Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38P-39-2022.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Subarea
38P/39/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci manželov: T. Y., rod. Y. (navrhovateľka - manželka), M.. XX.XX.XXXX, A. Q. R. G. XXX J. W. G., D.. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. Q., XXX XX R. A., P. D., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: D. Y., M.. XX.XX.XXXX, M.C. Y., M.. XX.XX.XXXX J. U. Y., M.. XX.XX.XXXX, všetci v konaní zastúpení: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 25.07.2022 domáhala rozvodu manželstva s manželom, nakoľko už nežijú v spoločnej domácnosti. Po sobáši odišiel do Srbska, ktorého štátu je občanom a nie sú v žiadnom kontakte. Maloleté deti sa narodili z jej terajšieho vzťahu s L. C., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Manželstvo je len formálne, neplní si žiadnu zo svojich funkcií. K návrhu manželka pripojila sobášny list, rodné listy maloletých detí a potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2021 a 2022 a rodičovského príspevku na rok 2021 a 2022.
2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa čl. 351 prvej vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. januárom 1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej.
7. Podľa čl. 26 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 20.01.1964, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb. (ďalej len „Zmluva“), ak sú
obaja manželia v čase podania návrhu občanmi jednej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd tejto zmluvnej strany, ktorý použije právny poriadok svojho štátu. Ak títo manželia majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný aj súd tejto zmluvnej strany. V tomto prípade možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.
8. Podľa čl. 26 ods. 2 Zmluvy, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.
9. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
10. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 CSP).
11. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
12. Súd najskôr skúmal, či má právomoc konať vo veci rozvodu manželov, nakoľko ide o konanie s cudzím prvkom, keďže manžel je štátny občan Srbskej republiky s pobytom na území Srbskej republiky.
13. Vychádzajúc z ustanovení čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, bolo potrebné pri posúdení právomoci na predmetnú právnu vec aplikovať a následne postupovať podľa príslušných ustanovení Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 20.01.1964 (vyhláška č. 204/1964 Zb.). Táto zmluva je záväzná vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom ČSSR, t.j. Českou a Slovenskou republikou, ako aj vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom SFRJ, t.j. Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko, Srbsko a Čierna Hora. Pretože ide o medzinárodnú zmluvu uzavretú pred dňom pristúpenia Slovenskej republiky do Európskej únie a Srbská republika nie je členským štátom Európskej únie (t. j. je potrebné považovať ju za tretí štát, resp. tretiu krajinu), majú podľa čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovenia Zmluvy aplikačnú prednosť pred právnymi predpismi Európskej únie (preto nemožno na danú právnu vec aplikovať nariadenie Brusel IIa
- Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003); v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 153 Ústavy Slovenskej republiky) je daná tiež prednosť Zmluvy pred vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky. Súd preto pri posudzovaní právomoci vo veci konať vychádzal z ustanovenia čl. 26 Zmluvy.
14. Z podaného návrhu vyplýva, že manželka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a jej manžel je štátnym občanom Srbskej republiky (aktuálne s pobytom na území Srbskej republiky), t.j. každý z účastníkov je štátnym príslušníkom jednej zo zmluvných strán. Rozhodným kritériom pre
určenie právomoci súdu konať prihliadnuc na vyššie uvedené ustanovenie čl. 26 ods. 2 Zmluvy je bezpodmienečne bydlisko manželov v čase podania návrhu na rozvod manželstva. Manželka v návrhu na rozvod manželstva uviedla, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, keď manžel po sobáši odišiel do Srbska a odvtedy o ňom nemá žiadne informácie a nie sú v kontakte. Podmienka zistenia bydliska manželov v čase podania návrhu na rozvod manželstva je explicitne vyjadrená v citovanom ustanovení čl. 26 ods. 2 Zmluvy a súdy musia vychádzať práve z miesta bydliska v tomto čase ako čase rozhodnom. Súd z lustrácie manžela v dostupných registroch zistil, že v Registri obyvateľov SR nemá evidovaný pobyt. Negatívna bola tiež jeho lustrácia v sociálnej poisťovni a v databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže. Žiadna adresa pobytu manžela na území Slovenskej republiky z dostupných databáz nevyplýva. Z návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že manželia v čase podania návrhu na rozvod manželstva nemali rovnaké bydlisko. Samotná manželka v návrhu uviedla, že v spoločnej domácnosti s manželom už nežijú a manžel sa má zdržiavať v Srbsku.
15. Pokiaľ ide o pojem bydlisko, tento pojem nie je pojmom práva Európskej únie, nemožno ho preto vykladať podľa noriem, resp. judikatúry EÚ/ESD. Rovnako ani zákon č. 97/1963 Zb. neobsahuje legálnu definíciu pojmu bydlisko. Definícia pojmu bydlisko je ponechaná jednotlivým vnútroštátnym úpravám, t.j. obsiahnutým v ustanoveniach jednotlivých členských štátov Európskej únie. Právny poriadok Slovenskej republiky pojem bydlisko nedefinuje, preto je pri jeho vymedzení potrebné vychádzať z príslušnej judikatúry, v zmysle ktorej sa bydliskom rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Súd následne dospel k záveru, že manžel, voči ktorému návrh na rozvod manželstva smeruje, nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, ani hlásený pobyt. Vychádzajúc z uvedeného právomoc súdov Slovenskej republiky v predmetnej veci preto nie je daná.
16. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na ustanovenia čl. 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 26 Zmluvy, súd konanie v zmysle § 9 CSP zastavil (výrok I. uznesenia).
17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II. uznesenia), keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. CMP nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).