Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-6-2015.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/6/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporkyni: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, o zaplatenie 328,29 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 289,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 289,29 eur od 27.09.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 92,25 eur (z toho 17,18 eur ako náhradu za pomernú časť zaplateného súdneho poplatku a 75,07 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia), a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 10.12.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 328,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 27.9.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou zmluvu č. A6305389, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 289,29 eur vyfakturovaných v období 2013/05 - 2013/07. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 12.9.2013 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 289,29 eur aj nárok na zaplatenie sumy 39,00 eur ako náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. K tomu navrhovateľ uviedol, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ voči odporkyni domáha nároku vo výške škody, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C1-01, a to vo výške 39,00 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa,
ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia).
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A6305389 z 15.5.2012, dodatok z 15.5.2012 k zmluve o pripojení č. A6305389, príloha č. 1 dodatku k zmluve, pokus o pokonávku z 12.9.2013, faktúry č. 5208709005, č. 5205097925, č. 5212376261, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 15.5.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6305389 a v ten istý deň dodatok k tejto zmluve. Na základe zmluvy a dodatku poskytol navrhovateľ odporkyni pripojenie k svojej verejnej telefónnej sieti, ako aj mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C1-01. Navrhovateľ fakturoval odporkyni cenu za poskytnutie služieb. Odporkyňa neuhradila faktúry č. 5208709005, č. 5205097925 a č. 5212376261. Navrhovateľ listom z 12.9.2013 označeným ako pokus o pokonávku vyzval odporkyňu na uhradenie uvedených faktúr spolu so zmluvnou pokutou/náhradou škody vo výške 39,00 eur a poplatkom za mimosúdne vymáhanie vo výške 26,26 eur, a to do 26.9.2013. Odporkyňa ani na základe tohto pokusu o pokonávku neuhradila nič.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a dodatok k tejto zmluve, ktoré súd vyhodnotil v súhrne ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve a dodatku bola odporkyňa označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a navrhovateľ nepreukázal ani netvrdil opak. V zmysle ustálenej judikatúry, na hodnotenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv to, že bola uzavretá na základe ustanovení osobitného zákona (v tomto prípade zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách). Ustanovenia osobitného zákona síce predstavujú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, avšak osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, najmä kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, je aj tak potrebné aplikovať.
Na základe zmluvy navrhovateľ poskytoval odporkyni službu pripojenia k telefónnej sieti. Odporkyňa napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradila vystavené faktúry za túto službu. Navrhovateľ má preto nárok na úhradu za služby, ktoré odporkyni poskytol. Súčet súm poplatkov za poskytnuté služby podľa faktúr č. 5208709005, č. 5205097925 a č. 5212376261 predstavuje 289,29 eur, na ktoré má navrhovateľ nárok. Súd preto v tejto časti návrhu vyhovel.
Navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 39,00 eur uplatňovanej v pokuse o pokonávku. Ako správne uviedol navrhovateľ už v návrhu, ustanovenie dodatku k zmluve, ktoré sa týka tejto zmluvnej pokuty (bod 2.5 dodatku), je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto podmienka dohodnutá navrhovateľom v štandardnej typovej (spotrebiteľskej) zmluve, poškodzuje spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú zmluvnou pokutou sankcionované („v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4, najmä ale nielen ...“), a tiež stanovuje stále rovnakú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj v prípade, že spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti).
Navrhovateľ však v návrhu uplatňoval sumu 39,00 eur nie titulom zmluvnej pokuty, ale titulom náhrady škody. Súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy o výške škody, ktorá mu skutočne vznikla porušením povinnosti zo strany odporkyne. Na dôkaznom bremene navrhovateľa nič nemení ani vyhlásenie spotrebiteľa v bode 3.7 dodatku, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za zľavnenú cenu len z dôvodu dvojročnej viazanosti a že porušením jeho povinností by vznikla navrhovateľovi škoda minimálne v rozsahu zľavy z ceny mobilného telefónu. Takéto vyhlásenie môže preukázať iba to, že odporkyňa si bola vedomá možnosti spôsobenia škody (aj táto preukaznosť je však podstatne redukovaná tým, že toto vyhlásenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy), avšak nijako nezbavuje navrhovateľa povinnosti preukázať skutočne vzniknutú škodu. Nahradenie dôkazu o skutočne vzniknutej škode vyhlásením resp. dohodou účastníkov zmluvy by znamenalo de facto opäť len zavedenie dohody o zmluvnej pokute, ktorú by súd z už vyššie uvedených dôvodov považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znamenalo by to tiež zbavovanie sa dôkazného bremena zo strany dodávateľa, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka.
To, že navrhovateľ poskytol odporkyni mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zníženú cenu, bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie. Skutočnosť, že odporkyňa neuhradila faktúry za služby, nemá
žiadnu priamu súvislosť so škodou, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť tým, že zostala neuhradená časť ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.
Súd k tomu ďalej uvádza, že nie je možné akceptovať nahrádzanie neprijateľnej zmluvnej pokuty takzvanou náhradou škody, ktorá v skutočnosti nie je preukázanou škodou. V danom prípade, keď navrhovateľ požaduje úhradu rozdielu medzi ním tvrdenou bežnou predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a akciovou cenou, má takýto nárok v podstate povahu paušalizovanej náhrady škody, teda jeho povaha je totožná s povahou zmluvnej pokuty.
Keďže sa odporkyňa neuhradením faktúr riadne a včas dostala do omeškania, patrí navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Hoci by navrhovateľovi patril úrok z omeškania už odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti tej-ktorej faktúry (t. j. od 23.5.2013 zo sumy 151,68 eur, od 23.6.2013 zo sumy 84,89 eur a od 23.7.2013 zo sumy 52,72 eur), navrhovateľ požadoval úroky z omeškania z celej neuhradenej sumy až od 27.9.2013 (deň nasledujúci po dni, kedy mal byť dlh uhradený podľa pokusu o pokonávku z 12.9.2013). Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od ním požadovaného neskoršieho dátumu. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 23.5.2013, k 23.6.2013, k 23.7.2013 (ale aj k 27.9.2013) bola 0,50 %, preto zákonná výška úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je 8,50 % ročne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi náhradu trov, keďže neúspech navrhovateľa v časti o zaplatenie 39,00 eur považoval za neúspech v pomerne nepatrnej časti (navrhovateľ mal úspech v časti 88,12 %, neúspech v časti 11,88 % uplatňovaného nároku). Súd však v súlade s citovaným ustanovením priznal navrhovateľovi len pomernú časť zaplateného súdneho poplatku (88,12 % z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 eur, čo predstavuje 17,18 eur) a trovy právneho zastúpenia vypočítané z výpočtového základu, ktorým je súdom priznané plnenie vo výške 289,29 eur (ide o odmenu advokáta za dva úkony právnej služby - prevzatie veci a podanie žaloby - t. j. 2 x 23,24 eur + režijný paušál 2 x 8,04 eur + DPH 20 % = 75,05 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.