnila pred okamžitým skončením pracovného pomeru a účasť na interakcii 2. 9. 2013 potvrdzuje len zoznam prítomných /v tento deň si navrhovateľ i prevzal upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny/, v evidencii dochádzky však jeho meno nefiguruje /teda opakovane sa dopustil v tomto smere porušenia/ a nie je zrejmé, v akom časovom rozpätí sa na pracovisku nachádzal. V ďalšie dni navrhovateľ nijako nevyvrátil skutočnosť, že sa na pracovisku nenachádzal, resp. že by za splnenia vyššie uvedených podmienok bol mimo pracoviska vyslaný na služobnú cestu. Skutočnosť, že sa na poslednej interakcii nezúčastnil, vyplýva z výpovede svedkyne Mgr. X.j a tiež zo samotného zápisu, na ktorom nie je navrhovateľ podpísaný. Treba poukázať na všetky súvislosti, a to skutočnosť, že sa nejednalo o prvé porušenie pracovnej disciplíny z hľadiska dochádzky, pretože už samotné upozornenie na okrem iného i toto porušovanie pracovnej disciplíny nasvedčuje tomu, že navrhovateľ bol na toto upozornený už pred písomnou formou upozornenia, a teda v kontexte týchto súvislostí potom má súd za to, že samotná neospravedlnená neprítomnosť v práci, ktorá bola dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, bola už len vyvrcholením predchádzajúcich opakovaných a svojvoľných príchodov / odchodov/ navrhovateľa na pracovisko a využívania /nevyužívania/ fondu pracovného času, navrhovateľ konal tak sústavne v rozpore s ust. § 81 Zák. práce. Pokiaľ navrhovateľ udáva „časté výjazdy“ k rodinám, v tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedkyne Q., z ktorej vyplýva spôsob postupu / oznam riaditeľke, vyúčtovanie, zápis prerušenia výkonu práce, návratu/, naviac navrhovateľ v tomto smere nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tvrdenia a obranu odporcu nevyvrátil. Prístup navrhovateľa zodpovedá práci „externého pracovníka“, o čo sa v danom prípade nejedná, keď medzi účastníkmi bol založený riadny pracovno-právny vzťah s určením miesta výkonu práce. Sám navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že v r. 2008 sa zapisoval do evidencie dochádzok, čo nasvedčuje jeho svojvoľnosti v neskoršom období a skutočnosti, že si bol vedomý tejto povinnosti bez ohľadu na to, či bol jeho úväzok 100% alebo 50% /i v takom prípade je potrebný odpracovaný počet hodín a ostatné uvedené skutočnosti/.
V druhej časti - hrubé pochybenie v prípade rodín Z.á súd dospel k záveru, že je takisto daný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 27. 8. 2013 bolo psychodiagnostickým vyšetrením detí v profesionálnych rodinách Z.á zistené hrubé pochybenie zo strany navrhovateľa, ktorým vážne poškodil a ohrozil deti. V rodine J. došlo k úmrtiu dieťaťa vinou profirodiča. Z výsledkov kontroly vyplýva, že
psychológ vôbec neprišiel do kontaktu s uchádzačom, u ktorého boli prehliadnuté patológie, ktoré sa objavovali v diagnostike, nedostatočne bola preverená iná pracovná činnosť pána I. ako profesionálneho rodiča a s tým spojenú záťaž, v spise sa nenachádza jeho osvedčenie o absolvovaní prípravy, chýbala supervízia. Plán supervízie bol vyhotovený navrhovateľom, ktorý na to nemá osvedčenie a mesačné návštevy neboli realizované, niekde i viac ako tri mesiace. V Upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa 27. 8. 2013 je uvedené, že navrhovateľ „nespolupracuje s odborným tímom detského domova“. Svedkyňa Q. potvrdila, že navrhovateľ bol na pracovisku málo, za deťmi chodil takisto málo, správy robil bez pohovoru s deťmi, nemal teda dostatočné informácie o deťoch, ktoré mali i problémové správanie, vyšetrenie p. I. /v rodine ktorého došlo k úmrtiu/ bolo takisto nedostatočné. V tomto celkovom kontexte spolu so záverom kontroly má súd za preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k hrubému pochybeniu, keď nevenoval dostatočnú pozornosť vyšetreniam, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku viedla k úmrtiu dieťaťa, ktoré bolo zverené osobe, ktorá na to nemala predpoklady.
Súd má za to, že sa jedná o dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, keď pri súbehu prinajmenšom oboch uvedených dôvodov sa jedná v celkových súvislostiach o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré nie je možné zotrvanie navrhovateľa v pracovnom pomere, a to aj s prihliadnutím na opakované porušovanie pracovnej disciplíny, na ktoré bol navrhovateľ pred týmto skončením pracovného pomeru upozornený. Za daných okolností potom nie je možné spravodlivo od odporcu požadovať, aby naďalej navrhovateľa zamestnával, tento využil zákonné prostriedky / upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny/ na zjednanie nápravy, ku ktorej však nedošlo, a preto bolo jeho právom vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny zvoliť možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z konkrétnych dvoch uvedených dôvodov. Neprítomnosť navrhovateľ a v práci bola potrebná z hľadiska poskytovania pomoci odborným pracovníkom, samotným deťom. V pracovnej náplni navrhovateľa bola okrem iného včasná diagnostika a včasná terapia porúch psychického a fyzického vývinu dieťaťa ihneď po prijatí do zariadenia, spolupráca s vychovávateľmi a ďalšími zamestnancami uvedenými v pracovnej náplni, priebežná diagnostika, vypracovávanie psychologických správ detí, poskytovanie poradenstva biologickým a náhradným rodičom detí, poskytovanie poradenstva v oblasti problémov s deťmi všetkým zamestnancom, príprava profesionálnych rodičov na výkon povolania. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, navrhovateľ si riadne tieto povinnosti neplnil, čo v konečnom dôsledku viedlo k závažným nedostatkom, až úmrtiu dieťaťa, ktoré nemalo vytvorené podmienky a všetky tieto okolnosti v jednotlivých súvislostiach vedú k záveru, že navrhovateľ sa opakovane a systematicky dopúšťal porušenia pracovnej disciplíny, neplnil si riadne svoje povinnosti /neevidoval príchod do práce, na pracovisku sa nezdržiaval v prípade potreby, neprichádzal do osobného kontaktu s uchádzačom, resp. dieťaťom, zanedbal povinnosti pri vyšetrení profi-rodiča/, a teda sú dané dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa ustálenej súdnej praxe sa absencia - či už krátkodobá alebo dlhodobá považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, teda nepochybne pokiaľ aj bol navrhovateľ v spornom období na jednej interakcii 2. 9. 2013, na ďalšej sa už nezúčastnil, pričom nepreukázal ospravedlnenie a dôvody neprítomnosti v práci /žiadnym spôsobom nepreukázal, že v sporných dňoch na pracovisku bol/, je už táto okolnosť sama dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvod „nerešpektujete pokyny riaditeľky“ nebol dostatočne a nezameniteľne špecifikovaný v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru a z toho dôvodu sa súd týmto všeobecným dôvodom nemohol zaoberať, len poukazuje na skutočnosť, že bol bližšie zdôvodnený v Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, a teda nasvedčuje vyššie uvedeným opakovaným porušeniam pracovnej disciplíny.
Dôkazné bremeno spočíva v danom prípade na navrhovateľovi, ktorý pre prípad úspechu v spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru má preukázať, že dôvody na také skončenie pracovného pomeru nie sú dané. Navrhovateľ však toto nepreukázal a relevantným spôsobom nevyvrátil dôvody uvádzané odporcom, a teda neuniesol dôkazné bremeno.
Pokiaľ odporca udával, že žaloba bola podaná oneskorene, keď žalobca sa pôvodne domáhal neplatnosti skočenia pracovného pomeru z dôvodu výpovede, pričom petit žaloby upravil až na pojednávaní 18.2.2014, ktorým sa domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Navrhovateľ síce v petite návrhu pôvodne uviedol, že sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 9. 9. 2013, ktorá mu bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, už v samotnom návrhu odkazuje /na strane 2 - Dôkaz:7/ na okamžité
skončenie pracovného pomeru, a teda pokiaľ k úprave petitu došlo 18. 2. 2014 po poučení, má súd za to, že lehota na podanie návrhu bola zachovaná, keď i napriek uvedenému nedostatku petitu z podania bolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha i vzhľadom na samotný obsah návrhu. Rovnako sa nemožno stotožniť s námietkou odporcu, že stanovisko zamestnanca, či trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, je nemenné, pretože ako bolo uvedené, toto svoje stanovisko môže zamestnanec meniť opakovane /i keď potom v prípade vyhovenia návrhu by práve takáto okolnosť mohla mať vplyv na prípadnú náhradu mzdy a boli by dané pochybnosti o skutočnom záujme zamestnanca v pracovnom pomere zotrvať/.
Vzhľadom na dôvody zamietnutia návrhu sa súd uplatnenou náhradou mzdy nemal dôvod zaoberať, nakoľko táto sa môže odvíjať v danom prípade len od určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a k tomu vzhľadom na nedôvodnosť návrhu o určenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nedošlo.
V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie á 270,54 eur, paušál á 7,81 eur, pojednávanie 18. 2. 2014, vyjadrenie á 270,54 eur, paušál á 8,09 eur, DPH 20%, v r. 2015 /zmena zástupcu/ prevzatie a príprava zastúpenia, pojednávania 2-krát, všetko á 170,54 eur, paušál 3x8,39 eur, DPH 20%, cestovné na pojednávanie 3. 3. 2015 Bratislava - Trnava a späť 115,40 km, amortizácia 0,183, spotreba 9,90 l, cena benzínu 0,9533 eur bez DPH, spolu 38,41 eur vrátane DPH, cestovné na pojednávanie 24. 4. 2015 115,40 km, amortizácia 0,183, spotreba 9,90 l, cena benzínu 0,9875 eur bez DPH, spolu 38,88 eur vrátane DPH, strata času za dve pojednávania 8 začatých polhodín, t. j. 132,36 eur, v zmysle § 10, § 14 ods. 1, 15 písm. a) a § 16 ods. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd nepriznal náhradu za cestovné a náhradu za stratu času za pojednávanie 18. 2. 2014, nakoľko v tom čase zastupoval odporcu JUDr: Jozef Cako so sídlom v Trnave, a teda náhrada za cestovné a s tým súvisiacu stratu času nemožno priznať z Bratislavy do Trnavy a späť /plnomocenstvo bolo novému zástupcovi udelené 27. 2. 2015/. Trovy právneho zastúpenia za odporcu uplatnil súčasný právny zástupca, a teda trovy pôvodného zástupcu sú potom predmetom vyporiadania sa odporcu a jeho zástupcu /resp. zástupcov/. Priznané trovy považuje súd za účelné, v časti cestovného boli súdu doložené doklady o vozidle, nákladoch a tiež platbe DPH v rámci vyčíslenia trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.