Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-173-2015.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/173/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanej: U. Z., nar. XX . XX. XXXX, naposledy trvale bytom č. XXX, M., XXXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Martou Šoltýsovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Revúca, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Hlas spotrebiteľa, Občianske združenie, so sídlom ul. J. Bánika 2009/2, 961 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, právne zastúpenej JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, AK so sídlom Nemčianska 25, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 702,31 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 18. 12. 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej nemajú právo na náhradu trov konania z r u š u j e a vracia vec súdu prvého stupňa v napadnutej časti na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutý rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 211,31 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 02. 09. 2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej nemajú právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd zamietol návrh v časti 491 € a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne, nakoľko v tejto časti žalobca nepreukázal svoj nárok. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 OSP tak, že žalobca a vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca, žalovaná ako aj vedľajší účastník na jej strane mali úspech vo veci len čiastočný a ich neúspech nespočíval len nepatrnej časti. Zároveň okresný súd poukázal na to, že sa nestotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, že vstúpil do konania len v časti uplatneného nároku na náhradu škody a v prípade, že súd žalobu v tejto časti zamietne, má plný úspech vo veci. Pánom sporu, teda tým, kto určuje predmet konania je totiž žalobca. Vedľajší účastník, aj keď koná iba sám za seba, má v zmysle § 93 ods. 4 OSP v konaní rovnaké práva a povinnosti ako (hlavný) účastník, popri ktorom v konaní vystupuje (zúčastňuje sa konania). Keďže žalovaná nie je v konaní z vlastnej vôle, ale z vôle žalobcu, ktorý si voči nej uplatňuje žalobou určité nároky, nemôže si vyberať, v akej časti sa konania zúčastní, a preto toto oprávnenie nemá ani vedľajší účastník na strane žalovanej. Preto sa môže vedľajší účastník na strane žalovanej konania zúčastniť len ako celku a nemôže si vybrať, v akej časti žalovanej pohľadávky s príslušenstvom do konania vstupuje.
O náhrade trov konania žalovanej súd v zmysle § 151 ods. 1 OSP nerozhodol, pretože si ju neuplatnila.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v lehote v súlade s § 204 ods. 1 OSP odvolanie vedľajší účastník v časti, v ktorej bolo rozhodnuté, že vedľajší účastník na strane žalovanej nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že okresný súd žiadnym spôsobom neobjasnil z akého dôvodu neaplikoval poslednú časť vety § 142 ods. 2 OSP. Uviedol, aký bol pomer úspechu a neúspechu jednotlivých účastníkov konania a prečo tento je potrebné považovať za približne rovnaký, to spôsobuje zo strany okresného súdu nedostatky, ktoré predstavujú odňatie možnosti konať pred súdom vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko tento si nemôže domýšľať dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, práve naopak, je povinnosťou prvostupňového súdu zdôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutočností, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to, ktoré rozhodnutie súdu vydané. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v ust. § 142 OSP je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. Úspech treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom ním treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Rozhodnutie súdu podľa § 142 OSP je založené na zásadách: a/ účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1), b/ účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov konania a ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov aspoň približne rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (ods. 2), c/ účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej časti, alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia od znaleckého posudku, alebo bolo na úvahe súdu (ods. 3).
V danej veci bolo vyhovené návrhu v časti 211,31 € v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý t.j. v časti 491 €, teda žalobca bol v konaní úspešný v pomere 30,08% k celku, zatiaľ čo žalovaná a vedľajší účastník v pomere 69,92% k celku. Uvedené potom odôvodňuje postup súdu podľa prvej časti vety ods. 2 § 142 OSP, v zmysle ktorej, ak mal účastník v konaní úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Rozdiel úspechu jednotlivých účastníkov predstavuje 39,84 % v prospech žalovanej a vedľajšieho účastníka, čo rozhodne nepredstavuje približne rovnaký úspech v konaní účastníkov konania, ale naopak odôvodňuje priznanie (minimálne) 39,84% vynaložených trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2004, v ktorom bolo uvedené: „Ak mal účastník len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá právo na náhradu trov konania“. Poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 31/04).
Žalobca a žalovaná sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil.
Podľa§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vedľajší účastník uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko prvostupňový súd v odôvodnení nevysvetlil, prečo vzhľadom k tomu, že konštatoval, že každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný, neaplikoval prvú časť ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v znení „ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,.....“ale aplikoval až poslednú časť vety tohto ustanovenia, ktorá znie „prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo“. Teda nevysvetlil prečo považuje úspech oboch účastníkov konania za „približne rovnaký“, čoho zistenie by aplikáciu poslednej časti vety § 142 ods. 2 OSP umožňovalo. Okresný súd žiadnym spôsobom neobjasnil, z akého dôvodu je potrebné práve uvedenú poslednú časť vety § 142 ods. 2 OSP aplikovať.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožňuje realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania ako vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. Ú 115/03, uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. 11. 2009). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
Zo spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 702,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 02. 09. 2011. Prvostupňový súd rozhodol tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 211,31 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 € ročne od 02. 09. 2011, vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pričom rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 OSP.
V tejto časti bolo napadnuté rozhodnutie odvolaním.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 OSP).
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 OSP).
V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu. Žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne.
Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP náhrada trov konania rozdelená. To vyžaduje určitý pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pre účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu v oboch stranách rovnaký, alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26. 01. 2011). Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol akými úvahami dospel k tomu, že pomer úspechu a neúspechu u oboch strán je približne rovnaký a vôbec neuviedol žiadne dôvody na základe ktorých aplikoval na danú vec ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na nedostatok dôvodov uvedených v rozhodnutí prvostupňového súdu odvolací súd nemohol preskúmať rozhodnutie prvostupňového súdu a preto rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie v napadnutej časti. V novom rozhodnutí súd svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 157 od. 2 OSP a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.