Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-165-2014.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/165/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MF-Trade s.r.o., Trstice 119, IČO: 36 272 566, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Štefanom Neszmérym, Námestie priateľstva 2166/11, Dunajská Streda proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, o zaplatenie 6.600,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8Cb/10/2013-82 zo dňa 12.06.2014 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 6.600,- eur s prísl., s poukazom na to, že mu žalovaný spôsobil škodu vo výške žalovanej istiny, keď na základe požiadavky žalobcu mu mal v máji 2009 vykonať opravu pokazeného vysokozdvižného vozíka. Žalovaný po ohliadke vozíka uviedol, že je potrebné zakúpiť autobatériu a je pokazené naftové čerpadlo, u ktorého je nutná oprava, ktorú vykonáva externá firma v Pezinku. Čerpadlo po oprave žalobca odovzdal žalovanému, ktorý vysokozdvižný vozík napriek tomu neopravil, po roku 2010 sa už vo svojej prevádzke neobjavil, na výzvy žalobcu nereagoval, preto žalobca podal na žalovaného v decembri 2012 trestné oznámenie a následne žalovaný vozík odstavil pred priestory žalobcu, kde sa i našiel. Tým, že vozík bol neopravený, nefunkčný a znehodnotený, preto si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslil sumou 6.600,- Sk.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Potvrdil, že vozík mal u seba v dielni rozobratý, ale potom ako za ním prišla polícia s tvrdením, že ho ukradol. Po objasnení okolností súvisiacich s vozíkom tento na základe pokynov polície žalobcovi, ale popieral, že by žalobcovi svojim konaním spôsobil škodu v žalovanej výške.
Súd vo veci vykonal dokazovanie z ktorého zistil, že žalobca podľa kúpnej zmluvy zakúpil v roku 2008 od spoločnosti Stavkompex -Sk s.r.o. vysokozdvižný vozík Desta v kúpnej cene 155.000,- Sk, ktorý sa ale v roku 2009 pokazil, preto žalobca požiadal žalovaného, aby vozík prezrel, prípadne opravil. Žalovaný, keďže v tom čase už nebol podnikateľom - živnostníkom, označil žalobcovi vady, pre ktoré je vozík nefunkčný. Prvostupňový súd v konaní vypočul svedkov S. T. a B. D., vyhodnotil zistené skutočnosti a dospel k záveru, že nárok nie je dôvodný.
Z hľadiska právneho posúdenia súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust. § 421 Obč. zák. a § 442 ods. 2 Obč. zák., k čomu poukázal na právnu teóriu súvisiacu s výkladom pojmu škoda a skonštatoval, že žalobca súdu nepreukázal, že by mu žalovaný svojou činnosťou spôsobil škodu. Žalovaný žalobcovi vysokozdvižný vozík vydal. Po dva a pol roku po tom, ako bol vozík daný na opravu , podal žalobca na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu, že mu nebol vozík vrátený, ktoré konanie bolo odmietnuté, pretože vozík sa našiel pred skladovými priestormi žalobcu.
Súd prvého stupňa pri rozhodnutí o veci vzal do úvahy, že žalobca sa ako vlastník veci po tom, ako mu bol vozík pristavený pred jeho priestory nesprával, nechal ho tam vystavený vplyvu klimatických podmienok a prístupu verejnosti, v dôsledku čoho došlo k jeho znehodnoteniu, za čo žalovaný nenesie zodpovednosť. Žalovaný síce vec neopravil, ale vozík žalobcovi vrátil a žalobca nepreukázal, že by mu žalovaný spôsobil škodu tým, že vozík neopravil. Súd napriek tomuto záveru venoval pozornosť aj výške škody, ktorú si žalobca uplatnil v sume 6.600,- eur a uviedol, že podľa vyšetrovacieho spisu si uplatňoval škodu vo výške 3.000,- eur. Žalobca nielenže nepreukázal, že by žalovaný škodu spôsobil, ale ju ani žiadnym spôsobom nešpecifikoval, čo bolo tiež ďalším z dôvodov preto, aby súd návrh zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že sa s rozhodnutím prvostupňového súdu nestotožňuje, nakoľko bolo dokazovaním preukázané, že žalovaný vysokozdvižný vozík neopravil, po tom ako začalo policajné vyšetrovanie odtlačil vozík pred priestory žalobcu, ale vrátenie neuskutočnil. Z odstaveného vraku vozíka, ktorý je neúplný, bez potrebných súčiastok a príslušenstva nie je možné ani určiť, či sa jedná o majetok žalobcu. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.2.2014 uviedol, že vozidlo prevzal na opravu, túto nevykonal, nedokončil a vozík vrátil v rozobratom stave bez výzvy k prevzatiu. Odvolateľ má za to, že žalovaný si ma počínať tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí ako je upravené v ust. § 415 Obč. zák. v spojení s ust. § 420 ods. 1, § 420a ods. 1, 2 Obč. zák.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi, ktorými je odvolací súd viazaný, je potrebné poukázať na to, že v čase, keď žalobca podľa tvrdenia, konkrétne v máji v roku 2009 požiadal žalovaného o prehliadku vysokozdvižného vozíka, podľa výpisu zo živnostenského registra nevykonával podnikateľskú činnosť, nebol podnikateľom, preto sa naňho právna úprava vyplývajúca z Obchodného zákonníka už nevzťahuje a preto nemožno žalobcov nárok posudzovať podľa § 420a Obč. zák., na ktorý v návrhu a tiež v odvolaní žalobca poukazuje, pretože táto právna úprava sa vzťahuje na škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pre ktorú je charakteristické, že je činnosťou, ktorá súvisí s výkonom podnikateľskej činnosti, ktorá je vymedzená živnostenským oprávnením v prípade podnikateľa. Keďže v rozhodnom čase žalovaný živnostenské oprávnenie už nemal, nemožno ho označiť za subjekt, ktorý vykonáva prevádzkovú činnosť a z ktorej činnosti vzniká zodpovednosť. Žalobca ničím nepreukázal, akú povinnosť žalovaný porušil, pretože záväzkový vzťah medzi účastníkmi nevznikol, nebolo preukázané, že by žalovaný bol tým, kto spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v znehodnotení vysokozdvižného vozíka, ktorý sa podľa uznesenia OR PZ Galanta zo dňa 05.01.2012 nachádza pred priestormi žalobcu.
Odvolací súd považuje za správne prvostupňové rozhodnutie i v súvislosti s okolnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo a podľa ktorých prvostupňový súd vec posudzoval. Ak žalobca odovzdal vozík žalovanému v máji 2009 na opravu v konaní nepreukázal, dokedy bolo treba túto opravu vykonať a z akého dôvodu sa žalobca začal o vozík zaujímať až v decembri 2011, teda po uplynutí viac ako dvoch rokoch a hoci bol vlastníkom vozíka, nesprával sa a nepočínal si tak, aby nedochádzalo ku škode na jeho majetku, ako účastník občianskoprávneho vzťahu si nesplnil prevenčnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 415 Obč. zák., podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Je nesporné, že žalobca sa primerane o stav svojho majetku nezaujímal, nevykonal opatrenia, aby prípadnému znehodnoteniu vozíka tým, že ho ponechal v rozobratom stave pred svojimi priestormi zabránil, preto nemôže byť dôvodný ani žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorú mu mal spôsobiť nevykonaním opravy vysokozdvižného vozíka a jeho znehodnotením žalovaný. Naviac je treba prisvedčiť i záveru prvostupňového súdu ktorý zistil, že žalobca výšku škody žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Pre rozhodnutie vo veci je však podstatné, že si nepočínal tak, ako sa od vlastníka a majiteľa vysokozdvižného vozíka vyžaduje a ako mu s plnením prevenčnej povinnosti zákon ukladá.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., ale v konaní úspešnému žalovanému náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.