Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_7C-239-2013.pdf
PDF · 74.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/239/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava proti žalovanému: I. F., D.. XX.X.XXXX, Ú. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 408,36 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd trovy konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 331,22 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania - súdneho poplatku vo výške 19,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 78,50 eur. Dlžnej sumy sa domáhal titulom nesplatenia úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý dňa 11. 1. 2009 vo výške 414,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 36 - mesačných splátkach po 18,22 eur.
Súd vydal dňa 15. 8. 2013 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žiada, aby súd platobný rozkaz zrušil v znení, ako ho uviedol, teda, v ktorom mu určil povinnosť zaplatiť dlh v lehote 15 dní a žiadal, aby mu súd povolil uhrádzať dlh v splátkach, čo odôvodnil nepriaznivou finančnou situáciou.
Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 9. 10. 2013, ktorým určil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 400,63 eur a 0,024 % úrok z omeškania denne zo sumy 323,92 eur od 18. 7. 2013 až do zaplatenia, v časti o zaplatenie sumy 7,73 eur konanie zastavil. Povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20,- eur a trovy konania žalobcovi nepriznal.
Žalobca proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie, v odôvodnení ktorého uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., navrhoval, aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie a priznal žalobcovi celú náhradu trov konania, prípadne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok tunajšieho súdu čo do výroku nadobudol dňa 9. 11. 2013 právoplatnosť. Výrok čo do trov konania bol uznesením Krajského súdu zo dňa 23. 6. 2014 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil rozhodnutie podľa § 150 ods. 1 O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalovaného I. F., za použitia tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania k oslobodeniu od súdnych poplatkov a výpisom z LV č. XXX v kat. území D..
Z účastníckej výpovede žalovaného a z vyplneného tlačiva - zistenia jeho majetkových a zárobkových pomerov súd zistil a vzal za preukázané, že žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Býva v rodinnom dome v D. - časť H., Ú. XXX/X, ktorý bol v správe bývalých Štátnych majetkov a toho času je vo vlastníctve inej osoby, ktorá má trvalý pobyt v Bratislave a ktorá poberá od žalovaného za bývanie v dome nájomné, ktoré je spolu s platbou za elektriku mesačne vo výške 100,- eur. Podľa výpisu z LV č. XXX v kat. území D. súd zistil, že žalovaný v tejto obci nevlastní žiaden majetok, vlastníkom tam uvedených nehnuteľností je jeho syn O. F..
Ako už bolo zistené v pôvodnom konaní, žalovaný je dôchodca, podľa rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne poberateľom starobného dôchodku vo výške 354,20 eur, z ktorého sú mu mesačne strhávané exekučné zrážky 62,94 eur, takže na vyžitie mu zostáva 291,26 eur. Podľa lekárskej správy predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 9. 10. 2013 tento trpí na ochorenie astmy, musí si zakupovať mesačne lieky (sprej Spirima respimat, Euphyllin), k čomu mesačne musí doplácať sumu 16,50 eur. Aj jeho manželka je len poberateľkou dôchodku, iný príjem nemajú. Z uvedených dôvodov súd žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní a povolil mu splácať dlh mesačne po 20,- eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené majetkové, zárobkové a finančné pomery žalovaného súd dospel k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania ide o výnimočný prípad, kedy sú u žalovaného dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ho súd k náhrade trov konania, aj keď žalobca bol v konaní úspešný, nezaviazal. O ťažkom finančnom položení žalovaného svedčí aj tá okolnosť, že žalovaný bol nútený zobrať si úver, ktorý aj keď nebol vo vysokej výške (414,- eur), nebol schopný ho mesačne po 18,22 eur pravidelne splácať, a preto sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku. Následne žalobca pristúpil k sankciám, ktoré sú spojené so zosplatnením istiny, takže žalovaný je povinný zaplatiť aj ďalšie žalobcom požadované sankčné úroky a poplatky. Takto sa žalovaný opäť dostal do nevýhodného postavenia voči žalobcovi, kedy okrem poskytnutej dlžnej sumy musí uhrádzať aj úroky z omeškania a kapitalizovaný denný úrok.
Je pravdou, čo tvrdí žalobca v odvolaní, že žalovaný zavinil tento spor, nakoľko nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z dojednaní v úverovej zmluve. Súd však v danom prípade prihliadal na ďalšiu okolnosť prípadu, a to na stanovisko žalovaného k samotnej žalobe, ktorý dlžnú istinu uznal, avšak žiadal, aby sa vo veci pojednávalo a aby súd mu poskytol možnosť platiť dlh v mesačných splátkach. Žalovaný teda dlh nepopieral, prejavil ochotu ho zaplatiť, avšak vzhľadom na jeho osobné, majetkové a finančné pomery vysvetlil súdu a žalobcovi, že nie je schopný ho zaplatiť jednorazovo. Súd pri rozhodovaní o trovách konania teda prihliadal aj na toto stanovisko žalovaného k samotnému nároku žalobcu.
V neposlednom rade súd pri rozhodnutí o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. prihliadal aj na okolnosti, finančné pomery a na postavenie účastníka, ktorý žiadal priznať náhradu trov konania a ktorý bol v konaní úspešný, teda na pomery žalobcu. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu súd zistil, že sa jedná o subjekt, ktorého činnosťou je okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, z čoho jasne vyplýva, že žalobca sa zaoberá činnosťou, ktorá je v Slovenskej republike toho času aktuálna a veľmi zisková a nepriznaním trov konania v tomto konaní sa nedostane do ťažkej finančnej situácie, ktorá by ho mala zlikvidovať.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Na základe vyššie uvedeného súd za použitia ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. opätovne rozhodol tak, ako v pôvodnom rozsudku a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.