Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21C-38-2014.pdf
PDF · 79.28 KB
No categories available
21C/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpená advoconsulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti odporkyni: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. V. Č.. XXXX, X., v konaní o zaplatenie 396,82 €, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa zo dňa 10.06.2014 sa zamieta.
II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 12.06.2014, sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia dlhu, ktorý jej vznikol z nepovoleného prečerpania na účte vo výške istiny 328,69 € spolu s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 58,21 €. Navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť mu aj úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy istiny 328,69 € od 28.09.2013 do zaplatenia. Nejasný a neúplný návrh navrhovateľ doplnil a upresnil svojím podaním zo dňa 13.04.2015. Podľa tohto návrhu si navrhovateľ uplatnil nárok na základe zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 31.07.2002, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa F. F. s odporkyňou. Kontokorentný úver bol na základe tejto zmluvy poskytnutý na úverovom účte č. XXXXXXXXXX, a to v rozsahu 331,94 €. Navrhovateľ uviedol, že dohodnutý limit úveru 331,94 € odporkyňa viackrát prečerpala a poslednýkrát na svoj účet, teda na dlh z úveru zaplatila sumu 770,46 € dňa 16.06.2010. Táto suma postačovala len na vyrovnanie vzniknutého dlhu z úveru, teda nepovoleného prečerpania. Zostatok na účte, ktorý v tom čase predstavoval sumu 441,66 €, odporkyňa postupne zo svojho účtu vybrala. Výšku dlhu (debetný dodatok) navrhovateľ vyčíslil ku dňu 30.06.2010 v sume 249,43 €. K tejto sume navrhovateľ podľa dohody uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach pripísal aj poplatok za vedenie úverového účtu a úroky za nedovolené prečerpanie z účtu a ku dňu 25.07.2011 vyčíslil dlh vo výške 328,69 €. Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil právo na zaplatenie istiny 328,69 € a príslušenstvo istiny vyčíslené k 27.09.2013 vo výške 58,21 €. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 328,69 € od 28.09.2013 do zaplatenia. Svoj nárok navrhovateľ preukázal podrobným výpisom z účtu odporkyne č. XXXXXXXXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami a zmluvou o kontokorentnom úvere. Navrhovateľ uviedol aj to, že sporná pohľadávka bola zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/C postúpená na neho ako navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe listinných dôkazov (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a listinami založenými v spise a zistil:
Účastníci dňa 31.07.2002 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa poskytla odporkyni úver č. XXXXXXXXXX/X, a to vo výške dohodnutého rámca 331,94 €. Na základe tejto zmluvy vzniklo odporkyni právo čerpať peňažné prostriedky na jej účte, aj keď nemá na to potrebné finančné prostriedky. Odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 11,85 %, a to vždy ku koncu každého mesiaca. Účastníkmi bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 26,40 % ročne, teda podstatne vyšší, než je zákonný úrok. V prípade prečerpania finančných prostriedkov na účte odporkyne nad dohodnutý úverový rámec, bolo dohodnuté, že odporkyňa zaplatí úrok z prečerpania vo výške 26,40 % ročne. Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 31.07.2002 bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 18.01.2005. V článku II. bod 1 tohto dodatku sa dohodlo, že veriteľ sa zaväzuje dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v článku I. zmluvy, t. j. z účtu č. XXXXXXXXXX/X a v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom hotovosti na jeho účet, a to do výšky úverového rámca.
Podrobným výpisom z účtu odporkyne navrhovateľ preukázal, že odporkyňa poslednýkrát zaplatila na dlh z úveru sumu 770,46 €, a to dňa 16.06.2010. Ku dňu 30.06.2010 jej vznikol dlh vo výške 249,43 €. K tomuto dlhu navrhovateľ prirátal aj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu, tak ako to bolo dohodnuté v bode 4.1.16 všeobecných obchodných podmienok, ako aj úroky z prečerpania dohodnuté v bode 11.5 všeobecných obchodných podmienok. Podľa ustanovenia bodu 11.2 všeobecných obchodných podmienok sa stáva poplatok za vedenie účtu a úroky z prečerpania súčasťou istiny úveru. Pretože odporkyňa dlh, ktorý jej vznikol nepovoleným prečerpaním finančných prostriedkov na svojom účte nezaplatila, právny predchodca navrhovateľa dňa 25.07.2011 zastavil možnosť odporkyne čerpať na jej účte ďalšie finančné prostriedky. Odporkyňa poslednýkrát zo svojho účtu vyčerpala sumu 100,- €, a to dňa 20.06.2010. K uvedenému dňu navrhovateľ vyčíslil dlh odporkyne vo výške 328,69 €.
Na pojednávaní dňa 21.04.2015 odporkyňa vypovedala, že poslednýkrát na dlh z úveru zaplatila sumu 770,46 € dňa 16.06.2010 a po uvedenom dátume už nemohla zaplatiť nič, pretože by si to zobral exekútor. Uviedla, že voči nej bola vedená exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ohľadne pohľadávky, ktorá vznikla jej bývalému manželovi. Vzhľadom na to, že dlh voči odporkyni vznikol v roku 2010, odporkyňa namietala, že bol premlčaný.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uplatnený dlh vo výške 249,43 € (istina) vznikol ku dňu 30.06.2010. Navrhovateľ si mohol nárok na zaplatenie tohto dlhu uplatniť v trojročnej premlčacej lehote do 30.06.2013. Žalobu súdu doručil až dňa 12.06.2014, to znamená po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.
Časť dlhu, ktorá prirástla k uvedenej sume, a to poplatok za vedenie úverového účtu podľa bodu 4.1.16 všeobecných obchodných podmienok a úroky z prečerpania úveru dohodnuté v bode 11.5 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa podľa bodu 11.2 všeobecných obchodných podmienok stali súčasťou istiny a prirástli postupne k základnému nároku na zaplatenie istiny vo výške 249,43 € splatnej ku dňu 30.06.2010 vo výške 89,26 € súd navrhovateľovi priznať nemohol. Súd navrhovateľovi nemohol priznať ani príslušenstvo pohľadávky vyčíslené ku dňu 27.09.2013 vo výške 58,21 € a ani zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 328,69 € od 28.09.2013 do zaplatenia. Navrhovateľ uviedol, že uplatnená suma príslušenstva pohľadávky vyčíslená ku dňu 27.09.2013 vo výške 58,21 € pozostáva z riadnych úrokov z prečerpania vo výške 5,99 €, zmluvných úrokov z omeškania vo výške 8,02 € za obdobie od 25.07.2011 do 20.11.2011 a zákonný úrok z omeškania za obdobie od 20.11.2011 do 26.09.2013 vo výške 44,27 €.
Nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu, nárok na úroky z prečerpania, príslušenstvo pohľadávky vyčíslené ku dňu 27.09.2013 vo výške 58,21 €, ako aj zákonný úrok z omeškania, sú nároky odvodené od nároku na zaplatenie istiny úveru splatnej ku dňu 30.06.2010 vo výške 249,43 € a pokiaľ súd konštatoval premlčanie tohto hlavného záväzku, to je nároku na zaplatenie istiny úveru, došlo aj k premlčaniu vedľajších záväzkov súvisiacich s právom na zaplatenie istiny, a to poplatkov za vedenie účtu, úrokov z prečerpania a ostatného príslušenstva pohľadávky. Tieto vedľajšie záväzky majú podpornú (akcesorickú) povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku, a to vo vzťahu k právu na zaplatenie istiny úveru. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporkyňou súd navrhovateľovi nemohol priznať nárok na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky, pretože bola premlčaná a jeho návrh zo dňa 10.06.2014, ktorý bol súdu doručený dňa 12.06.2014, zamietol.
Čo sa týka poplatku za vedenie úverového účtu, tento navrhovateľ nijakým spôsobom nevyčíslil a nepreukázal. Poplatok za vedenie úverového účtu vedie banka vo svojom vlastnom záujme a odporkyňa tým nezískala žiadny reálny ekonomický ekvivalent. Aj z tohto dôvodu nebolo možné tento nárok navrhovateľovi priznať.
Podľa § 37 ods. 17 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách banke sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p. a odporkyni, ktorá bola v plnom rozsahu v spore úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože odporkyňa si toto právo neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).