Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-257-2014.pdf
PDF · 82.62 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Q. D., T.. X.X.XXXX, H. D. Y., X. XX, zastúpeného: JUDr.Alena Spielman, bytom v Košiciach, Czambelova 16 proti odporcovi: C. D., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., X. XX, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 20 C 118/2003-53 zo dňa 2.3.2006 v časti výživného tak, že počnúc od 1.10.2014 je odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 150 EUR mesačne, vždy do 20. dňa každého mesiaca, k rukám navrhovateľa vopred.
U r č u j e dlžné výživné za obdobie od 1.10.2014 do 30.4.2015 vo výške 900,13 EUR, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu, jeho otca, prispievať mu na výživu sumou vo výške 150 EUR mesačne, počnúc od 1.10.2014. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že naposledy bolo výživné zo strany otca určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20 C 118/2003 zo dňa 2.3.2006 vo výške 645 Sk (21,41 EUR), kedy bol ešte maloletý. Výživné odvtedy zvyšované nebolo, nakoľko odporca nikde nepracoval, nemal pravidelný príjem ani majetok. Od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 5.2.2007 podstatne vzrástli náklady spojené s uspokojovaním potrieb navrhovateľa. Vyštudoval osemročné gymnázium a v súčasnosti študuje na Trnavskej univerzite v Trnave. Náklady na ubytovanie v ubytovni činia 55 EUR mesačne, kaucia na ubytovanie 100 EUR. Náklady sú spojené s výmenou posteľnej bielizne, s cestovným z Jaslovských Bohuníc ( kde je ubytovňa) do sídla univerzity a raz za mesiac do Košíc a späť do miesta štúdia. Stravné činí mesačne cca 150 EUR. Ďalšie náklady sú na študijný materiál a pomôcky, na ISIC kartu, na vstup do knižníc a študovní, na hygienické potreby, obuv a ošatenie. V lete si navrhovateľ privyrobil na brigádach, takže ošatenie a obuv si z veľkej časti financoval sám. Odporca do roku 2012 navrhovateľovi výživné neplatil. V roku 2012 mu bol priznaný invalidný dôchodok a od tej doby odporca platí navrhovateľovi bežné výživné spolu s dlžným výživným. Odporca iné vyživovacie povinnosti nemá. Vzhľadom k tomu, že od určenia výživného došlo v pomeroch na strane účastníkov k podstatným zmenám, navrhovateľ žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.
Odporca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania ako aj s návrhom navrhovateľa na zvýšenie výživného bez námietok.
Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania vyslovili súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a takéto prejednanie nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s cit.ust. § 115a ods.1O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dokladov tvoriacich obsah spisu:
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že Okresný súd Košice I rozsudkom č.k.20 C 118/2003-53 zo dňa 2.3.2006 rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľa a na čas po rozvode manželstva zveril v tom čase ešte maloletého navrhovateľa do výchovy matky a odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 645 Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2007 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu v Košiciach č.k.7 CoP 143/2006-71 zo dňa 3.11.2006. Z odôvodnenia citovaných rozsudkov vyplýva, že v čase rozhodovania bol odporca dlhodobo chorý, nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej núdzi 3.310 Sk. Na výživu mal.detí neprispieval. Za byt platil inkaso.
Z potvrdenia Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 30.9.2014 súd zistil, že navrhovateľ je v akademickom roku 2014/2015 riadnym študentom 1. ročníka dennej formy štúdia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, v študijnom programe História.
Z príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.9.2014 zaplatil na účet obce Jaslovské Bohunice, prevádzkujúcej ubytovňu študentov sumu 130,50 EUR, pozostávajúcu z poplatku za ubytovanie (nad 3 mesiace) vo výške 10,50 EUR, z poplatku za údržbu vo výške 10 EUR a za ubytovanie na 2 mesiace 110 EUR.
Z príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.9.2014 zaplatil na účet obce Jaslovské Bohunice, prevádzkujúcej ubytovňu študentov sumu 100 EUR titulom zálohy na ubytovanie.
Z cestovného lístka Železníc SR zo dňa 28.9.2014 súd zistil, že cena obyčajného cestovného lístka na rýchliku 2.tr. na trase Košice - Trnava stojí 18,02 EUR.
Z cestovného lístka SAD Trnava zo dňa 30.9.2014 súd zistil, že žiacke cestovné na trase J.Bohunice
- Trnava stojí 0,47 EUR.
Z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni SR súd zistil, že odporca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 399,80 EUR; výška zrážky činí 134,46 EUR.
Podľa obsahu súd vyhodnotil vyjadrenie odporcu ako uznanie nároku navrhovateľa čo do dôvodu i výšky.
Podľa ustanovenia § 153a/ ods.1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa ustanovenia § 153a/ ods.3 O.s.p., rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa ustanovenia § 157 ods.4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods.5, § 153a/ ods.1 a § 153b/ ods.1 O.s.p. uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 153a/ ods.1 O.s.p.. Uznanie nároku je procesným úkonom odporcu. Uznanie nároku je účinné, ak sa urobí vo vzťahu k súdu. V danom prípade bolo uznanie nároku zo strany odporcu uskutočnené v predpísanej procesnej forme.
V prípade uznania nároku súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania. Súd sa obmedzí iba na konštatovanie, že odporca uznal nárok uplatnený žalobou a v nadväznosti na ustanovenie § 157 ods.4 O.s.p. uvedie iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Predmet konania súd uviedol v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.
Vo veci súd rozhodol podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa ustanovenia § 62 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ust. § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Dlžné výživné sa určuje rozdielom medzi súdom určeným výživným za obdobie od podania návrhu, resp. odo dňa zvýšenia výživného do posledného dňa mesiaca, v ktorom súd rozhodol a výškou výživného, ktorú povinný za uvedené obdobie oprávnenému skutočne zaplatil. Navrhovateľ potvrdil, že od r.2012 odporca platí bežné výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.20 C 118/2003-53 zo dňa 2.3.2006 vo výške 645 Sk t.j. 21,41 EUR mesačne. Odporca uvedené nespochybnil. Súdom určené výživné vo výške 150 EUR za obdobie od 1.10.2014 do 30.4.2015 t.j. do posledného dňa mesiaca, v ktorom súd rozhodol, spolu predstavuje 1.050 EUR (7 mesiacov x 150 EUR). Odporca zaplatil za uvedené obdobie 149,87 EUR (t.j. 21,41 EUR x 7 mesiacov). Dlžné výživné za uvedené obdobie teda predstavuje 900,13 EUR (1.050 EUR mínus 149,87 EUR).
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd v predmetnej veci rozhodol podľa vyššie cit. zák. ustanovenia. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto by jmu patrilo právo na náhradu trov konania proti odporcovi. Navrhovateľovi však trovy nevznikli, resp. si ich náhradu ani neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania proti odporcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku pre uznanie nároku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov, ak neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno podať proti výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )