Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4T-47-2012.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/47/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. apríla 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného X. Q., Z.. XX.XX.XXXX V. X., K. B. P.Á. Č.. XX, X.,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 2Pv 591/09 zo dňa 23.4.2012 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
v presne nezistenom čase v období od mesiaca februára 2007 do mesiaca júl 2007 V. L., H.. X. v priestoroch skladov a predajne prevádzky O. Č. - Q. X. Q. Q. L., R.. H. Č.. XXX, bez jej súhlasu a vedomia ako vlastníčky, postupne rozpredal rôzny stavený materiál v celkovej sume 194.181,50,- Sk pričom všetky peniaze získané z predaja staveného materiálu si ponechal pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobil O. Č. celkovú škodu v sume 194.181,50,- Sk (6.445,64 €),
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú O. Č.D. - Q. X., Q. Q. L., R.. H. Č.. XXX, odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 23.4.2012 na obvineného X. Q. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.4.2013 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý je mu v obžalobe kladené za vinu, nevinný.
Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného X. Q., X. O. Č., Q. P. X., T. Q., X. Q. a ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladenému mu v obžalobe za vinu. Uviedol, že niekedy okolo roku 1999 začal koketovať s myšlienkou, že by podnikal a následne sa rozhodli s poškodenou, že začnú podnikať (2004-2005), každý na svoju živnosť s tým, že poškodená mu mala vykonávať účtovníctvo a on jej stavebný dozor, aby mohla podnikať v stavebníctve. Podnikali „spoločne“ v priestoroch bývalého PD E.. Podnikali oficiálne samostatne, ale reálne spoločne, len
účtovne oddeľovali svoju činnosť. Ľudia v zásade nevedeli, že ide o dva subjekty. Obžalovaný nikdy svoj tovar nepredával zákazníkom, „predajňa“ stavebného materiálu spravovala poškodená, on „svoj“ tovar používal na stavebnú a výrobnú činnosť, prípadne niekomu ak predal materiál, tak na „faktúru“, keďže on registračnú pokladňu nemal na predaj tovaru ako v obchode. Ak poškodená nebola v práci, obžalovaný vydával tovar i predával na požiadanie poškodenej už od začiatku ich podnikania. Takto vydával tovar poškodenej na dodacie listy na meno. Uvedené následne slúžilo pre účtovníctvo a reálne vyplatenie. Keď nebol obžalovaný v areály, tak tovar vydávala „jeho“ chlapom i poškodená. Vždy v ich skladoch bol obžalovaný, alebo poškodená. Bez nich sa tovar nevydal. Na začiatku ich podnikania mali dobré vzťahy, ale tie sa časom zhoršili. Obžalovaný vinil poškodenú za zhoršenie ich vzťahov. Každý vydával tovar zo skladov bez kontroly toho druhého. V roku 2006 jeho podnikateľská činnosť na živnosť ako G. X.-Q. ustala a vysporiadal si vzťahy (sadli si a mimo iné si účtovne vysporiadali majetok na sklade) s poškodenou, pričom sa začal viac angažovať v synovej firme J., Q..J..H.. . Skladové priestory poškodenej, obžalovaného i spoločnosti J., Q..J..H.. boli rovnaké a rozdelené len „pôdorysne“. Do skladu mali prístup obžalovaný, poškodená, zamestnanci L., V., Q., ale i zamestnanci poškodenej - X. a iní. Po ukončení vykonávania živnosti obžalovaný naďalej predával tovar, ktorý patril poškodenej a jej následne dodacie listy odkladal do dohodnutej skrinky, od ktorej kľúče mal i obžalovaný i poškodená. V rokoch 2005 - 2007 sa poškodená mala liečiť ako onkologická pacientka a keď predával jej tovar, tak jej peniaze ak dostal nechával v tejto skrinke spolu s dodacími listami. Vo vzťahu k výdajným listom na č. l. 158-179 uviedol, že mnohé sú ňou samé vytvorené. Zároveň uviedol, že peniaze, ktoré prijal za vydanie materiálu v období od februára 2007 do júna 2007, aj poškodenej vydal a to pred synom T., napr. i v máji 2007, ale o tom nemá doklady.
Poškodená vypovedala, že s obžalovaným sa v roku 1998 dohodli, že idú podnikať ako dve fyzické osoby a mali dohodnuté ústne vzťahy, že ona má predajnú činnosť a obžalovaný stavebnú. Sklady mali spoločné, pritom tovar obžalovaného išiel na zákazky a jej na predaj. Tovar vydával z oboch skladov obžalovaný, alebo poškodená, neskôr i X., s tým, že pre účely účtovníctva sa to rozlišovalo tak, že sa na dodací list napísala poznámka X.-Q., alebo Č.. Zo začiatku vzťahy medzi nimi boli dobré, ale od roku 2005 sa pokazili a to v čase kedy sa stala onkologickou pacientkou. Mali vzájomný prístup k podnikateľským účtom (takto to fungovalo do roku 2006), pričom problémy nastali v čase, keď do ich „podnikania“ začal vstupovať obžalovaného syn T. Q.. Vyvrcholilo to tým, že vo februári 2007 jej obžalovaný povedal, aby sa pozbierala a odišla preč, že pozemky sú jeho Dovtedy chodila do práce každý deň. Koncom roku 2006 jej obžalovaný povedal, že končí s živnosťou a istým spôsobom si vysporiadali nejaký tovar (cez faktúry a podobne), pričom poškodená si sama urobila inventúru ku koncu roka 2006, kde reálny stav v podstate zodpovedal účtovnému. V júny 2007 opäť mala prístup k tovaru na sklade a mohla chodiť „do práce“, pričom jej mal obžalovaný odovzdať štós dodacích listov, ktoré mala zaúčtovať do pokladne. Tieto zobrala domov a urobila si z nich kópie. Niektoré boli na spoločnosť J., niektoré na poškodenú. Zároveň uviedla, že žiadnu ponuku na vysporiadanie týchto tovarov nedostala od obžalovaného. Nejaký predaj urobila i v júny, ale za predaj materiálu v období od februára 2007 do júna 2007 nedostala nič.
Svedok P. X., ako zamestnanec poškodenej vypovedal, že dodacie listy na vydávaný tovar vypisoval obžalovaný a poškodená a nikto iný. Tovar vydával zriedkavo.
Svedok T. Q., syn obžalovaného zo svojej perspektívy v podstate potvrdil popis skutočností ako ho prezentoval obžalovaný s tým, že navyše uviedol, že sklad v ktorom sa nachádzal tovar obžalovaného, poškodenej i firmy J., Q..J..H.., ktorej je konateľom, bol rozdelený len priestorovo, nie fyzicky oddelený. Istý čas bol splnomocnený poškodenou i na predaj tovaru v jej spoločnosti X., pričom prijímal i platby a dával ich do pokladne, či na účet spoločnosti poškodenej. Tovar i zo skladu poškodenej bol vydávaný i ďalšími osobami (J. Q., P. K., K.).
Z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní súd zistil, že poškodená viedla k 31.12.2006 účtovný zostatok materiálu na sumu 769.298,70 Sk, pričom k 10.1.2011 viedla účtovný zostatok zásob v sume 563.039,- Sk.
Vo vzťahu ku skutkovým úvahám, ktoré súd viedol je potrebné uviesť, že žalobca v skutku kladenému obžalovanému za vinu neuviedol presne aký materiál mal byť z majetku poškodenej predaný, či odobratý.
Z vykonaného dokazovania (výsluchom obžalovaného, jeho syna a v neposlednom rade i poškodenej) vyplynulo, že ako obžalovaný tak i poškodená podnikali síce každý pod dvojím menom, avšak reálne ich podnikanie bolo spoločné, vzájomne si pomáhali. Tovar, ktorý mali na skladoch účtovne rozdelený sa nachádzal v jednom spoločnom priestore a nebol fyzicky oddelený a to ani neskôr vo vzťahu k materiálu spoločnosti J., Q..J..H.. Súčasťou vzájomnej pomoci bolo i vydávanie tovaru „patriaceho“ účtovne, či už poškodenej, alebo obžalovanému. Rovnako súd nemal pochybnosti, že do skladu zásob mali prístup nielen obžalovaný s poškodenou, ale i ich zamestnanci. Je nutné uviesť, že z celého dokazovania nevyplynulo, že by v spoločnosti boli funkcie skladníkov, či zamestnancov s hmotnou zodpovednosťou. Stav zásob je nepochybne preukázaný len účtovne a nie fyzicky počas rozhodných období a tak nebolo bez dôvodných pochybností ustálené, aký tovar bol reálne v čase neprítomnosti poškodenej na pracovisku obžalovaným predaný. Poškodená tvrdila, že obžalovaný jej po jej „návrate“ na pracovisko v júny 2007 mal odovzdať dodacie listy, na ktorých bol tento tovar vydávaný a že z nich si urobila kópie, pričom o tomto sa zdôveria i svedkyni X. Q., ktorej výpoveď jej tvrdenia vyvrátila, keďže uviedla, že ona o žiadnych dodacích listoch nič nevie, že jej pomáhala „len“ s prekontrolovaním účtovných dokladov pre počítanie DPH. Z listinných dôkazov - dodacích listov nebolo možné spoľahlivo uviesť, ktoré vypisoval obžalovaný a ktoré iné osoby, keďže vzhľadom na tú skutočnosť, že cyklostylované dokumenty - výdavkové, či dodacie listy boli voľne prístupné mnohým zamestnancom, vrátane obžalovaného a poškodenej.
V tomto prípade stáli proti sebe v zásade dve verzie priebehu skutku. Jedna prezentovaná obžalovaným ohľadne toho, že pokiaľ vydával nejaký tovar a prijal nejaké peniaze, tak tieto aj poškodenej odovzdal. Na druhej strane je tu dané tvrdenie poškodenej, že za tovar, ktorého vydanie zo strany obžalovaného namietala, od neho nedostala žiadne plnenie.
Pri ustaľovaní priebehu skutku súd nemôže uveriť jednej verzii, len preto že neverí druhej. Priebeh skutku musí byť preukázaný bez dôvodných pochybností. V danom prípade je nutné prisvedčiť, že reálne mohla prebehnúť ako jedna verzia tak i druhá, pričom prvá verzia je potvrdzovaná obžalovaným a jeho synom a druhá poškodenou.
Za takejto situácie súd nemal bez dôvodných pochybností preukázaný priebeh skutku ako bol obžalovanému kladený za vinu a rovnako ani priebeh skutku, ako bol prezentovaný obžalovaným. Dôkazy, ktoré boli v konaní zabezpečené a vykonané vo svojom súhrnne nevylučovali, či nepotvrdzovali možný priebeh verzie skutku, či už obžalovaného, alebo prokuratúry (verzia poškodenej), pričom je nutné povedať, že najväčšie pochybnosti mal súd vo vzťahu k ustaľovaniu, aký reálne materiál sa na sklade poškodenej nachádzal a aký mal byť v žalovanom období predaný a či vôbec platby za tento tovar nastali.
Hlavným tvrdením v obžalobe prokurátora, ktoré sa kládlo obžalovanému za vinu, bolo, že v presne nezistenom čase v období od mesiaca februára 2007 do mesiaca júl 2007 V. L., H.. X. v priestoroch skladov a predajne prevádzky O. Č. - Stavebniny X. Q. Q. L., R.. H. Č.. XXX, bez jej súhlasu a vedomia ako vlastníčky, postupne rozpredal rôzny stavený materiál v celkovej sume 194.181,50,- Sk pričom všetky peniaze získané z predaja staveného materiálu si ponechal pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobil O. Č. celkovú škodu v sume 194.181,50,- Sk (6.445,64). Súd mal za preukázané bez dôvodných pochybností, že obžalovaný predával - vydával tovar patriaci poškodenej s jej súhlasom, a nemal za preukázané, že by tento súhlas poškodená odvolala. Bol to štýl podnikania obžalovaného a poškodenej najmä v časoch kedy ich vzťahy neboli zaťažené a boli bezproblémové. Avšak nemal za preukázaný najmä rozsah tohto predaja a už vôbec nie, že by si prípadne prijaté platby obžalovaný ponechal a to vzhľadom na to, že ako bolo vyššie uvedené stálo proti sebe len tvrdenie proti tvrdeniu, pričom to nebolo podporované žiadnymi inými dôkazmi a ako už bolo vyššie naznačené uveriť jednej verzii skutku, len preto, že neveríme druhej je neprijateľné.
Na základe takto vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutkových úvah mal súd za to, že v konaní nebolo dokázané, že skutok (vyššie uvedená podstata skutku) sa stal a preto obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov.
Keďže poškodená si riadne a včas uplatnila náhradu škody, tohto podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal s jej nárokom na občianske súdne konanie.
Súd navyše tomuto rozsudku uvádza, že ustaľovanie skutku s takým odstupom času je samo o sebe obtiažne, najmä za situácie, ak v rozhodnom čase sporu zúčastnené strany „fungovali“ na báze korektných vzťahov a „dobrého slova“ a zanedbávali formálne vedenie podnikania a tak súd vychádza najmä z výpovedí zúčastnených strán a svedkov. V prípade, ak súd dané dve v zásade rovnocenné verzie priebehu skutku platí zásada v pochybnostiach v prospech obžalovaného a preto súd rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.