Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-601-2007.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/601/2007
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., proti povinnému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, XXX XX H. I. o vymoženie dlžného výživného, bežného výživného a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavlom Kovaľom pod č. EX 1021/2007 z a s t a v u j e .
II. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi náhradu trov exekúcie vo výške 71,46 Eur.
III. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 71,46 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) č. 5701 026888* zo dňa 16.07.2007 bol súdny exekútor Mgr. MVDr. Pavol Kovaľ, Exekútorský úrad Bardejov poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 2C/189/2006 - 22 zo dňa 07.03.2007.
2. Dňa 20.07.2016 doručil súdny exekútor okresnému súdu návrhy oprávnených zo dňa 12.07.2016 na čiastočné zastavenie exekúcie voči povinnému.
3. Okresný súd uznesením č. k. 5Er/601/2007-12 zo dňa 16.09.2016 exekúciu v časti o vymoženie výživného pre oprávnenú v 1. rade počnúc 26.05.2014 zastavil, v časti o vymoženie výživného pre oprávneného v 2. rade počnúc 21.06.2010 zastavil a v časti o vymoženie výživného pre oprávneného v 3. rade počnúc 28.02.2016 zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2016.
4. Podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.06.2024 zástupkyňa oprávnených (matka) navrhla predmetnú exekúciu zastaviť.
5. Podľa ustanovenia § 243h prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie a predmetné exekučné konanie zastavil.
9. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 147,35 Eur vrátane DPH.
10. Podľa §200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
14. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v príslušnom znení.
15. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky MS SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v príslušnom znení, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
17. Podľa § 15 ods. 1 písm. a)-j) paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa § 22 odsek 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. Po preskúmaní exekučného spisu predloženého súdnym exekútorom dospel okresný súd k záveru, že súdnemu exekútorovi je možné priznať odmenu podľa §
14, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z v znení účinnom do 30.04.2008, keďže exekučné konanie sa začalo dňa 29.06.2007, pričom trovy exekúcie pozostávajú:
- Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s odsekom 2 a 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky z paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 Eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2× 3,32 Eur), každé zisťovanie majetku povinného (6× 3,32 Eur), každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (2× 3,32 Eur), doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (3,32 Eur), doručovanie príkazu na začatie exekúcie (3,32 Eur) a doručovanie exekučného príkazu (3,32 Eur), t.j. z odmeny spolu vo výške 46,48 Eur.
- Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 13,07 Eur titulom poštovného (preukázané doručenkami, respektíve nedoručenými poštovými zásielkami v predloženom exekučnom spise).
- Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 14 ods. 2 a 3 a § 15 Vyhlášky za: preštudovanie, spracovanie a zaevidovanie návrhu – 30 min. (6,64 Eur), vypracovanie oznámenia pre oprávneného – 20 min. (6,64 Eur), vypracovanie potvrdení pre náhradné výživné spolu 280 min. (14× 6,64 Eur), vypracovanie výzvy - 20 min. (6,64 Eur), predloženie a vyúčtovanie trov exekúcie – 30 min. (6,64 Eur), vrátanie poverenia súdu – 15 min. (6,64 Eur), vystavenie konečného vyúčtovania – 15 min. (6,64 Eur),vystavenie faktúry – 15 min. (6,64 Eur), nakoľko ide o administratívne práce, ktorých náhrada je podľa § 25 Vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora a náhrada za doručenie bola priznaná ako hotový výdavok.
- Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné vo výške 5,60 Eur v zmysle § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, o ktoré vo svojom vyúčtovaní žiadal, nakoľko ide o budúce výdavky, a teda nie je možné priznať výdavky, ktoré mu ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené. Taktiež nepriznal bankové poplatky, a poplatky Reg Ob spolu vo výške 1,20 Eur, nakoľko ich vynaloženie súdnym exekútorom z predloženého exekučného spisu nevyplýva a teda ich súdny exekútor súdu nijako nepreukázal.
- Napokon, súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 3,32 Eur súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náklady na kancelárske potreby – papier, farba, spinky, spisový obal“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v zmysle § 22 Vyhlášky. Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa, a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 3,32 Eur súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
20. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
21. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier, toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
22. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
23. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“.
24. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
25. Navrhované zmeny schválené neboli.
26. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).
27. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
28. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).
29. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
30. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 3,32 Eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.
31. Celkovo vznikol súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie vrátane 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, keďže súdny exekútor preukázal, že je jej platcom. Súdnemu exekútorovi tak vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 71,46 Eur.
32. Z vyššie uvedených dôvodov a na základe zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi A. A. I. B. priznal trovy exekúcie vo výške 71,46 Eur, pričom na úhradu týchto trov zaviazal podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 242 C.s.p.).
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 C.s.p.).
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 C.s.p.).