Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-135-2011.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/135/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti žalovanej I. toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Marekom Malíkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 604,10 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok zo 6. 5. 2011 č. k. 4Ro 176/2011 - 18 zrušuje.
III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 15. 4. 2011 domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej 604,10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne od 1. 3. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že 29. 4. 2003 žalovaná uzavrela s bankovou spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a. s. (obchodné meno k uvedenému dňu Ľudová banka Bratislava, a. s.), IČO: 17 321 123 so sídlom Bratislava, Vysoká 9, zmluvu o kontokorentnom úvere č. 3 310 254 405 (ďalej zmluva). Na základe tejto zmluvy banka poskytla žalovanej kontokorentný úver k jej účtu vo výške 15 000,- Sk (497,91 eur) s úrokom 14,25 % ročne. V zmysle bodu 12 zmluvy sa žalovaná (okrem iného) zaviazala po celú dobu trvania úveru poukazovať svoj čistý mesačný príjem na účet banky, neprečerpať dohodnutú výšku úveru a úver čerpať tak, aby debetný zostatok do povolenej výšky nebol na účte nepretržite 2 mesiace. V zmysle bodu 3 zmluvy bola žalovaná povinná platiť úroky za poskytnutý úver mesačne k dohodnutému termínu uzávierky účtu a k termínu splatnosti úveru, pričom ku dňu splatnosti úveru sú splatné aj úroky dohodnuté v zmluve.
Nakoľko žalovaná aj napriek výzvam banky neplnila riadne svoje povinnosti, banka vypovedala zmluvu.
Peňažnú pohľadávku voči žalovanej vo výške 604,10 eur, ktorej priznania súdom sa v konaní domáha, jej banka postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 4. 2. 2009. Pohľadávka banky voči žalovanej ku dňu postúpenia predstavovala žalovanú výšku 604,10 eur a pozostáva z istiny úveru ku dňu postúpenia bankou. Postúpenie pohľadávky banka ako postupca žalovanej oznámila a súčasne ju vyzvala na jej zaplatenie, na čo žalovaná nereagovala. Žalované príslušenstvo pohľadávky predstavuje
úroky z omeškania vo výške 10 % ročne od 1. 3. 2009 do zaplatenia vypočítané podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu listinné dôkazy, a to Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 3 310 254 405 z 30. 4. 2003, Výpoveď Zmluvy o kontokorentnom úvere z 23. 1. 2009, Onámenie o postúpení pohľadávky z 19. 3. 2009 a Zmluvu o postúpení pohľadávok z 4. 2. 2009.
Dňa 6. 5. 2011 súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 4Ro 176/2011 - 18, ktorým uložil žalovanej povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou. Tento platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk tak, ako to predpokladá ustanovenie § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pobyt žalovanej, ktorá podľa posledných zistení súdu ma v Centrálnom registri obyvateľov SR od 2. 3. 2012 hlásený pobyt bezdomovca v obci Veľký Krtíš, sa súdu ani za pomoci šetrenia policajných orgánov v priebehu celého konania nepodarilo zistiť.
Preto súd uznesením z 25. 9. 2012 č. k. 4C 135/2011 - 50 žalovanej ustanovil pre toto konanie opatrovníka v osobe vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Poprad JUDr. Mareka Malíka.
Opatrovník žalovanej sa k žalobe, ktorá mu v rámci prípravy pojednávania bola riadne doručená, nevyjadril.
Súd vec v súlade s ustanovením § 115a ods. 1 v spojení s ustanovením § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov a zistil nasledujúce skutočnosti:
Z listiny označenej ako „Zmluva o kontokorentnom úvere č. 3 310 254 405“ (ďalej zmluva o úvere) súd zistil, že 30. 4. 2003 uzavrela bývala ĽUDOVÁ BANKA, a. s. so sídlom Bratislava, Vysoká 9, IČO: 17 321 123 (ďalej banka) so žalovanou zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalovanej kontokorentný úver k jej účtu č. 3 310 254 405 vo výške 15 000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že úver bude úročený úrokovou sadzbou vo výške 14,25 % ročne (čl. I. bod. 2 a 3 zmluvy o úvere). Čerpanie úveru zmluvné strany dohodli tak, že čerpanie sa bude uskutočňovať z účtu žalovanej podľa jej potreby, maximálne však do výšky 15 000,- Sk (čl. III. bod 9 zmluvy o úvere). Splácanie istiny, úrokov, poplatkov a iných peňažných záväzkov bolo so súhlasom žalovanej dohodnuté formou bankového inkasa bez predchádzajúceho upozornenia žalovanej (čl. III. bod 10 zmluvy o úvere) s tým, že žalovaná sa zaviazala po dobu platnosti zmluvy poukazovať na účet v banke svoj čistý mesačný príjem /čl. IV. bod 12 písm. b) zmluvy o úvere/. Žalovaná sa v zmluve o úvere ďalej (okrem iného) zaviazala neprečerpať dohodnutú výšku úveru a pri prečerpaní vyrovnať čiastku, o ktorú bol prečerpaný dohodnutý úver v lehote určenej v písomnom oznámení /čl. IV. body 12 písm. d) a f) zmluvy o úvere/. Splatnosť úrokov dohodnutých v čl. I. bod 3 zmluvy o úvere bola dohodnutá štvrťročne k termínu uzávierky účtu a k termínu splatnosti úveru.
Z výpisov z účtu žalovanej v banke č. 3 310 254 405 vyplýva, že k 20. 2. 2009 bol na tomto účte bankou vedený debetný zostatok 604,10 eur.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi bankou a žalobkyňou vyplýva, že banka 4. 2. 2009 uzavrela so žalobkyňou zmluvu, ktorou žalobkyni postúpila súbor pohľadávok, medzi ktorými podľa prílohy zmluvy bola aj pohľadávka voči žalovanej identifikovaná č. 3 310 254 405 predstavujúca k 28. 2. 2009 sumu 604,10 eur.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o bankách) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Zákonnými predpokladmi platného postúpenia pohľadávky bankou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (v danej veci žalobkyni) bolo vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona o bankách súčasné splnenie nasledovných zákonných predpokladov v čase postúpenia pohľadávky na žalobkyňu: 1) existencia pohľadávky banky alebo jej časti, ktorá bola v čase postúpenia už splatná, 2) omeškanie žalovanej so splnením splatného peňažného záväzku voči banke trvajúce nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku trvajúce viac ako dobu jedného roka a 3) písomná výzva žalovanej bankou na splnenie splatného peňažného dlhu.
V prejednávanej veci žalobkyňa splnenie týchto zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky bankou na ňu nepreukázala, čím nepreukázala ani svoju aktívnu legitimáciu v konaní.
Z listiny označenej ako „Výpoveď Zmluvy o kontokorentnom úvere“ z 23. 1. 2009 iba vyplýva, že banka uvedeného dňa vyhotovila písomnosť adresovanú žalovanej, ktorou prejavila vôľu zmluvu o úvere s poukazom na bod 13 písm. a) zmluvy vypovedať, ktorou ďalej prejavila vôľu oznámiť žalovanej, že do 15 dní od obdŕžania výpovede zmluvy jej právo čerpania úveru zaniká, a vyzvať žalovanú na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich jej zo zmluvy o úvere ,a to na zaplatenie peňažného záväzku vo výške 585,24 eur (17 630,94 Sk) do 15 dní od obdŕžania tejto písomnosti.
Žalobkyňa v konaní však nepredložila ani neoznačila žiaden dôkaz (dokonca ani netvrdila), že by banka túto svoju písomnosť bola vôbec odoslala na adresu žalovanej.
Podľa čl. VII. bod 27. zmluvy o úvere banka a klient sú oprávnení vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu. Výpoveď podľa bodu 13 písm. a) nadobúda účinnosť uplynutím 15. dňa od jej doručenia druhej zmluvnej strane. Ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede je klient povinný vyrovnať všetky svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zaniká mu právo čerpania úveru.
Podľa čl. VII. bod 28. zmluvy o úvere zmluvné strany sa dohodli, že na účely tejto zmluvy bude za moment doručenia akejkoľvek písomnosti zo strany banky považované uplynutie lehoty 3 dní odo dňa odoslania doporučenej poštovej zásielky obsahujúcej písomnosť na adresu klienta uvedenú v záhlaví tejto zmluvy alebo na adresu, ktorú klient neskoršie oznámi banke ako svoju adresu na doručovanie korešpondencie, pričom odoslanie tejto doporučenej zásielky sa preukáže predložením podacieho lístka bez ohľad na úspešnosť doručenia.
V prejednávanej veci zmluva o úvere pre účinné doručenie akejkoľvek písomnosti banky na adresu klienta zakotvuje tzv. zmluvnú fikciu doručenia písomnosti (na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje preukázanie existencie objektívnej možnosti účastníka poznať obsah písomnosti, tzn. ocitnutie sa písomnosti vo sfére dispozície druhého účastníka - § 45 Občianskeho zákonníka). Táto fikcia doručenia však nemôže nastúpiť v prejednávanej veci, v ktorej žalobkyňa v priebehu celého konania neuviedla žiadne tvrdenie o doručovaní písomnosti z 23. 1. 2009 žalovanej, v tomto smere neoznačila ani nepredložila žiadny dôkaz, a z vykonaného dokazovania takýto záver nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú dôkaznú situáciu súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa širšie otázkou prípadného posúdenia fikcie doručenia zakotvenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere z pohľadu prijateľnosti takejto zmluvnej podmienky z hľadiska ochrany spotrebiteľa.
Za danej dôkaznej situácie súd v prejednávanej veci vychádzal zo záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že banka zmluvu o úvere vypovedala. Žalovaná teda aj v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky bankou na žalobkyňu mala stále právo čerpať zo svojho účtu kontokorentný úver do povolenej výšky 15 000,- Sk (497,91 eur) podľa svojej potreby. Pohľadávka banky na vrátenie úveru vyčerpaného do zmluvne povolenej výšky, tzn. do výšky 497,91 eur, v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky teda nebola splatná.
Súd zastáva názor, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky bankou splatná nebola ani pohľadávka banky na vrátenie čiastky, o ktorú bol úver prečerpaný, nakoľko podľa citovaného čl. IV. bod 12 písm. f) zmluvy o úvere povinnosť žalovanej vyrovnať čiastku, o ktorú bol úver prečerpaný (prípadný rozdiel medzi sumou 604,10 eur a 497,91 eur), mohla vzniknúť až písomným oznámením banky žalovanej o určení lehoty, v ktorej má túto čiastku vrátiť. Žalobkyňa však aj v tomto smere v konaní nepreukázala a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by banka bola žalovanej pred postúpením pohľadávky písomne takúto lehotu na vyrovnanie určila. Preto súd mal za to, že v čase postúpenia pohľadávky bankou nebola splatná ani prípadná pohľadávka na vrátenie prečerpanej čiastky úveru.
Keďže žalobkyňa nepreukázala predovšetkým existenciu splatnej pohľadávky banky ku dňu jej postúpenia, súd prijal záver, že pokiaľ banka zmluvou zo 4. 2. 2009 žalobkyni postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere, banka postupovala v rozpore s citovaným ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zmluva o postúpení pohľadávok zo 4. 2. 2009 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobkyni tak chýba vecná aktívna legitimácia v konaní.
Tu súd len dáva do pozornosti dôvodovú správu k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 92 ods. 7 uvádza „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. (Pozn.: pôvodný ods. 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z. z.). Banka teda nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, ale len pohľadávky z „ukončeného úveru“, a zo živého úveru len splatné splátky. Tento záver jasne vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o bankách, podľa ktorého: „Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak“. Žalobkyňa nie je bankovým subjektom oprávneným poskytovať úvery a ani bankové úvery vo vlastnej réžii spravovať.
Záverom súd dodáva, že aj v prípade záveru, že žalovaná pohľadávka vo výške 604,10 eur by bola v čase jej postúpenia bankou na žalobkyňu splatná, ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby titulom nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní je nepreukázanie splnenia ďalšieho zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky bankou, a to nepreukázanie skutočnosti, že banka žalovanú písomne vyzvala na splnenie splatnej pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené právne závery o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní súd žalobu v prejednávanej veci v celom rozsahu zamietol. Súčasne so zamietnutím žaloby súd podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil platobný rozkaz vydaný vo veci 6. 5. 2011.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v konaní). Žalovaná bola v konaní úspešná. Preto je prislúcha právo na náhradu trov konania. Keďže predpokladom priznania práva na náhradu trov konania účastníkovi je riadne uplatnenie nároku na náhradu a žalovaná si v konaní takýto nárok neuplatnila, súd žalovanej žiadnu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.