Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-7-2022.pdf
PDF · 107.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., v konaní o zaplatenie sumy 1.521,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.251,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.251,13 eur od 29.3.2022 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 64,46 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.1.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.521,44 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty medzi žalobcom a žalovanou dňa 10.9.2018.
V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 10.9.2018 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo ,,úverová zmluva“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.318,- eur tak, že sumu 1.296,20 eur čerpala výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 21,80 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaná uhradila žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 45,07 eur. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých
splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 16.5.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.521,44 eur. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 1.289,28 eur od 17.5.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.501,44 eur od 17.5.2019 do zaplatenia.
Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená dňa 28.3.2022. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu, nevyjadrila.
Súd nariadil pojednávanie na deň 1.12.2022, na ktoré predvolal obe sporové strany. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 8.11.2022 ospravedlnil svoju neprítomnosť a neprítomnosť žalobcu na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania a tiež vzhľadom k tomu, že v prípade úspešnosti žalobcu v konaní by jeho prítomnosť na pojednávaní výrazne zvýšila trovy, ktoré by musela žalovaná znášať. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 10.9.2018 zmluvu označenú ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty“. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. V zmluve bola uvedená aj aktuálna výška úverového rámca: 1.200,- eur a výška čerpania 1. revolvingového úveru: 850,- eur. Výška mesačnej splátky bola stanovená na min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur; splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru.
Na základe zmluvy žalovaná z poskytnutého úverového rámca vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.318,- eur tak, že sumu 1.296,20 eur čerpala výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 21,80 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v zmysle úverovej zmluvy ako súčasť úverovej istiny. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila žalobcovi sumu 45,07 eur.
Z dôvodu, že žalovaná neuhrádzala splátky úverov tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve, žalobca vyhlásil dňa 16.5.2019 mimoriadnu splatnosť úveru a listom zo dňa 21.5.2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti - Predžalobná výzva vyzval žalovanú k úhrade dlhu vo výške 1.521,44 eur, ktorý dlh pozostáva z úverovej istiny vo výške 1.289,28 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 212,16 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecný náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu meno spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k právnemu záveru:
V prvom rade súd uvádza, že podaním zo dňa 17.2.2022 žalobca prehlásil, že berie späť žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žaloba bola doručená žalovanej dňa 28.3.2022. Vzhľadom na to, že žalobca vzal sčasti žalobu späť predtým, než bola žaloba doručená žalovanej, súd v zmysle § 145 CSP konal už len o zvyšku nároku, t. j. bez rozhodovania o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 20,- eur.
Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca, ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa 10.9.2018 konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia dlžníka v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo). Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené je potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, je tu zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa aj v súdnom konaní. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku aj z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. g), l).
Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorú žalovaná využila a čerpala, neobsahuje obligatórne náležitosti, a to údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanej poskytnutý úver, keď v bode 1 zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 1.200,- eur a následne je uvedená výška 1. čerpania revolvingového úveru 850,- eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom. Nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezo sporu platí aj pre revolvingový úver. Keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.
V časti zmluvy o revolvingovom úvere ďalej absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza, že žalovaná sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Pokiaľ zákon v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky. Je nesporné, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Súd je však toho názoru, že určenie výšky každej mesačnej splátky spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur je určením výšky splátky pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Pokiaľ má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate tri údaje o výške úverového, resp. aktuálneho úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa príliš zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného vzorca. Naviac mylne a zavádzajúco vyznieva i uvedená výška mesačnej splátky v časti „Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN“, kde je uvedená výška čerpania revolvingového úveru 1.200,- eur s výškou mesačnej splátky 116,98 eur. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve chýba.
Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa revolvingový úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Naviac súd je toho názoru, že veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy s odbornou starostlivosťou, keď nepreveril dôsledným spôsobom príjmy a výdavky žalovanej ako dlžníka z úverového vzťahu. Súd vychádzal z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.9.2018 a listín k nej pripojených, kde sa neuvádzajú žiadne informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca dôsledne preveroval príjmy a výdavky žalovanej, jej osobné a majetkové pomery, resp. jej finančnú situáciu a možnosť splácať úver. Jediná informácia v tomto smere je obsiahnutá v listine pripojenej k zmluve, označenej ako „Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúsenosti a znalostí týkajúcich sa poskytovania finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb“, kde sa však nachádza iba vyhlásenie žalovanej, že žalovaná svoju finančnú situáciu považuje za primeranú k požadovaným finančným službám a že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie jej záväzkov vyplývajúcich z poskytovaných finančných služieb.
Podľa názoru súdu údaje uvedené v zmluve, vo vzťahu k skúmaniu bonity, sa javia ako nedostatočné, nakoľko z nej nevyplýva, že by žalobca bol vôbec dotazoval žalovanú, pred uzavretím zmluvy, na jej finančnú situáciu, na jej príjmy a výdavky, domáci rozpočet a pod. Napokon v tejto súvislosti nie je v podstate smerodajné to, aká bola reálne finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Splnenie odbornej starostlivosti znamená nielen povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že bonita dlžníkov v týchto prípadoch nie je dostatočne skúmaná a hlavne nie je preverovaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom svedčí aj množstvo sporov, ktoré žalobca vedie na súdoch.
Povinnosťou poskytovateľa úveru je vyhodnotiť úverovú schopnosť klienta tak, aby sa ubezpečil o objektívnej možnosti tohto klienta splácať úver nielen v čase poskytnutia úveru, ale v čase celého trvania úver.
Pokiaľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru obozretne a s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť žalovaného splácať tento dlh, je zrejmé aj z dikcie zákona, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Porušenie odbornej starostlivosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto je potrebné, aby tieto okolnosti žalobca už pri podaní žaloby hodnoverne preukázal, aby ich mohol súd preskúmať.
Súd poukazuje na to, že žiadal od žalobcu preukázanie splnenia odbornej starostlivosti, nakoľko v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne údaje o spôsobilosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca neozrejmil, z akých dokladov veriteľ pri poskytnutí úveru vychádzal, v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a nedoložil ich ani na výzvu súdu. Takéto konanie veriteľa je konaním v rozpore s § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ a hrubým porušením odbornej starostlivosti, preto je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca má nárok iba na vrátenie istiny.
Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovanej. Žalovaná, podľa Potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov (č.l. 24) vyčerpala z poskytnutého úverového rámca sumu 1.296,20 eur, pričom žalobcovi uhradila sumu 45,07 eur, zostáva jej uhradiť rozdiel 1.251,13 (1.296,20 – 45,07) eur. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.251,13 eur a vo zvyšku istiny žalobu zamietol.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej aj zaplatenia riadnych úrokov vo výške 30 % ročne zo sumy 1.289,28 eur od 17.5.2019 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd považoval úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a bez poplatkov, nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 30 % ročne z dlžnej úverovej istiny zamietol.
Žalobca požadoval aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.501,44 eur od 17.5.2019 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok na platné zosplatnenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ, keďže nepreukázal, že by pred zosplatnením úveru zaslal žalovanej výzvu, ktorou by ju vyzval na úhradu aktuálne dlžnej sumy s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade jej neuhradenia. V zmysle cit. § 53 ods. 9 OZ ide pritom o podmienku, ktorá musí byť splnená, ak chce veriteľ v spotrebiteľskom vzťahu vyhlásiť dlh za predčasne splatný. Bez splnenia tejto podmienky nemožno považovať zosplatnenie za platné. Na druhej strane v danom prípade ide o revolvingový úver, ktorý je špecifický tým, že dlžník má možnosť čerpať ľubovoľnú sumu peňažných prostriedkov až do výšky úverového rámca a tieto môže splácať rôznymi splátkami (samozrejme musí platiť aspoň minimálnu splátku) a ak nemá vyčerpaný celý úverový limit, alebo ak už určitú časť dlhu splatil, môže opakovane čerpať tieto peňažné prostriedky a splácať ich. Tento proces sa môže dookola opakovať až do skončenia zmluvy, ktorá môže trvať roky. V obdobných zmluvách sa pritom doba trvania zmluvy zväčša dohodne na neurčitú dobu, v dôsledku čoho má dlžník možnosť podľa potreby čerpať peňažné prostriedky kedykoľvek. Dlžník teda má povinnosť uhradiť dlh v aktuálnej výške podľa stavu čerpania. Žalobca v danom prípade zaslal žalovanej oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 21.5.2019, avšak zásielka sa vrátila žalobcovi, nakoľko si ju žalovaná v odbernej lehote neprevzala. Skutočnosť, kedy sa žalovaná dozvedela o zosplatnení úveru, má zásadný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu k úrokom z omeškania. V danom prípade žaloba bola žalovanej doručená dňa 28.3.2022, teda žalovaná sa mohla preukázateľne dozvedieť o zosplatnení úveru najneskôr doručením podanej žaloby, t. j. 28.3.2022. Aj keď z vyššie uvedených dôvodov nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, v každom prípade žalovaná sa doručením žaloby dozvedela, že od nej žalobca požaduje celú dlžnú sumu. Vzhľadom na špecifikum uzavretej zmluvy a doručenie oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej súd akceptoval skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania so žalovanou sumou, ale až odo dňa 29.3.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď jej bola doručená žaloba.
Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z požadovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 29.3.2022 a v prevyšujúcej časti žalobu, čo do úroku z omeškania, zamietol.
Trovy konania
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.521,44 eur (100 %), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.251,13 eur (82,23 % úspech žalobcu) a vo zvyšnej časti 270,31 eur (17,77 % neúspech žalobu je úspechom žalovaného) žalobu zamietol. Podľa pomeru úspechu vo veci tak má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 64,46 % (82,23 – 17,77).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.