Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9C-155-2014.pdf
PDF · 72.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/155/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: UK Profit, spol. s r.o. so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35 937 815, právne zastúpeného: JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XX, o zaplatenie 420,45 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 09.06.2014 sa pôvodný žalobca DPS financial consulting domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 420,45 € spolu s 5,5 % ročným úrokom z tejto sumy od 28.09.2013 a vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 86,61 €.
Svoj nárok odvodzoval z toho, že dňa 27.09.2013 nadobudol postúpením od Slovenskej sporiteľne a.s. žalobou uplatnenú pohľadávku.
V priebehu súdneho konania bola žalobou uplatnená pohľadávka postúpená na súčasného žalobcu.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 115 a ods.2 O.s.p. (Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.), nakoľko vo veci ide podľa § 200ea ods.1 O.s.p. o drobný spor (Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.).
Súd vo veci rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom prihliadal aj na vyjadrenia účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav: Na základe Návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.08.2007 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom vo výške 10000,-Sk.
Listom zo dňa 22.10.2010 veriteľ z dôvodu porušenia povinností žalovaného odstúpil s účinnosťou od 31.10.2010 od Zmluvy o kreditnej karte a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 15 dní odo dňa účinnosti tohto odstúpenia. Nesplatená pohľadávka predstavovala ku dňu 30.09.2010 sumu 409,99 €.
Na základe vyššie uvedeného súd prejednávanú vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Skupovatelia pohľadávok v súdnom konaní zvyknú argumentovať, že premlčacia lehota týkajúca sa nárokov zo zmluvy o úvere je 4 - ročná, z dôvodu potreby aplikácie Obchodného zákonníka.
Súdu je známe rozhodnutie NS SR č. 6MCdo/4/2012, v ktorom je uvedené, že pri zmluve o úvere, je otázku premlčania potrebné riešiť podľa Obchodného zákonníka.
Procesnému súdu je známe aj rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32 Cdo 3337/2010, podľa ktorého - Úprava promlčení obsažená v občanském zákoníku v § 101 a násl. nepatří mezi tzv. jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele ve smyslu § 262 odst. 4 části věty první za středníkem obchodního zákoníku. Výkladem § 262 odst. 4 části věty první za středníkem obch. zák. nelze dospět k závěru, že odůvodňuje aplikaci jakéhokoli ustanovení, jež by mohlo být pro spotřebitele výhodnější. Takovému závěru nelze přisvědčit již jen proto, že by vnášel do právních vztahů zásadní nejistotu a znamenal by též výrazný zásah do zásady rovnosti účastníků těchto vztahů. Úprava promlčení není úpravou, která směřuje k ochraně spotřebitele; odlišně stanovená délka promlčecí doby v občanském a obchodním zákoníku je pouze výsledkem různých legislativních procesů, z nichž však žádný nesměřuje k ochraně slabší strany (spotřebitele). Promlčení působí vůči oběma stranám stejně, z komplexní úpravy promlčení v každém z těchto zákonů nelze považovat jen některá z nich za výhodnější pro spotřebitele.
Senát 9C Okresného súdu Prešov rozhodujúci túto vec, podľa vyššie uvedených rozhodnutí v inej veci aj rozhodol, avšak jeho rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6 Co 81/2012 zo dňa 14. februára 2013, v ktorom bol vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzavretej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom treba použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napr. uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku.
Ústavný súd SR vo veci sp. zn. ÚS 402/2013-10 na základe ústavnej sťažnosti proti uvedenému rozsudku KS v Prešove uviedol, že: „Po preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnený.“
Na základe vyššie uvedeného aj senát 9C aplikuje pri svojom rozhodovaní na spotrebiteľský úver vo forme úverovej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka úpravu premlčania uvedenú v občianskom
zákonníku. Keďže poskytnutý úver mal byť po odstúpení od Zmluvy o kreditnej karte zaplatený v lehote do 15.11.2010 a žaloba bola podaná na súde dňa 09.06.2014, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a preto súd podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka uplatnené právo priznať nemohol. Uvedený záver sa týka ako istiny, tak aj úrokov z omeškania.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca v konaní neúspešný právo na ňu nemá. Táto by v konaní patrila úspešnému žalovanému, ktorý si ju však neuplatnil a preto mu náhradu nebolo možné priznať (§ 151 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p.. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.