Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/23/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. č. XXX, vedenej pod sp. 23306/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 192,01 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. -18 zo dňa 21.10.2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 23306/14 zo dňa 18.07.2014 zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd posúdil, že v exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 15.01.2007, právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ), ktorú oprávnený (dodávateľ) v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok odmietnuť, alebo sa jej ako celku podrobiť. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa zákonnú podmienku, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, avšak nebola skutočnou alternatívou výberu medzi rozhodcovským a civilným súdom. Svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, zákon obchádza. Rozhodcovská doložka je od počiatku neprijateľná a absolútne neplatná podmienka zmluvy v zmysle § 39 a § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky nezaväzovali.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný (exekučný) súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti.

Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., že súd neprávne právne posúdil vec. Exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, pričom formálna vykonateľnosť je vyjadrená doložkou vykonateľnosti. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) a v tomto zmysle má skúmať iba plnenie vyplývajúce z exekučného titulu (výrok rozhodcovského rozsudku). V exekučnom konaní súd nemôže preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo, ale má sa zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým. Postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním.

Exekučný súd neúplne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že medzi účastníkmi nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú doložku (zmluvu) podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je dohodnutá v rámci VPPÚ, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.

Povinná, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd dodáva, že v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba v tzv. Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 17.) nemožno vysloviť iný záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 15.01.2007 v časti pred podpismi účastníkov je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) ....“, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú len nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve, a hoci boli takéto Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (písomný dokument) technicky spojené so zmluvou o úvere, nemožno z toho vyvodiť jednoznačný záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na rozhodcovskú doložku spísanú ako osobitný dokument - samostatnú listinu - oprávnený takúto listinu súdu ani v odvolacom konaní nepredložil. (A zjavne takáto listina nebola predložená ani rozhodcovskému súdu, keďže aj tento svoju právomoc vo veci konať vyvodil z bodu 17 VPPÚ, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku).

Rovnako keď odvolateľ odkazuje na „článok 2 a odsek 2 zmluvy“ a v odvolaní ich znenie cituje, súdu dosiaľ listiny s takýmto obsahom predložené neboli a to ani v odvolacom konaní, nie sú obsahom spisu. Preto nie je dôvodné, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal tou oprávneným namietanou skutočnosťou, že exekučný súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, pretože pre výsledok rozhodnutia okresného súdu to nebolo právne významné.

Pokiaľ odvolateľ dôvodí tým, že vzhľadom na text rozhodcovskej doložky povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok so zmluvou o úvere na všeobecný súd, okresný súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, zákon obchádza. Odvolací súd k dôvodom uvedeným okresným súdom v tejto súvislosti dodáva. Oprávnený podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil rozhodcovské konanie. Po tomto úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom. Ak aj rozhodcovská doložka poskytla spotrebiteľovi (povinnému) možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť bola len iluzórna, pretože trvala len za predpokladu, že spotrebiteľ by vystupoval v postavení žalobcu. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž rovnocennú možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi poskytuje len za predpokladu, ak má tento záujem viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Znenie rozhodcovskej doložky teda síce neodporuje doslovnému zneniu ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (prílohy tejto smernice ods. 1 písm. q)), aj neskôr prijatému ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (na ktoré v rozhodnutí odkázal okresný súd), avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, t. j. zákon obchádza. Pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch účastníkov. Rozhodcovské konanie je dohodnuté ako jediný spôsob riešenia sporu, iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom. Opodstatnene okresný súd poukázal na skutočnosť, že aj z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských zmlúv je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie. V prípade že si dodávateľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do VPPÚ) nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.

Odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere zo dňa 15.01.2007, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, nie ods. 5 cit. ust. ako nesprávne uviedol v rozhodnutí exekučný súd. Pochybenie exekučného súdu pri aplikácii právnej normy ust. § 53 Občianskeho zákonníka nemá však žiaden zásadný vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia exekučného súdu, pretože znenie ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, s textom znenia ust. § 53 ods. 4 účinného do 31.12.2007 t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktoré bolo potrebné na daný prípad aplikovať, je zhodné a stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v čl. 17 VPPÚ je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vyplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.

Odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa údajnej nemožnosti, či len obmedzenej možnosti preskúmania exekučného titulu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok, vyvracia

samotná koncepcia a znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekučný súd právo preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného konania), ale môže skúmať počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.