Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/297/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 175 eura nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur, takto

rozhodol:

Súd podaný návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur. V podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č. 4240616 navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4240616 dlžníkom: R. I. nar. X.X.XXXX ( povinným). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 339/2007. . Exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §-u 44 ods. 1 Exekučného poriadku a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Topoľčany) - pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 8.10.20009 a podal postupom podľa ust. §-u 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda , že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,

- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( v skutočnosti súd nemá inú legálnu

možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby, nového exekútora rozhodnúť a teda do konania nevstupuje iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie).

Nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom , konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ustanovením §- u 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. : , , ). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 14.9.2010. o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, celkom sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 608,52 eur si navrhovateľ uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 341 dní.

Navrhovateľ postupoval podľa ust. §-u 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tohto návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2014 k podanému návrhu uviedol, že návrh považuje za právne neopodstatnený a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Poukázal na zmätočnosť podania nakoľko v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. sú zmätočne označení povinní, sú odlišné dátumy narodenia, nie sú uvedené sp.zn. príslušných exekučných konaní , ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Tiež odporca poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak navrhovateľ namieta „ nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. K uvádzaným prieťahom v konaní poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie . Navrhovateľ ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy

v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody boli odporcovi doručené dňa 23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 bol okresnému súdu doručený predmetný návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty ale skôr. Z ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Odporca mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č.. 514/2003 Z.z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Odporca k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že odporca pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu , najmä v prípadoch ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, tak, aby v tejto lehote rozhodol aj trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) zákonom ustanovenú lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti poukázal na ust. §-u 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. ( t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu konkrétne domáha náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175 eur. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové. Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „ udržiavanie“ systému. Tu ide o tiež

o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných návrhov, ťažkostí pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „ frustrácie ,úzkosti ,neistoty, nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Navrhovateľ tiež neupresnil v čom a ako situácia „ ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 24.1.2015 uviedol, že v návrhu označil osobu povinného spôsobom, ktorý umožňuje jeho spoľahlivú identifikáciu v rámci tohto súdneho konania ako aj v rámci exekučnej agendy vedenej príslušným exekučným súdom. Navrhovateľ označil ako dôkaz súdny spis. Nie je dôvod na postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne navrhovateľ dňa 18.2.2009, 20.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010 a 27.9.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania. Navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody odporca popiera. Preto nie je možné očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred súdnym konaním prinieslo požadovaný efekt v podobe úhrady požadovanej náhrady škody. Tvrdenie o predčasnom podaní návrhu v spojení s popretím uplatneného nároku je čisto špekulatívne. Navrhovateľ namieta skutočnosť, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora včas. Nie je preto relevantné posudzovať, aká bola kooperácia pôvodného súdneho exekútora so súdom pri odovzdávaní spisu. Ustanovenie § 415 Obč. zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neuškodilo. Celková doba rozhodovania o návrhu oprávneného na zmenu exekútora nemôže byť podľa názoru navrhovateľa akceptovateľná. Nečinnosť súdu spôsobila inter alia zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov navrhovateľa (práca navyše) v administratívnych postupoch navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. V hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu prác. Dôsledkom je zníženie majetku na strane navrhovateľa. Ak sa v exekučnom spise alebo v spise predsedu súdu v sťažnostiach na postup súdu nachádza aspoň jedna urgencia, sťažnosť žiadosť o informáciu o stave konania je nevyhnutné konštatovať , že niekto musel toto podanie spracovať, vyhotoviť, vytlačiť, podpísať, zabezpečiť jeho doručenie súdu čím je jednoznačne a nepopierateľne preukázaný vznik škody. Navrhovateľ súdu predložil originál znaleckého posudku č. 1/2014 , ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., pričom táto majetková škoda je predmetom tohto súdneho konania. Je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd konal a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne a včas doručené dňom 9.4.2015 právny zástupca navrhovateľa termín pojednávania vzal na vedomie a vzdal sa písomného predvolania, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 16.4.2015, z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené dňa9.4.2015, neúčasť súdu ospravedlnil emailovým podaním zo dňa 16.4.2015 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn.4Er/109/2007, s písomným návrhom zo dňa 17.9.2012, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 24.2.2014, s doplnením rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie vyjadrením navrhovateľa zo dňa 14.1.2015 a 13.3.2015 dokladom o doručení znaleckého posudku 1/2014 odporcovi, Znaleckým posudkom č. 1/2013, Znaleckým posudkom č. 1/2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 16.4.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. vyplýva, že dňa 21.2.2007 bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom 934 01 Levice, P. Jilemnického 1 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX/339/07v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 831 02 Bratislava, Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, proti povinnému: R. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Q., H. XXXX/XX pre vymoženie istiny vo výške 11.994,-Sk s príslušenstvom a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.10.2006 sp.zn. SR 4772/06.

Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora JUDr. Milan Striešku vykonaním exekúcie vydaným poverením zo dňa 22.2.2007 pod č.5406 011 362 * . Dňa 14.10.2009 bol Okresnému súdu v Topoľčanoch doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal exekučný súd poveriť vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého súdneho exekútora so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi dňa 5.11.2009 a súčasne ho vyzval, aby v lehote 15 dní predložil vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej exekučnej veci, nakoľko oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor JUDr. Milan Strieška zaslal Okresnému súdu v Topoľčanoch dňa 4.12.2009 exekučný spis EX 339/07 a vyúčtovanie trov exekúcie.

Okresný súd Topoľčany dňa 14.9.2010 uznesením pod č.k. -19 exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.2.2011 č.k. -33 uznesenie prvostupňového súdu zmenil v časti trov exekúcie a vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotoveného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým ústavom so sídlom 852 35 Bratislava, Dolnozemská cesta 1vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej repbuliky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou , či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012 tak ako to určil zadávateľ znaleckého posudku pre výpočet škody. Vypočítaná škoda obsahuje štyri základné časti : zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady

na telekomunikačné služby a poštovné. V závere znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových náklady, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval znalecký kolektív výpočet majetkovej ujmy vzniknutej v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

- žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 4,15 eur, náklady na tlač, 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t.j. celkom 30,76 eura;

- žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač, 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. celkom 31,68 eura.

Zo znaleckého posudku č. 1/2013 vyhotoveného doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky od Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Btatislava, zast. Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. advokát a konateľ. Úlohou znalca bolo zistiť na základe preskúmania rozhodných prameňov práva Európskej únie zistiť, či tieto obsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch ,t.j. či je právom Európskej únie zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Zo záveru znaleckého posudku je zrejmé, že jednotlivé záväzné pramene práva Európskej únie a súvisiace nezáväzné pramene práva Európskej únie, ktoré obsahujú alebo odkazujú na ustanovenia o rozhodcovskom konaní. v tzv. spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ, k 1:júlu 2013, neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzn. Právo EÚ všeobecne a bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, ktorý na danú vec dopadá štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom . Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie cit zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 28.2.2007, t.j. v čase začatia exekučného konania ( exekučné konanie začaté dňom 21.2.2007) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručení a návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa §-u 235 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil odporcovi dňa 23.4.2012. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 27.9.2012. Napriek tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesť mesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o zmenu súdneho exekútora došla na Okresný súd v Topoľčanoch , pričom od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné postupovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania.

Návrh mal všetky potrebné náležitosti a pravidovosť tvrdených skutkových okolností si súd mal možnosť overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus), d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie)

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna- nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť). Stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu tzv. zodpovednosť za výsledok. Článok 46 ods. 3 Ústavy je ústavným základom tejto zodpovednosti „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom“.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda t.j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený , bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve ( iba) týmto postupom , ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Za nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod č. EX 339/07 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa8.10 .2010 bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonnej lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 341 dní a neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. mal súd za preukázané, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Topoľčany doručený dňa 14.10.2009. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi s prípisom zo dňa 5.11.2009 a vyzval ho, aby súdu v lehote 15 dní predložil, vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej veci, ak si ich uplatňuje. Dňa 4.12.2009 súdny exekútor zaslal exekučnému súdu exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Dňa 2.2.2010 exekučný súd oznámil oprávnenému, že o zmene exekútora bude rozhodnuté po preskúmaní exekučného titulu. Dňa 20.5.2010 sa oprávnený informoval na stav konania. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 14.9.2010 č.k. exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, rozhodol o náhrade trov exekúcie a náhrade trov konania. Z takéhoto postupu exekučného súdu nemožno vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony predchádzajúce vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, ktoré boli viazané na súčinnosť pôvodného exekútora, ktorú tento poskytol súdu dňa 4.12.2009 nebolo možné podanému návrhu skôr vyhovieť. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal , že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom

vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky na udržiavanie a správu jeho informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa nachádza len žiadosť o informáciu o stave konania zo dňa 20.5.2010. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, že oprávnený žiadal vo viacerých exekučných konaniach o zmenu exekútora, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť v tom istom čase po predchádzajúcom vyžiadaní vyčíslenia trov exekúcie a exekučných spisov, súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade bolo o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté ešte stále v primeranej lehote. Preto nemohlo dôjsť ani k vzniku nemajetkovej ujmy tvrdenej navrhovateľom. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Dĺžka konania ktorá uplynula od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora bola ovplyvnená aj navrhovateľom, ktorý v identickom období podal návrhy na zmenu súdneho exekútora aj v iných exekučných konania vo vysokom počte.

Navrhovateľ nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť navrhovateľovi škodu v uplatnenej výške a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote.

Doposiaľ ani nie je preukázané, že by navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s rozhodovaním súdu o zmene exekútora aj napriek tomu, že súd nerozhodol do 30 dní od podania návrhu.

Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Aj keď je súd toho právneho názoru , že neporušil pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora príslušné zákonné ustanovenia, je potrebné uviesť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je potrebné preukázať vznik škody, o akú škodu ide a v akej výške je škoda a tiež kauzálny nexus, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné v dôsledku toho skúmať, či komplexe, skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákona spája zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijakým spôsobom preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol včas, nemusel by sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam evidencii prípadov sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím exekučného súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora. Naviac navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou vecných nákladov spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu. Navrhovateľ pri majetkovej škode argumentoval tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom právnych výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil 70 eur a na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur . Navrhovateľ má v predmete podnikania- poskytovanie úverov a preto nepochybne pri tejto činnosti musí zabezpečovať správu pohľadávok pomocou informačného systému a tiež spravovať a udržiavať informačný systém a za týmto účelom zamestnávať pracovníkov. Takto vyčíslené paušálne sumy súd preto považuje za účelové. Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predchádzajúceho stavu nie je možné alebo účelné.

Navrhovateľ nepreukázal, že obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do rozhodnutia exekučného súdu zasiahlo navrhovateľa negatívne, vyvolalo v ňom neistotu ako morálnu ujmu, ovplyvnilo jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a vyvolalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa , že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Objektívne nie možné vždy rozhodnúť v zákonnej lehote. Je potrebné skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene súdneho exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť , že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Pôvodný exekútor mal aj mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Z tohto titulu nemohol navrhovateľovi vzniknúť stav právnej neistoty. Preto vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene súdneho exekútora ako aj na nevyhnutnosť vykonať predtým aj iné úkony ( výzva pôvodnému súdnemu exekútorovi vyjadrenie pôvodného súdneho exekútora aj vyčíslenie jeho trov doručenie exekučného spisu, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútor v lehote ustanovenej zákonom, považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny úradný postup.

Podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže byť preto daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní. Návrh navrhovateľa súd považoval za nedôvodný a preto nebolo potrebné sa zaoberať výškou škody, ktorú navrhovateľ preukazoval znaleckým posudkom č. 1/2014 vyhotoveným Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Znalecký posudok č. 1/2013 vyhotovený doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom PhD sa zoberá preskúmavaním záväzných prameňov práva Európskej únie a súvisiacich nezáväzných prameňov práva Európskej únie, či tieto obsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch .Súd sa nezaoberal týmto znaleckým posudkom, pretože na základe zisteného skutkového stavu má súd aplikovať adekvátny právny predpis.

Pre tieto skutočnosti súd podaný návrh zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorý m sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania. Odporca si trovy konania uplatnil, tieto ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).