Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-25-2021.pdf
PDF · 131.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu Mgr. W. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v E. U. H., P. C. XXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13, za ktorú koná JUDr. Matej Kukura, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, so sídlom v Košiciach, Komenského 52 o preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.07.2021, č.: OU-KE-OCDPK-2021/004580-002, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2021/004580-002 zo dňa 28.07.2021, ako aj rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii č.: OU-SN- OCDPK-2020/008157-009 zo dňa 25.06.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal elektronicky na Krajský súd v Košiciach (prostredníctvom portálu ÚPVS) dňa 04.10.2021 správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Komenského 52 v Košiciach zo dňa 28.07.2021 č.: OU-KE-OCDPK-2021/004580-002 (v ďalšom texte aj: „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 25.06.2020 č.: OU-SN- OCDPK-2020/008157-009 (v ďalšom texte aj: „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“, resp. „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že ako účastník správneho konania, ktoré viedlo k vydaniu označených rozhodnutí bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a tieto rozhodnutia sú v celom rozsahu nezákonné. V žalobe uplatnil zrušovacie dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), t.j. preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
2. Žalovaný Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií preskúmavaným rozhodnutím ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-SN-OCDPK-2020/008157-009 zo dňa
25.06.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.
3. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vydal dňa 05.05.2020 rozkaz o uložení pokuty č. OU-SN-OCDPK-2020/008157 za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o diaľničnej známke“), proti ktorému žalobca podal včas odpor. Posúdením jeho obsahu správny orgán zistil, že nenastali dôvody pre odmietnutie odporu podľa § 13 ods. 3 zákona o diaľničnej známke. V podanom odpore účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu namietal : „Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 5. mája 2020, č. OU-SN- OCDPK-2020/008157, bola účastníkovi ako prevádzkovateľovi vozidla EČV E. uložená pokuta vo výške 150 eur za správny delikt podľa §10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov v podstate z dôvodu, že dňa 5. februára 2019 o 3:10:53 hod. malo vozidlo využívať vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Rozkaz bol doručený účastníkovi dňa 11. mája 2020. Týmto v mene účastníka konania podávame voči uvedenému rozkazu odpor, ktorý odôvodňujeme nasledovne: Účastník konania dňa 17. februára 2019 uhradil ročnú diaľničnú známku 2019, ktorá bola platná do 31. januára 2020. Vyplýva to z potvrdenia o úhrade diaľničnej známky, zjednodušenej faktúry 1910962518, ktorú prikladáme. Vzhľadom k uvedenému nie je možné tvrdiť, že by vymedzený úsek cesty D1 bol užívaný bez úhrady diaľničnej známky, hoci táto bola uhradená až následne. Uvedené vyplýva z toho, že bola uhradená ročná diaľničná známka, t.j. taká, ktorá má podľa § 3 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. byť platná od 1. januára príslušného kalendárneho roka do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Možno teda uviesť, že v danom prípade bola úhrada uskutočnená, hoci následne, po uvedomení si tohto nedostatku zo strany samotného účastníka konania, k čomu nebol napomenutý žiadnym štátnym orgánom. Účel zákona - vybrať príslušnú úhradu za úhradu vymedzených úsekov ciest - bol v celom rozsahu naplnený, nie porušený, nemožno preto tvrdiť, že došlo k spáchaniu správneho deliktu. Na uvedené je potrebné prihliadnuť, pretože je zrejmé, že prejednaný prípad sa líši od toho, kedy by správny orgán ukladal pokutu v rovnakej výške prevádzkovateľovi vozidla, ktorý vôbec neuhradil diaľničnú známku. Uvedený rozdiel je určujúci. V čase správneho konania už bola diaľničná známka za rok 2019 uhradená, a to s platnosťou od januára 2019. Z týchto dôvodov navrhujeme, aby bolo správne konania o uloženie pokuty za správny delikt zastavené.“
4. Z obsahu rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že na základe podaného odporu bola dňa 01.06.2020 odoslaná žiadosť o vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (ďalej v texte aj: „NDS, a.s.“ ), ako správcovi výberu úhrady diaľničnej známky. Tento vo svojom vyjadrení k tvrdeniam účastníka konania uviedol: „Prevádzkovateľ vozidla s EČV E. nespĺňal v čase výkonu kontroly dodržiavania povinnosti prevádzkovateľa vozidla alebo jazdnej súpravy podmienky úhrady diaľničnej známky podľa § 4 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov. Kontrolou v rámci Centrálnej evidencie úhrad Diaľničných známok Služby výberu a evidencie úhrady diaľničných známok za užívanie vymedzených úsekov ciest Slovenskej republiky sa zistilo, že na vozidlo s EČV E. nebola v čase výkonu kontroly 04.02.2019 v čase o 15:08:26 hod. zakúpená elektronická diaľničná známka. Predmetné vozidlo malo uhradenú diaľničnú známku s platnosťou 17.02.2019 -31.01.2020. Dovoľujeme si upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že v zmysle zákona 488/2013 Z. z., § 2 ods. 1 ako v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky Čl. III. „Povinnosť úhrady diaľničnej známky“ Vymedzené úseky ciest označované dopravnými značkami možno využívať po zaplatení úhrady diaľničnej známky za ich užívanie.“
5. Na základe týchto skutočností Okresný úrad Spišská Nová Ves zaslal dňa 17.06.2020 upovedomenie o začatí správneho konania a vo veci rozhodoval vzhľadom na získaný dôkaz porušenia povinnosti u žalobcu, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 18633051 a fotografia vyhotovená dňa 05.02.2019 v čase o 03:10:53 hod., z ktorých bolo podľa správneho orgánu prvého stupňa preukázané, že účastník konania dňa 04.02.2019 v čase o 15:08:26 hod. využíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke.
6. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom argumentoval nasledovne : „Rozhodnutím o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 25. júna 2020, č. OU-SN-OCDPK-2020/008157-009, bola účastníkovi uložená pokuta 150 eur za správny delikt, ktorého podstata má spočívať v tom, že dňa 4. februára 2019 mal užívať vymedzený úsek cesty Dl bez úhrady diaľničnej známky. Zároveň bolo rozhodnuté o úhrade trov konania. Voči uvedenému rozhodnutiu podávame v mene účastníka v celom rozsahu odvolanie, ktoré odôvodňujeme nasledovne: V prvom rade je rozhodnutie celkom nepreskúmateľné. Správny orgán prvého stupňa ani v náznaku neodpovedal na špecifické a právne relevantné otázky uvedené už v odpore a následne vo vyjadrení k začatiu správneho konania. Konkrétne z rozhodnutia sa nepodáva žiadna odpoveď na otázky, (1.) ako bol v danom prípade narušený chránený objekt, ktorým je výber úhrady za užívanie vybraných úsekov ciest, keďže uvedená úhrada bola dňa 17. februára 2019 účastníkom zaplatená, (2.) ako môže správny orgán ukladať pokutu za tvrdené porušenie všeobecných obchodných podmienok, keď správny delikt možno spáchať výlučne porušením všeobecne záväzných právnych predpisov, a (3.) ako vôbec mohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu, keď účastník kúpil ročnú diaľničnú známku, ktorá je v zmysle zákona platná od 1. januára, v danom prípade od 1. januára 2019 do 31. januára 2020. Rozhodnutie zároveň ani náznakom nerieši potrebu uloženia pokuty ani odôvodnenie výšky pokuty. V druhom rade je rozhodnutie nezákonné a vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Účastník konania dňa 17. februára 2019 uhradil ročnú diaľničnú známku 2019, ktorá bola platná do 31. januára 2020. Vyplýva to z potvrdenia o úhrade diaľničnej známky, zjednodušenej faktúry 1910962518, ktorá tvorí obsah spisu. Toto zistenie urobil aj správny orgán prvého stupňa. Ročná diaľničná známka je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. platná od 1. januára príslušného kalendárneho roka do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V danom prípade teda ročná diaľničná známka bola platná od 1. januára 2019 do 31. januára 2020. Zistenie správneho orgánu obsiahnuté v upovedomení o začatí správneho konania, že vozidlo malo uhradenú diaľničnú známku s platnosťou 17. februára 2019 - 31. januára 2020 je tak nesprávne a odporuje zákonu. Možno teda uviesť, že v danom prípade bola úhrada uskutočnená, hoci následne, po uvedomení si tohto nedostatku zo strany samotného účastníka, k čomu účastník nebol napomenutý žiadnym štátnym orgánom. Účel zákona - vybrať príslušnú úhradu za úhradu vymedzených úsekov ciest - bol v celom rozsahu naplnený, nie porušený; nemožno preto tvrdiť, že došlo k spáchaniu správneho deliktu. Účel zákona bol v plnom rozsahu naplnený, k žiadnemu obohateniu na strane účastníka nedošlo, rovnako tak nedošlo k žiadnemu ukráteniu na strane správcu výberu úhrady diaľničnej známky, a teda absolútne absentuje materiálny dôvod viesť ďalej toto konanie a vecou samou sa zaoberať. Na uvedené je potrebné prihliadnuť, pretože je zrejmé, že prejednávaný prípad sa líši od toho, kedy by správny orgán ukladal pokutu v rovnakej výške prevádzkovateľovi vozidla, ktorý vôbec neuhradil diaľničnú známku. Uvedený rozdiel je určujúci. V čase správneho konania už bola diaľničná známka za rok 2019 uhradená, a to s platnosťou od 1. januára 2019. Ďalej treba pripomenúť, že predmetom konania je uloženie pokuty za správny delikt. Správneho deliktu sa možno dopustiť výlučne porušením všeobecne záväzných právnych predpisov. Vynucovanie plnenia všeobecných obchodných podmienok trestnými sankciami je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navyše akákoľvek úprava obchodných podmienok, ktorá odporuje zákonu, je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Keďže zákon jednoznačne a nepochybne stanovuje, že ročná diaľničná známka je platná od 1. januára príslušného kalendárneho roka, je úprava obchodných podmienok, že by mala diaľničná známka nadobudnúť platnosť až zakúpením, neplatná pre rozpor so zákonom.“
7. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že zákon o diaľničnej známke upravil konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ktorého skutková podstata je vymedzená v § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke tak, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2, teda poruší povinnosť zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Za dôkaz o spáchaní správneho deliktu zákon označuje taký dôkaz, ktorý je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektrickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu diaľničnej známky, alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená výkonom kontroly alebo orgány policajného zboru (§ 11 ods. 2). Pri rozhodovaní o podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný vychádzal z predložených dokladov a vyjadrenia NDS, a.s. č. 7125/45803/20102/2020 zo dňa 03.06.2020 doručeného správnemu
orgánu prvého stupňa dňa 12.06.2020, a vo vzťahu k všetkým námietkam účastníka konania žalovaný konštatoval, že pre rozhodnutie vo veci je jednoznačná a nespochybniteľná formulácia zákona o diaľničnej známke v § 2 ods. 1: „Vymedzené úseky ciest označené dopravnými značkami možno používať po zaplatení úhrady diaľničnej známky za ich užívanie … “ , a túto zákonnú formuláciu podporuje aj § 4 ods. 2 označeného zákona, podľa ktorého „prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.“ V nadväznosti na § 10a ods. 1 označeného zákona tak bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že dňa 04.02.2019 účastník konania nespĺňal povinnosť úhrady diaľničnej známky v režime označeného zákona, pretože zjednodušená faktúra č. 1910962518 potvrdzuje zakúpenie diaľničnej známky až na obdobie od 17.02.2019 do 31.01.2020. V čase použitia vymedzeného úseku diaľnice zo strany účastníka konania nebola splnená povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Pokuta bola správnym orgánom prevádzkovateľovi vozidla uložená v režime § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, a to vo výške 150 EUR na dolnej hranici zákonom danej sadzby (zákon stanovuje pokutu v rozpätí od 150 - 500 EUR). Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o pokute a určení jej výšky prihliadal na závažnosť správneho deliktu, ako aj k skutočnosti, že v minulosti nedošlo zo strany prevádzkovateľa vozidla k porušeniu zákonom uloženej povinnosti podobným konaním, pričom žalovaný sa s takouto úvahou správneho orgánu prvého stupňa stotožnil.
8. Z obsahu žalobcom podanej správnej žaloby vyplýva, že tento v úvode správnej žaloby zopakoval chronológiu udalostí vedúcu k uloženiu sankcie za správny delikt a trval na dôvodoch nesúhlasu s uznaním viny zo spáchania správneho deliktu, ako aj s uložením pokuty z totožných dôvodov, ktoré uplatnil aj v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznil, že aj keď v čase kontroly nemal zaplatenú ročnú diaľničnú známku, táto bola následne po uvedomení si tohto nedostatku z jeho strany zaplatená, pričom na splnenie si tejto povinnosti v tom čase nebol napomenutý žiadnym štátnym orgánom. Účel zákona - vybrať príslušnú úhradu za užívanie vymedzených úsekov ciest bol v celom rozsahu naplnený a nemožno preto tvrdiť, že došlo k spáchaniu správneho deliktu. Nedošlo ani k žiadnemu ukráteniu na strane správcu výberu úhrady diaľničnej známky, keď ročná diaľničná známka (a to s platnosťou od 1. januára 2019) bola riadne zaplatená, čo bolo v správnom konaní aj preukázané pripojenou faktúrou. Daná vec sa preto líši od situácie, keď správny orgán ukladá pokutu v rovnakej výške prevádzkovateľovi vozidla, ktorý vôbec neuhradil diaľničnú známku a podľa žalobcu uvedený rozdiel je určujúci. Ďalej žalobca v žalobe zdôraznil, že predmetom konania bolo uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa možno dopustiť výlučne porušením všeobecne záväzných právnych predpisov a vynucovanie plnenia všeobecných obchodných podmienok trestnými sankciami je podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 49) a naviac aj akákoľvek úprava obchodných podmienok odporujúca zákonu je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Keďže zákon jednoznačne a nepochybne stanovuje, že ročná diaľničná známka je platná od 1. januára príslušného kalendárneho roka, úprava obchodných podmienok, že ročná diaľničná známka by mala nadobudnúť platnosť až jej zakúpením, je neplatná pre rozpor so zákonom.
9. Zároveň namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch inštancií správnych orgánov, pretože správne orgány ani v náznaku neodpovedali na špecifické a právne relevantné otázky uvedené v odpore, ako aj vo vyjadrení účastníka konania k začatiu správneho konania a v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, konkrétne z rozhodnutia nevyplýva odpoveď, ako bol v danom prípade narušený chránený objekt, ktorým je výber úhrady za užívanie vybraných úsekov ciest, keďže uvedená úhrada bola preukázateľne zaplatená 17.02.2019, ako môže správny orgán ukladať pokutu za tvrdené porušenie všeobecných obchodných podmienok, keď správny delikt možno spáchať výlučne porušením zákona, a ako vôbec mohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu, keď účastník kúpil ročnú diaľničnú známku, ktorá je v zmysle zákona platná od 1. januára, t.j. v danom prípade od 1. januára 2019 do 31. januára 2020.
10. V záverečnej časti správnej žaloby žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec v správnom konaní nezaoberal následnou právnou úpravou, ktorá aj pre prípad, že by konanie žalobcu malo byť protiprávne, zaviedla prekluzívnu lehotu, v ktorej nedošlo k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci samej, čím pri posúdení celkovej situácie žalobcu mal byť uplatnený neskorší právny predpis, ktorý je na prospech žalobcu v zmysle interpretačného pravidla uvedeného v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. V tej súvislosti žalobca poukázal na článok XXXI. zákona č. 198/2020 Z. z. (účinný od 21.07.2020) bodu 2, ktorým došlo k novelizácii § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke tak, že pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Bez ohľadu na prechodné ustanovenie § 16e označeného zákona je
podľa žalobcu nevyhnutné aplikovať neskoršiu právnu úpravu, pretože je to pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšie. Ak k uloženiu pokuty nedošlo do 60 dní odo dňa tvrdeného porušenia povinnosti (17.02.2019) - a v tejto lehote správne konanie ani len nezačalo (11.05.2020 bol žalobcovi doručený rozkaz a správne konanie začalo 17.06.2020), tak rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Zároveň vyslovil názor, že vo veci bolo nevyhnutné aplikovať neskoršiu právnu úpravu aj v súvislosti s tým, že k uloženiu pokuty nedošlo do dvoch rokov odo dňa tvrdeného porušenia povinnosti (17.02.2019), keďže rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo žalobcovi doručené až dňa 04.08.2021. V tej súvislosti poukázal žalobca na judikát sp. zn. Rč/40/1998.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.01.2022 k správnej žalobe zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a zdôraznil, že predmetom konania bolo uloženie pokuty za správny delikt. Bez ohľadu na všeobecné obchodné podmienky, ktoré vo svojej podstate len vysvetľujú zákon a neurčujú v danom prípade nič nad rámec zákona, zdôraznil podstatné fakty, a to, že správny delikt bol spáchaný dňa 04.02.2019 a poukázal na povinnosť prevádzkovateľa úhrady diaľničnej známky pri užívaní vymedzených úsekov ciest. Ak žalobca zakúpil známku až 17.02.2019, nie je možné tvrdiť, že dňa 04.02.2019 si splnil povinnosť úhrady pri užívaní vymedzených úsekov. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva jednoznačný záver, že zo strany žalobcu bol spáchaný správny delikt. K žalobnej námietke týkajúcej sa nutnosti použiť neskoršiu právnu úpravu, ktorá pre žalobcu bola výhodnejšia, žalovaný argumentoval ustanovením § 16f zákona o diaľničnej známke, podľa ktorého konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Z uvedeného podľa žalovaného preto vyplýva nesporný záver, že administratívne orgány rozhodovali procesne v súlade so zákonom a nemohli sa zaoberať neskoršou právnou úpravou. Zároveň pripojil názor, že na uvedený skutok, ktorý bol hodnotený ako správny delikt, nie je možné vzťahovať všetky zásady trestného zákona. Z týchto podstatných dôvodov preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Žalobca v replike zo dňa 10.02.2022 prostredníctvom právneho zástupcu nesúhlasil so závermi žalovaného a opakovane poukazoval na výslovné znenie § 3 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, podľa ktorého ročná diaľničná známka je platná od 01. januára príslušného kalendárneho roka do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V danom prípade tak žalobcom zakúpená ročná diaľničná známka bola platná od 01.01.2019 do 31.01. nasledujúceho roku. K uvedenému sa však žalovaný vôbec nevyjadril, hoci uvedenú skutočnosť pre danú vec je potrebné považovať za kľúčovú. Opakovane argumentoval, že ak z všeobecných obchodných podmienok vyplýva iná doba začiatku platnosti ročnej diaľničnej známky (v rozpore s § 3 ods. 1 zákona o diaľničnej známke), takáto úprava je neplatná. K samotnej výške pokuty žalobca poukázal na to, že v rovnakej výške 150 EUR sú pokuty ukladané aj v prípadoch, ak prevádzkovatelia vozidiel vôbec neuhradia diaľničnú známku. Z hľadiska účelu právnej úpravy však je medzi obidvoma situáciami podstatný rozdiel, ktorý by mal mať vplyv nielen na výšku, ale aj samotné (ne)uloženie pokuty.
13. Vo vzťahu k zániku zodpovednosti za správny delikt z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, podľa žalobcu treba odlíšiť úpravu konania (procesný postup) od uplynutia premlčacej alebo prekluzívnej lehoty, v ktorej zaniká zodpovednosť za správny delikt. Ďalej argumentoval : „To, na čo poukazuje žalovaný v poslednej časti svojho vyjadrenia, osobitne keď cituje § 16f zákona o diaľničnej známke, symptomaticky bez vlastnej interpretácie citovaných zákonných ustanovení, a teda bez toho, aby sa nad obsahom právnej úpravy zamyslel, sa týka úpravy konania o uložení pokuty. Z povahy veci sa prechodné ustanovenia zákona nemôžu týkať otázky zániku zodpovednosti za správny delikt, a to z niekoľkých dôvodov. V prvom rade tomu bráni aplikácia ústavného princípu podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej treba uviesť, že otázka zániku zodpovednosti za správny delikt je svojou povahou otázkou hmotnoprávnou, nie procesnou. Napokon, aj z hľadiska vecného je jasné, že už raz zaniknutá zodpovednosť za správny delikt nemôže byť opätovne „vzkriesená". Na veci pritom celkom nič nemení to, podľa ktorej právnej úpravy prebieha konanie, pretože otázka zániku zodpovednosti za správny delikt je otázkou hmotnoprávnou a zákonodarca to odchylne od ústavného princípu ani upraviť nemôže.“
14. Vo vzťahu k uplatneniu zásad trestného konania aj na danú vec poukázal žalobca v replike na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/51/2011, kde sa výslovne uvádza :
„Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší ustanovená v citovanom článku 50 ods. 6 ústavy sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahu chránených správnym právom. Z uvedeného vyplýva, že trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z ústavy (pozri k tomu bližšie napr. rozsudok najvyššieho súdu vo veci Januch v. Colné riaditeľstvo SR z 24. apríla 2008 - ASPIJNS). Senát odvolacieho súdu súčasne dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.ÚS 120/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver: „Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia." (č. R 22/2010 Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky).“
15. Žalobca v replike uzavrel, že bez ohľadu na prechodné ustanovenie § 16e zákona o diaľničnej známke, ktoré sa týka len úpravy konania (nie však prekluzívnej lehoty, v ktorej zanikla zodpovednosť za prípadný správny delikt), je nevyhnutné aplikovať neskoršiu právnu úpravu o zániku prípadnej zodpovednosti za správny delikt (ústavný imperatív podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR), pretože je to pre páchateľa priaznivejšie (rovnako Rč/40/1998).
16. Žalovaný sa k replike duplikou v súdom stanovenej lehote, a ani neskôr nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu spolu s replikou mu boli preukázateľne doručené dňa 10.03.2022.
17. Krajský súd v Košiciach, v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a po oboznámení sa s úplnými administratívnymi spismi konajúcich správnych orgánov, vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 SSP (za splnenia aj ostatných zákonom stanovených procesných podmienok) rozsudok, ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože žalovaný vo veci rozhodoval na základe nesprávneho právneho názoru.
18. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
19. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 150 EUR za správny delikt spočívajúci na tom skutkovom základe, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla s prideleným evidenčným číslom E. XXX V., kategórie M1, sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke tým, že dňa 04.02.2019 v čase o 15:08:26 hod. využíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer Poprad, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.
20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
22. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
23. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
24. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov, prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
26. Podľa § 5 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: a/ krajina registrácie vozidla b/ evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2 c/ typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo d/ platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.
27. Podľa § 5 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, diaľničnú známku možno uhradiť a) na miestach určených na úhradu v hotovosti, platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, b) prostredníctvom internetového portálu platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, c) ďalšími spôsobmi, ktoré určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.
28. Podľa § 5 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.
29. Podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
30. Podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke, za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150 EUR do 500 EUR.
31. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
32. Podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou výkonom kontroly, alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 EUR.
33. Podľa § 16 zákona o diaľničnej známke, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 16e zákona o diaľničnej známke, v znení od 21.07.2020, konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
36. Správny súd konštatuje, že v konaní pred administratívnym orgánom neboli sporné skutkové okolnosti danej veci, keď bolo nesporne zistené, že žalobca ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla s prideleným EČV: E. XXXCV užíval dňa 04.02.2019 vymedzený úsek cesty (diaľnice) bez toho, aby v tom čase mal zakúpenú diaľničnú známku, t.j. vymedzený úsek diaľnice užíval bez úhrady. Predmetné vozidlo malo uhradenú diaľničnú známku až následne, keď preukázateľne ročná diaľničná známka na predmetné vozidlo bola zakúpená žalobcom dňa 17.02.2019. Z uvedeného pri rozhodovaní vychádzal administratívny orgán, keď uzavrel (a to v súlade s názorom NDS, a.s., ktorá poukazovala na platnosť uvedenej ročnej diaľničnej známky až odo dňa jej zakúpenia, t.j. 17.02.2019), že žalobca sa dopustil správneho deliktu, ktorého skutková podstata je vymedzená v ust. § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke. Podstata argumentácie žalobcu spočívala v tvrdení, že ak si následne (a to v krátkom časovom období) po kontrole, bez toho, aby bol správnym orgánom vyzvaný na splnenie povinnosti, zakúpil na predmetné vozidlo ročnú diaľničnú známku, tak táto známka má platnosť od 01.01 označeného roka až do 31.01. nasledujúceho kalendárneho roka, a teda nebol splnený zákonný predpoklad hypotézy označenej právnej normy, že pri užívaní vymedzeného úseku ciest si nesplnil povinnosť úhrady diaľničnej známky.
37. V súvislosti s tým je potrebné taktiež zdôrazniť, že správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že čisto formálne poňatie administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické z hľadiska zásady právnej istoty, pretože takýto prístup by mohol viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku k nespravodlivému postihu. Skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá preto kľúčovú úlohu v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa názoru súdu vhodnejšie riešiť cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením pokuty. Argumentácia žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa v naznačenom smere v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje.
38. Ak žalovaný sa pri ustálení viny zo správneho deliktu u žalobcu odvoláva na ust. § 5 ods. 1 písm. d/ zákona o diaľničnej známke, t.j.: „Pri úhrade diaľničnej známky sa do elektronického systému správne a úplne zadajú údaje o platnosti diaľničnej známky a začiatku jej platnosti“, tak podľa názoru súdu uvedené je potrebné vnímať v súvislosti so znením § 3 ods. 1 označeného zákona, podľa ktorého: „Diaľničná známka s ročnou platnosťou je platná od 01. januára príslušného kalendárneho roka do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka“. Platnosť tzv. ročnej diaľničnej známky (od 01.01. kalendárneho roka), by sa tak mala premietnuť aj pri zadávaní údajov do elektronického systému správcu výberu úhrady diaľničnej známky, čo bolo potrebné zohľadniť aj správnym orgánom pri rozhodovaní o správnom delikte, najmä, ak v čase začatia správneho konania už táto diaľničná známka bola žalobcom zakúpená. Znenie Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky (čl. III. „Povinnosť úhrady diaľničnej známky“): „Vymedzené úseky ciest označované dopravnými značkami možno využívať po zaplatení úhrady diaľničnej známky za ich užívanie“ podľa názoru súdu vo vzťahu k zakúpeniu ročnej diaľničnej známky v kontexte vyššie uvedených skutkových okolností nemôže byť pre ustálenie viny žalobcu zo spáchania správneho deliktu záväzné a určujúce.
39. Správny súd uvádza, že po vyhodnotení skutkového stavu veci (ktorý nebol sporným) a následnej aplikácii vyššie označených zákonných ustanovení dospel k záveru, že posudzované konanie formálne nenapĺňa skutkovú podstavu administratívnymi orgánmi špecifikovaného správneho deliktu, a to práve vzhľadom na skutočnosť, že žalobca už v čase začatia správneho konania mal zakúpenú na predmetné
vozidlo ročnú diaľničnú známku so splatnosťou od 01.01. príslušného kalendárneho roka. Z uvedených podstatných dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude dostatočným spôsobom sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobcu v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí, ktorý je pre orgán verejnej správy v ďalšom konaní záväzný (§ 191 ods. 6 SSP).
40. V závere odôvodnenia rozhodnutia správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu, že vo veci malo byť postupované podľa neskoršej, priaznivejšej právnej úpravy (konkrétne v zmysle čl. XXXI ods. 1 zákona č. 198/2020 Z.z. účinného od 21.07.2020), pretože v zmysle prechodných a záverečných ustanovení k tejto novele zákona o diaľničnej známke (§ 16e) bolo povinnosťou správnych orgánov konanie o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. v tomto prípade bolo správne konanie začaté dňom 17.06.2020) skončiť podľa dovtedajších predpisov.
41.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu vo veci. O výške účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom procesným postupom podľa § 175 ods. 2 SSP.
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.