Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-8-2013.pdf
PDF · 149.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobkyne V.. F. A., N.. X.X.XXXX, A. A. XX, K. zastúpenej advokátom Mgr. Branislavom Granecom, so sídlom Kováčska 28, Košice proti žalovanému T. B..T..Y.., Q. C. XXC, K., J. XX XXX XXX zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Knopom, so sídlom Krmanova 1, Košice v konaní o zaplatenie 2.592,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 648,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 1.11.2012 až do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 28.3.2013 domáhala zaplatenia istiny 2.592,- eur spolu s príslušenstvom, pričom poukázala na skutočnosť, že na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 1.1.2008 vykonávala u odporcu činnosť spočívajúcu vo výučbe cudzieho jazyka a v poradenstve a konzultácii v oblasti cudzieho jazyka s tým, že dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2008. Účastníci dohody sa ústne dohodli, že navrhovateľka bude u odporcu pracovať na predmetnej pozícii aj naďalej na podklade ďalších dohôd o pracovnej činnosti, ktoré mali byť vždy uzatvorené na dobu určitú - na dobu jedného kalendárneho roka. Tieto dohody však v písomnej forme neboli vypracované. Žalobkyni boli predložené na podpis až koncom decembra 2012 spätne za všetky štyri roky v čase, keď bolo zrejmé, že sa spolupráca sa chýli ku koncu. Žalobkyňa vykonávala činnosť pre žalovaného aj v rokoch 2009 až 2012, napriek tomu, že nemala s odporcom uzatvorené platné písomné dohody, pričom žalovaný platil žalobkyni odmenu vyplývajúcu z dohôd o vykonaní pracovnej činnosti po celú dohodnutú dobu s výnimkou posledných štyroch mesiacov roku 2012 a rovnako žalobkyňu evidoval v sociálnej poisťovni. Žalobkyňa poukázala na to, že za prvých 8 mesiacov roku 2012 odmena vyplácaná zo strany odporcu predstavovala v hrubom XXX,- eur mesačne a v čistom XXX,- eur a rovnakú sumu si uplatňuje v tomto konaní za mesiace september až december 2012 (za každý mesiac čiastku XXX,- eur) titulom zaplatenia odmeny vyplývajúcej z dohody pracovnej činnosti alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň si uplatnila úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne vždy odo dňa prvého dňa mesiaca nasledujúceho po tom, ktorom mesiaci, za ktorý má byť odmena alebo bezdôvodné obohatenie vyplatené.
Žalovaný vo svojom odpore doručenom súdu 2.8.2013 navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, pričom poukázal na to, že žalobkyňa ani jednoznačne neoznačila, na akom právnom
základe opiera svoju požiadavku vyjadrenú v žalobe, pretože je nepochybné a nesporné, že medzi účastníkmi konania dohody o pracovnej činnosti neboli uzatvorené a teda nie je možné hovoriť o platných dohodách o pracovnej činnosti a týmto titulom nemožno priznať žalobkyni ňou uplatňovaný nárok. Vo vzťahu k uplatneniu nároku titulom bezdôvodného obohatenia žalovaný poukázal na to, že na rozdiel od občiansko-právnej úpravy bezdôvodného obohatenia pre uplatnenie tohto nároku v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, musí byť neoprávnený majetkový prospech získaný na základe existujúceho pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Žalovaný poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nevznikol platný pracovný pomer a teda nie je možné uplatniť nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný ďalej uviedol, že nepopiera, že v roku 2008 bola uzatvorená medzi účastníkmi dohoda o pracovnej činnosti, ktorej platnosť bola ukončená uplynutím doby 31.12.2008. Pokiaľ dochádzalo v ďalšom období k plateniu odmien tak, ako to uvádza žalobkyňa, bolo to na základe nepravdivých a neúplných podkladov, ktoré žalobkyňa predkladala, keďže práve ona mala na starosti vedenie pokladov pre pracovno-právne vzťahy v spoločnosti. Rovnako potvrdil tú skutočnosť, že na základe oznamovania Inšpektorátu práce a žiadosti o kontroly zo strany žalobkyne, žalovaný pripravoval dohody o pracovnej činnosti k uzatvoreniu ktorých nedošlo, pretože súčasne bola pripravovaná aj dohoda o skončení dohody o pracovnej činnosti k 31.9.2012.
Žalovaný ďalej poukázal na list žalobkyne zo dňa 27.12.2012, ktorým vyzývala žalovaného na úhradu odmeny z dohody o pracovnej činnosti za mesiac september 2012 a teda sama v čase decembra 2012 neznášala ďalšie nároky, pretože žiadne neexistovali a neexistujú (teda samotná žalobkyňa v tom čase vedela, že jej nárok nezahŕňa aj mesiace október, november, december 2012).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov W.. B. P. W.. H. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - dohodou o pracovnej činnosti, výplatnými listinami, evidenciou dochádzky, výzvou zo dňa 27.12.2012, správou sociálnej poisťovne, obsahom pripojeného spisu 43Cpr/20/2013 a zistil tento skutkový stav veci:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom došlo dňa 1.1.2008 k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti, uzatvorenej na dobu určitú od 1.1.2008 do 31.12.2008, v zmysle ktorej dohody žalobkyňa ako zamestnanec, mala vykonávať u zamestnávateľa druh práce: lektor jazyka, pričom v zmysle tejto dohody táto práca zahŕňala výučbu cudzieho jazyka a poradenstvo a konzultácie v oblasti cudzieho jazyka a jeho výučby. Dohodnutá bola mesačná odmena vo výške 15.000,- Sk.
Medzi účastníkmi rovnako nebolo sporné, že následne už nedošlo k písomnému uzatvoreniu žiadnej ďalšej dohody o pracovnej činnosti, ani inej, napr. pracovnej zmluvy, aj keď koncom roka 2012 boli vypracované návrhy dohôd o pracovnej činnosti, ktoré mali byť uzatvorené medzi účastníkmi konania vždy na obdobie jedného kalendárneho roka, ktoré dohody mal zamestnávateľ záujem podpísať spätne, avšak žalobkyňa ako zamestnanec tieto dohody nepodpísala.
Z predložených výplatných listín vyplýva, že aj v roku 2008, 2009, 2010 a 2011 boli vyplácané žalobkyni zo strany žalovaného odmeny na základe dohody o pracovnej činnosti.
Rovnako boli vypracované výplatné listiny pre V.. F. A. ako zamestnanca zo strany žalovaného (spoločnosti T. B..T..Y..) ako zamestnávateľa za mesiac január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, za toto obdobie medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyni aj bola vyplatená odmena vo výške, ktorá je v týchto výplatných listinách t.j. v sume XXX,- Z. mesačne.
Z predloženej výplatnej pásky za mesiac september 2012 vyplýva, že aj za tento mesiac bola žalobkyni ako zamestnancovi vypracovaná výplatná páska zo strany žalovaného ako zamestnávateľa titulom dohody o pracovnej činnosti tarifou XXX,- eur v hrubom s tým, že k výplate v hotovosti po realizácii
príslušných zrážok mala byť vyplatená suma XXX,- eur. Vo vzťahu ku ktorému mesiacu medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že za mesiac september už táto čiastka žalobkyni vyplatená nebola.
Výzvou zo dňa 27.12.2012 žalobkyňa vyzývala žalovanú spoločnosť na úhradu odmeny z dohody o pracovnej činnosti za mesiac september 2012 v sume XXX,- eur do 3 dní od prevzatia výzvy, ktorá výzva bola doručená žalovanej spoločnosti dňa 4.1.2013 tak, ako to vyplýva z pripojenej poštovej návratky.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice vyplýva, že V.. F. A. bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnankyňa - fyzická osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u zamestnávateľa T. B..T..Y.., J. XX XXX XXX M. Y. Y. X.X.XXXX F. XX.X.XXXX.
Zároveň sociálna poisťovňa potvrdila, že V.. F. A. bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnankyňa z pravidelným príjmom u zamestnávateľa V. R. B., B..T..Y.., J. XX XXX XXX v období od 1.1.2008 do 19.2.2013.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 43Cpr/20/2013 vyplýva, že je vedené konanie žalobkyne V.. F. A. proti žalovanému V. R. B. B..T..Y.. o zaplatenie mzdových nárokov. V uvedenom spise sa nachádza listina - pracovná zmluva uzatvorená medzi V.. F. A. ako zamestnancom a spoločnosťou V. R. B. B..T..Y.. ako zamestnávateľom zo dňa 1.1.2008, kde dohodnutý druh práce bola funkcia riaditeľa školy s popisom výkonu funkcie: vedenie jazykovej školy a ďalšie zákonom a internými smernicami školy a touto zmluvou stanovené činnosti a povinnosti s miestom výkonu práce V. Q. Š., B. B. X. X, K., ktorá listina je totožná s listinným dôkazom doloženým do tohto spisu.
Na základe výzvy súdu žalovaná organizácia predložila aj evidenciu dochádzky za obdobie september 2012 až január 2013, pričom súd konštatuje, že pri evidencii dochádzky žalobkyne sú evidované jej príchody a odchody, avšak nie je zrejmé, v akom čase vykonávala práce na základe svojej pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou V.J. R. B. B..T..Y.. a v akom čase vykonávala prípadné práce pre spoločnosť T. B..T..Y...
Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014 uviedla: že ešte v období pred 1.1.2008 vykonávala pre jazykovú školu V. (ktorá vykonávala činnosť pre 3 spoločnosti) práce na základe živnostenského oprávnenia. Tieto tri spoločnosti sú jednak spoločnosť T. B..T..Y.., Q. B. V. R. B. B..T..Y.. a jednak spoločnosť T. B., ktorá sa neskôr premenovala na spoločnosť V. B.. Následne však došlo k zmene, keďže k 1.1.2008 prestala vykonávať prácu na základe živnosti a začala vykonávať prácu v rámci pracovného pomeru. K danému dňu teda k 1.1.2008 došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy osvedčujúcej založenie trvalého pracovného pomeru so spoločnosťou V. R. servise s.r.o. a zároveň došlo k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou T. B..T..Y.. tak, ako je pripojená k žalobnému návrhu. Uviedla, že iné pracovné povinnosti mala na základe trvalého pracovného pomeru k spoločnosti V. R. B. B..T..Y.. kde pracovná zmluva bola uzatvorená na pozíciu riaditeľky v zmysle ktorej jej náplňou bolo zabezpečovať chod celej firmy, komunikovať s klientmi, lektormi a ostatnými zamestnancami, zabezpečovať medzinárodné skúšky a teda zabezpečovať a riadiť celú prevádzku danej firmy. Na rozdiel od toho v zmysle dohody o pracovnej činnosti mala vykonávať vyučovanie. V roku 2008 vykonávala túto činnosť, teda vyučovala avšak následne došlo ku kríze a preto od 1.1.2009 učila už len sporadicky, keď bolo potrebné napr. zastupovanie a vykonávala iba ostatné svoje práce.
Žalobkyňa uviedla na vysvetlenie, že pri uzatváraní oboch týchto zmlúv, ktoré boli uzatvárané súčasne bola dojednaná celková výška jej mzdy, ktorá bola následne rozdelená v rámci dvoch uzatvorených zmlúv a teda bolo to viac-menej za účelom, aby mzda v rámci trvalého pracovného pomeru bola nižšia, avšak rozdelenie náplne práce nebolo takéto jednoznačné .
Jedná sa o tri samostatné subjekty zapísané v obchodnom registri, teda spomínané spoločnosti T. B..T..Y.., V. R. B. B..T..Y.. P. V. B. /. T. B./, kde všetky tieto tri spoločnosti majú vo svojej náplní výuku
jazyka, pracujú ako jazykové školy , sú to však tri samostatné subjekty, nie sú žiadnym spôsobom združené.
Žalobkyňa na vysvetlenie uviedla, že pri výkone výučby v rámci jazykovej školy, keďže pracovala pre 3 samostatné subjekty, tieto subjekty vec riešili tým spôsobom, že odlišovali svojich klientov, ktorí boli platcami DPH a klientov, ktorí neboli platcami DPH, teda napr. verejnosť, kde každý z nich bol klientom inej spoločnosti. Konkrétne čo sa týka spoločnosti T. B..T..Y.., jej klientmi boli osoby, ktoré neboli platcami DPH, teda väčšinou verejnosť a náplňou práce žalobkyne teda bolo okrem iného aj uzatvárať zmluvy s touto verejnosťou, čo ona považuje za výkon práce v rámci dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej so spoločnosťou T. B..T..Y.. a to nielen v období v roku 2008 ale aj v nasledujúcom období, teda po 1.1.2009. Žalobkyňa dostávala plat zo spoločnosti V. P. P. T. B..T..Y.. avšak prácu vykonávala nielen pre tieto dve spoločnosti ale aj pre spomínanú tretiu spoločnosť s ktorou nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu.
Na vysvetlenie žalobkyňa doplnila, že keďže v rámci jazykovej školy sa vykonávala činnosť teda výučba pre všetky tri skupiny klientov (klientov spoločnosti T. B..T..Y.., V. R.N. B. B..T..Y.. P. V. B.), títo klienti sa neodlišovali a ona napr. v rámci výkonu svojej práce kontrolovala prácu lektorov bez rozlíšenia, či kontroluje práve prácu vykonávanú pre klientov tej alebo onej spoločnosti. Najmä s poukazom na tú skutočnosť, že zabezpečovala chod firmy ako celku, teda chod všetkých troch častí patriacich pod všetky tieto tri samostatné subjekty.
Žalobkyňa uviedla, že takýmto spôsobom vykonávala práce aj ďalšie obdobie. K prvej zmene uvedeného systému došlo v roku 2012, kedy začali vznikať prvé problémy v súvislosti s vyplácaním miest, keď sa spočiatku len odsúvali výplatné termíny, avšak do augusta 2012 zamestnanci, teda aj žalobkyňa dostávali peniaze z oboch firiem, teda aj zo spoločnosti T. aj zo spoločnosti V. aj keď výplatné termíny boli posunuté. Následne v júli alebo v auguste r. 2012 sa rozprávala s pani Q., ktorá jej oznámila, že už to nebude fungovať tak, ako doposiaľ, že už nebude môcť vyplácať zamestnancom mzdy zo spoločnosti T., že síce tieto do určitej miery vyplácané budú ale zmeneným systémom, keďže budú stanovené vždy konkrétne úlohy, tieto sa budú následne po uplynutí mesiaca hodnotiť a na základe uvedeného potom vyplácať odmeny, teda je možné, že bude vyplatená odmena v celej sume alebo len v jednej polovici a podobne. Keďže v mesiaci september v jazykovej škole je vždy veľmi veľa práce je to hektické obdobie, tak to bolo aj v roku 2012, keďže sa hlásilo veľa klientov, žalobkyňa robila aj nábory po stredných školách, otvorilo sa veľmi veľa nových kurzov, bolo potrebné deliť študentov, zabezpečovať lektorov a pod.., nebol čas o danej téme sa rozprávať s pani Q., a teda prvýkrát sa o tomto rozprávali až v novembri 2012. Došlo k tomu tak, že výplata za mesiac september bola odsunutá až na mesiac november a dňa 7.11. si žalobkyňu zavolala pani Q., ktorá jej povedala, že už zo spoločnosti T. B..T..Y.. jej nebudú vyplatené žiadne peniaze, dokonca, že došlo k odhláseniu zamestnanca aj zo sociálnej poisťovne a to bez predchádzajúceho oznámenia zo strany zamestnávateľa.
Žalobkyňa uviedla ktorý bol externým pracovníkom zabezpečujúci účtovníctvo a mzdovú agendu pre žalované spoločnosti, jej dokonca doručil výplatnú pásku aj za mesiac september, avšak peniaze vyplatené za tento mesiac neboli. Ďalej uviedla, že ona naďalej bez akejkoľvek zmeny pracovala v jazykovej škole až do 31.12.2012 s tým, že vykonávala všetky činnosti tak, ako to bolo v predchádzajúcom období bez akýchkoľvek zmien. Vzhľadom na vznik takýchto problémov, keďže z jej strany došlo k strate dôvery voči zamestnávateľovi, ktorý smeroval k ukončeniu pracovného pomeru, došlo k ústnej dohode medzi žalobkyňou a pani Q. , že k 31.12.2012 dôjde k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Žalobkyňa však žiadala, aby v takejto dohode bol uvedený dôvod zo strany zamestnávateľa, najmä s poukazom na prípadné odstupné. Takáto dohoda bola iba ústna, dojednali sa, že potom, ako žalobkyňa vyčerpá v priebehu posledných dvoch týždňov roka 2012 dovolenku, na ktorú mala ešte nárok , stretnú sa s pani Q. 2.1.2013, kedy si príde po papiere a teda, že bude pripravená dohoda o skončení pracovného pomeru. Stretli sa 2.1.2013 avšak v pripravenej dohode o skončení pracovného pomeru nebol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru ani nebolo uvedené nič o prípadnom odstupnom, preto žalobkyňa odmietla takúto dohodu podpísať, napísala na ňu, že žiada uviesť dôvod. Keďže nedošlo k dohode, došlo naopak ku konfliktu, pani Q. žalobkyni zobral kľúče a služobný mobil a povedala jej, že už ju viac vo firme nechce vidieť.
Žalobkyňa doplnila, že výkonu činnosti zabezpečujúcej chod jazykovej školy sa venovala ona a ešte jedna pracovníčka W.. Š., ktorá pracovala vo funkcii manažérky, a táto mala presne také isté zmluvy uzatvorené s oboma spoločnosťami, ako mala žalobkyňa. K vyplácaniu odmien za výkon práce na
základe dohody o pracovnej činnosti resp. k odhláseniu zo sociálnej poisťovne došlo aj u tejto druhej pracovníčky.
Lektori, ktorí vykonávali výučbu pracovali buď na živnosť alebo na dohodou, iba v poslednom roku bola iba jedna lektorka, ktorá mala uzatvorenú pracovnú zmluvu ako trvalý pracovný pomer a zároveň pracovala na dohodu.
Žalobkyňa doplnila, že vzhľadom na skutočnosť, že nemala ukončený pracovný pomer s týmito zamestnávateľmi a najmä teda trvalý pracovný pomer v spoločnosti V., pričom jej nebola vyplácaná mzda (s tým, že v spoločnosti V. mala vyplatenú mzdu do decembra 2012 a od januára mzda nebola vyplatená) doručila zamestnávateľovi spoločnosti V. okamžité skončenie pracovného pomeru, prvé v januári, a keďže na to nebola žiadna reakcia, druhé vo februári 2013.
V rámci všetkých týchto spoločností správu a prípravu miest, odvodov, a prípravu zmlúv mala vždy na starosti buď ekonomická firma a v rámci tejto firmy to bola konkrétne pani Y. a taktiež prípravu miest mal na starosti W. H. a zmluvy pripravovala najmä spočiatku ďalšia spoločníčka, ktorou bola F.. M.. Zároveň žalobkyňa uviedla, že ona samotná nikdy nerobila a nemala na starosti prípravu zmlúv pre zamestnancov v trvalom pracovnom pomere teda ani pre seba.
Žalobkyňa nikdy nemala na starosti mzdové záležitosti firmy, nemala prístup k účtom, nikdy nerealizovala žiadne úhrady v rámci ani jednej z firiem.
Žalobkyňa uviedla, že túto jazykovú školu tvorili všetky tri spomínané firmy a nemala žiadnu právnu formu a ona zabezpečovala chod a riadenie jazykovej školy.
V rámci všetkých troch spoločností mala na starosti aj kontrolu dochádzky zamestnancov, teda nie lektorov pracujúcich na základe živnosti ale tých, ktorí pracovali na základe trvalého pracovného pomeru alebo dohody o vykonaní činnosti alebo práce. Zaznamenávala jednak dochádzku, počet odpracovaných a odučených hodín, dovolenky, práce neschopnosti, ktoré skutočnosti zaznamenávala do pred pripravenej tabuľky, taktiež kontrolovala výkazy všetkých lektorov, teda aj tých, ktorí pracovali na základe živnosti, aj tých, ktorí pracovali v pracovnom pomere. Preberala od živnostníkov faktúry, ktoré boli vyhotovené na základe spomínaných výkazov.
Žalovaná prostredníctvom svojej konateľky na pojednávaní konanom dňa 21.4.2015 poukázal na tú skutočnosť, že v roku 2012 došlo k zhoršeniu situácie v spoločnosti resp. v jazykovej škole V., pre ktorú žalobkyňa vykonávala prácu. Žalovaná poukázala na to, že je potrebné odlíšiť výkon pre spoločnosť T. B..T..Y.. a pre spoločnosť V. R. B. B..T..Y.., pre ktorú žalobkyňa vykonávala práce na základe pracovnej zmluvy v trvalom pracovnom pomere. Potvrdila žalobkyňou uvádzanú skutočnosť, že spoločnosť T. B..T..Y.. zabezpečovala služby pre samoplatcov, teda pre tých, ktorí neboli platcami DPH (pre verejnosť) a spoločnosť V., R. B. B..T..Y.., pre záujemcov, ktorí boli platcami DPH. Konateľka uviedla, že v júli a auguste 2012 žalobkyňa určite nevykonávala žiadnu prácu - výuku jazyka, pretože sa jednalo o prázdniny. Tvrdila, že počas mesiacov júl a august 2012 žalobkyňa vykonávala prácu iba pre spoločnosť V. R. B. B..T..Y.., keďže v danom v období spoločnosť T. nemala žiadnu prácu. V mesiaci september 2012 žalobkyňa podľa tvrdenia konateľky tiež neučila, pretože mali prebytok lektorov a málo hodín (študentov).
Svedok T. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracoval pre spol. T. na základe zmluvy o výkone činnosti, približne od roku 2010. Vykonával pre túto spoločnosť účtovné a personálne služby. V čase, keď mala spol. zamestnancov, teda zamestnávala zamestnancov, na základe podkladov, ktoré spracovala W.. A. vypracoval výplatné pásky a následne listiny potrebné do sociálnej poisťovne, na daňový úrad a podobne. Čo sa týka samotnej W.. A., uviedol, že jej bola vyplácaná odmena, mzda od januára do augusta 2012 tak ako to aj z výplatných pások vyplýva, že sa jedná o mzdu na základe dohody o pracovnej činnosti. Čo sa týka samotných pracovných zmlúv, na základe požiadavky p. Q. (keď sa ona dohodla so zamestnancom), on potom papierovo tie veci spracoval.
Svedok po nahliadnutí do dohôd o pracovnej činnosti, ktoré sa nachádzajú aj v spise, ktoré sú opatrené podpisom p. Q., nenachádza sa však na nich podpis žalobkyne uviedol, že tieto konkrétne dohody vypracovával on.
Svedok uviedol, že následne, keď celú spisovú agendu kontrovali, bolo zistené, že s p. A. dohody týkajúce sa obdobia rokov 2010-2012 podpísané neboli, preto pri skončení pracovného pomeru, resp. keď chceli uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru boli pripravené aj práve dohody o výkone pracovnej činnosti za predchádzajúce obdobie, ktoré však p. žalobkyňa nepodpísala.
Na otázku súdu, kedy došlo k odhláseniu žalobkyne zo sociálnej poisťovne, svedok poukázal na odhlášku zo sociálnej poisťovne zamestnanca V.. F. A. s tým, že z odhlášky vyplýva, že pracovný vzťah vznikol na základe dohody o pracovnej činnosti s dátumom vzniku poistenia 1.1.2012, dátumom zániku poistenia 31.8.2012 zamestnávateľa T. B..T..Y... Konkretizácia dôvodu zániku poistenia pre potreby sociálnej poisťovne nie je potrebná, rovnako sa k takejto odhláške nepripája nikdy ani doklad osvedčujúci zánik pracovného vzťahu, poisťovňa to teda nevyžaduje.
Na otázku súdu, aby svedok vysvetlil, z akého dôvodu je odlišný dátum vyplnenia formulára, kde je uvedené 31.8.2012 a dátum prijatia formulára, ktorý je uvedený 18.2.2013, či je to bežné, svedok uviedol, že to nie je bežné, keďže formuláre sa majú doručovať do 8 dní od ukončenia pracovného pomeru, zrejme došlo k nejakej chybe a tento bol doručovaný až oneskorene.
Svedkyňa W. B. T.. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je bývalá zamestnankyňa B.. T. B..T..Y.., B.. V. R. B. B..T..Y.. a taktiež bývalá kolegyňa žalobkyne. Vykonáva pre B.. T. prácu asistentky na základe dohody o pracovnej činnosti a pre spol. V. som pracovala na pozície offfice manažérky v trvalom pracovnom pomere. Čo sa týka náplne práce pre jednotlivé spoločnosti, tieto sa však prelínali. Obdobne to bolo u W.. A., ktorá pre B.. T. vykonávala práce na základe dohody a pre B.. V. práce v rámci trvalého pracovného pomeru.
Čo sa týka konkrétne W.. A., počas celého obdobia podľa vedomostí svedkyne vykonávala prácu rovnako pre B.. T., ako aj pre spoločnosť V., keď pre B.. T. získavala študentov na medzinárodné skúšky, chodila po školách, čo sa jej aj podarilo, zaraďovala ich do skupín, robila potom s nimi skúšky, plus v prípade potreby realizovala výučbu, ak bolo potrebné niekoho zastupovať.
Čo sa týka žiakov B.. T. P. B.. V., svedkyňa nevedela rozlíšiť, kedy, koľko ktorých študentov bolo, avšak jednoznačne študentov spol. V. bolo viac.
Konkrétne k obdobiu od júla 2012 do decembra 2012, uviedla svedkyňa, že počas prázdnin nevykonávala W.. A. spomínanú prácu, nevyhľadávala študentov, taktiež nevyučovala, niekedy v júli sa robili spomínané skúšky.
Ďalej uviedla, že ona si to pamätá tak, že spomínané skúšky boli zrušené k júnu 2013, čiže dovtedy sa tieto skúšky vykonávali.
Za obdobie od septembra 2012 do decembra 2012 W.. A. chodila po školách a zháňala študentov, v tom čase, týchto nevyučovala, či zastupovala niektorých lektorov, k tomuto sa svedkyňa vyjadriť nevedela.
Svedkyňa uviedla, že ona sama bola zamestnankyňou žalovanej spoločnosti, do decembra 2012, vo vzťahu k B.. V. doposiaľ nemá ukončenú prácu, nemá o tom žiadne listiny, a v práci bola naposledy ku dňu 2.1.2013.
Svedkyňa uviedla, že ona mala naposledy uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti s účinnosťou do 31.12.2008 od januára 2009, žiadne ďalšie dohody s ňou uzatvorené neboli. Jednorázovo boli tieto vypracované a predložené jej na podpis 2.1.2013, ona ich však nepodpísala, rovnako ako žalobkyňa. Zároveň uviedla, že aj keď tieto dohody uzatvorené písomne neboli, boli jej vyplácané mzdové prostriedky, taktiež boli vypracované výplatné pásky a boli realizované odvody do sociálnej poisťovne.
Podľa ust. § 228 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu podĺa §227 ods.1; to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15- dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.
Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.
Podľa ust. § 223 ods. 1,2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia § 129 až 132.
Podľa ust. § 224 ods. 2 Zákonníka práce, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä
a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
d) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,
e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a
koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.
Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa ust. § 17 ods. 3 Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa ust. § 222 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V danom prípade sa žalobkyňa domáhala úhrady žalovanej istiny titulom odmeny za prácu vykonanú pre žalovanú spoločnosť v období september až december 2012, resp. titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že dohoda o pracovnej činnosti musí byť v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami uzatvorená písomne, inak je neplatná. V tomto konkrétnom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že písomne bola medzi účastníkmi uzatvorená iba dohoda o pracovnej činnosti na obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 a následne už žiadna takáto dohoda uzatvorená nebola v písomnej forme. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nemohol vzniknúť z titulu nevyplatenej odmeny za prácu vykonanú na základe dohody o pracovnej činnosti tak, ako na to poukazoval aj žalovaný.
Uvedené platí aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že aj v období od 1.1.2009 do 31.8.2012 žalovaná spoločnosť vyplácala žalobkyni odmeny, ktoré tak ako to vyplýva z predložených výplatných pások boli uhrádzané s označením, že sa jedná o odmeny za prácu vykonanú na základe dohody o pracovnej činnosti a zároveň zamestnávateľ hlásil a evidoval pre potreby sociálnej poisťovne žalobkyňu ako zamestnanca vykonávajúceho práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti aj v období od 1.1.2009 do 30.9.2012. Ani uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé reparovať nedostatok písomnej formy uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti, keď zákon na rozdiel napr. od pracovnej zmluvy (v prípade, ktorej zákon síce ustanovuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou, ale nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou pracovnej zmluvy) jednoznačne ustanovuje, že dohoda o pracovnej činnosti musí byť uzatvorená písomne inak je neplatná.
Následne sa súd zaoberal otázkou, či je dôvodný nárok žalobkyne, uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia, pričom súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý tvrdil, že v tomto prípade z dôvodu neexistencie písomne uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti nevzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovení Zákonníka práce, ktoré môže vzniknúť iba medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplynulo, že úmyslom oboch zúčastnených strán bolo uzatvoriť pracovno-právny vzťah, zodpovedajúci vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti a dlhodobo sa obe zúčastnené strany správali takým spôsobom, akoby došlo platne k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti (tak, ako to vyplýva aj z vypracovaných výplatných pások a hlásenia zamestnávateľa sociálnej poisťovni). S poukazom na vyššie uvedenú zákonom stanovenú podmienku pre platnosť dohody o pracovnej činnosti, ktorou je výlučne písomná forma, nebola takáto ústna dohoda platná a právnym následkom nedodržania predpísanej písomnej formy je v zmysle ust. § 222 ods. 1,2 Zákonníka práce vznik bezdôvodného obohatenia na strane zamestnávateľa. V zmysle ust. § 222 ods. 3 sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný (zamestnancovi), pričom predmetom bezdôvodného obohatenia na strane zamestnávateľa bolo získanie výsledku pracovného výkonu zamestnania bez toho, aby zamestnancovi bola vyplatená odmena, na ktorú by mu vznikol nárok, pokiaľ by dohoda o pracovnej činnosti bola platná (t.j. uzatvorená v písomnej forme).
Súd zároveň poukazuje na to, že v prípade pokiaľ neuplatnila ustanovenia Zákonníka práce upravujúce bezdôvodné obohatenie, v takomto prípade by bolo potrebné využiť príslušné ustanovenia § 451 a ž 459 Občianskeho zákonníka upravujúce bezdôvodné obohatenie s podobným záverom, že výška bezdôvodného obohatenia by sa rovnala odmene, ktorú by zamestnávateľ musel uhradiť zamestnancovi, pokiaľ by došlo platne k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že výška odmeny u žalobkyne činila XXX,- Z./mesačne v čistom.
Vyššie uvedené závery týkajúce sa vzniku bezdôvodného obohatenia (či už v súlade s ust. Zákonníka práce alebo Občianskeho zákonníka) platia iba v prípade, ak je preukázané, že zamestnanec vykonával pre zamestnávateľa práce dojednané medzi zúčastnenými stranami v zmysle neplatnej dohody o pracovnej činnosti - v zmysle vymedzenia pracovnej úlohy, a preto ďalej súd zameral dokazovanie na zistenie, či v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa v období od 1.9.2012 do 31.12.2012 vykonávala práce vymedzené v dohode o pracovnej činnosti tak, ako bola uzatvorená jediná písomná dohoda o pracovnej činnosti v roku 2008, t.j. lektor jazyka, výučba cudzieho jazyka a poradenstvo a konzultácie v oblasti cudzieho jazyka a jeho výučby, nakoľko žiadna zo zúčastnených strán nepreukázala, žeby
v relevantnom období bol medzi účastníkmi dojednaný (ústne) iný rozsah prác (odlišný od úpravy v písomnej dohode).
Súd poukazuje na to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa mala zároveň uzatvorenú aj pracovnú zmluvu so spoločnosťou V. R. B. B..T..Y.. s dojednaným druhom práce - riaditeľ jazykovej školy, pričom sa jednalo o totožnú jazykovú školu, pre ktorú mala vykonávať práce aj v zmysle dohody o pracovnej činnosti uzatváranej v roku 2008 so žalovanou spoločnosťou T. B..T..Y.. (nakoľko obe spoločnosti T. B..T..Y.. aj spoločnosť V. R. B. s.r.o. vykonávali svoju činnosť práve v rámci jednej a tej istej jazykovej školy).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala práce v zmysle vymedzenia práce obsiahnutého v dohode o pracovnej činnosti (t.j. mimo trvalého pracovného pomeru riaditeľky) v období od 1. do 30.9.2012, za ktoré obdobie zamestnávateľ aj vypracoval výplatnú pásku z titulu vykonania prác súvisiacich s dohodou o pracovnej činnosti a zároveň v danom období aj sociálna poisťovňa evidovala žalobkyňu ako zamestnanca žalovanej spoločnosti na základe dohody o pracovnej činnosti (aj keď táto nebola platná).
Naopak v období od 1.10.2012 do 31.12.2012 (t.j. v období kedy už v sociálnej poisťovni bola žalobkyňa odhlásená a za ktoré obdobie už ani žalovaná nevypracovala výplatnú pásku) nebolo preukázané vykonaným dokazovaním, žeby žalobkyňa vykonávala konkrétne práce, ktoré by bolo možné charakterizovať ako práce dojednané v zmysle neplatnej dohody o pracovnej činnosti a za toto obdobie už nebola ani evidovaná v sociálnej poisťovni ako zamestnanec žalovaného pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti. Súd tu poukazuje na výpoveď samotnej žalobkyne, ktorá uvádzala, že v období od r. 2009 už nevyučovala jazyk - iba výnimočne zastupovala a zároveň na výpoveď svedkyne B., ktorá v tomto období nevedela uviesť, či žalobkyňa vykonávala aj výuku. Na podporu vyššie uvedenej úvahy súd poukazuje aj na výzvu samotnej žalobkyne, ktorá bola vypracovaná koncom mesiaca december 2012 a v ktorej žalobkyňa vyzývala žalovanú spoločnosť ako zamestnávateľa na doplatok odmeny za vykonané práce v mesiaci september 2012, kde súd sa zhodol s názorom žalovaného, že pokiaľ by vykonávala žalobkyňa práce aj v ďalšom období - október, november, december, takáto výzva by obsahovala aj požiadavku na úhradu odmeny za toto obdobie. Nebol preukázaný žiaden iný dôvod, pre ktorý táto výzva neobsahovala aj žiadosť o úhradu odmeny za mesiac
- október, november, december, preto je možné vyvodiť iba ten záver, že v ďalšom období už žalobkyňa ako zamestnanec takéto práce pre žalovanú spoločnosť nevykonávala a sama bola toho názoru, že v tomto období jej už nárok na odmenu nevznikol.
S poukazom na vyššie uvedené úvahy a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a teda zaviazal žalovanú spoločnosť k povinnosti zaplatiť žalobkyni čiastku XXX,- Z. titulom bezdôvodného obohatenia za mesiac september 2012, ktorá suma zodpovedá výške mesačných odmien (v čistom)vyplácaných žalobkyni v predchádzajúcom období za práce dojednané v zmysle (neplatnej) dohody o pracovnej činnosti.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou bezdôvodného obohatenia, súd zároveň rozhodol o jej povinnosti zaplatiť spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy, v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia od 1.11.2012, nakoľko v zmysle predchádzajúceho dojednania v dohode o pracovnej činnosti aj v zmysle citovaného ustanovenia Zákonníka práce, odmeny za vykonanú prácu, mali byť vyplácané dokonca mesiaca nasledujúceho za mesiacom, za ktorý sa odmena uhrádza. V danom prípade teda odmena za mesiac september by mala byť uhradená 31.10.2012 a do omeškania sa tak žalovaná dostala odo dňa 1.11.2012.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Súd zároveň rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).