Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-136-2014.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/136/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinová 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, konateľka a advokátka, proti žalovanej Q. B., bývajúcej v B. nad E. XXX,t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou B.. Z. J., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trebišov o 1.054,19 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17. decembra 2013, č.k. 4C 473/2013-46, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 17.12.2013, č.k. 4C 473/2013-46 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 362,44 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.5.2010 do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vyslovil , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil citáciou § 53 ods. 5 až 14 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 54 ods. 1 až 3 OZ a konštatovaním, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive (formulári). Po vyplnení základných údajov o žalovanej, sú vyplnené údaje o predmete financovania úveru, splátkach, RPMN a počte splátok. Tento formulár je opatrený dátumom a nečitateľným podpisom obchodného zástupcu a podpisom žalovanej. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 18.06.2009 vyplýva, že jej bol poskytnutý úver vo výške 829,85€, pričom ročná úroková sadzba úveru bola 68,86 %, priemerná RPMN za úver bola stanovené na 40,61%, a zmluvná odmena za poskytnutie úveru 502,12 €. Žalovaná zaplatila žalobcovi 467,41 € a zostáva jej doplatiť na istine sumu 362,44 €. Súd zaviazal žalovanú doplatiť žalobcovi sumu 362,44 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.5.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Neprijateľnú podmienku , ktorú obsahuje predmetná zmluva súd videl vo výške ročnej úrokovej sadzbe úveru, ktorá je podľa súdu neprimeraná, vo výške RPMN a v zmluvnej odmene za poskytnutie úveru. Nárok na plnenie z tejto časti zmluvy súd žalobcovi nepriznal. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý výrok tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo zruší rozhodnutie v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody označil dôvody v § 205 ods. 2 písm. a/, b/,c/, d/,e/, a f/ O.s.p. Vyčítal súdu, že
jeho závery sú nesprávne a nemajú zákonný podklad a sú v rozpore s relevantnou právnou úpravou. Uviedol, že súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti z dôvodu, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je vyhotovená na vopred pripravenom tlačive a z dôvodu neprijateľných podmienok, ktoré však (ďalej) nešpecifikoval.
Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 18.6.2009, a tak na túto zmluvu a posúdenie jej obsahu, mal byť použitý zákon účinný v čase jej uzavretia. Pre posúdenie výšky odplaty za úver poskytnutý podľa predmetnej zmluvy bola rozhodujúca úprava v zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Túto úpravu ale súd vôbec nepoužil „na rozhodnutie“. Z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, prečo súd nepostúpoval podľa relevantnej právnej úpravy. Okrem nesprávnosti tvrdenia súdu o neprijateľnosti podmienky v súvislosti s dojednaním o výške odplaty, je nesprávným aj tvrdenie o rozpore s dobrými mravmi. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery vo výške do 50 000,-Sk (do 1659,69€) a splatnom období od 1-5 rokov, ktorá platila aj pre zmluvy uzavreté od 16.5.2009 do 15.8.2009 bola až 77%, a tak výška odplaty za úver o revolvingovom úvere v predmetnej veci, bola nižšia ako maximálne povolená hranica. Vyslovil názor , že rozpor výšky odplaty podľa predmetnej zmluvy so žiadným zákonom nenastal, lebo výška odplaty za úver je v súlade s § 3 ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z. a nariadením vlády č. 238/2008 Z.z.
Žalovaná ako aj jej opatrovníčka zostali v odvolacom konaní nečinné.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, je treba zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, a tým došlo v konaní pred súdom k takej vade konania, na ktorú odvolací súd podľa § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti, lebo táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol vyplýva, že súd tento výrok odôvodnil len tým, že „Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok“.
Z odôvodnenia rozsudku teda nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení a na základe akých úvah dospel súd k záveru, že žaloba v prevyšujúcej časti je neopodstatnená, a nie je uvedená ani neprijateľná zmluvná podmienka (na základe ktorej súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol).
Odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom videl odvolací súd aj v tom, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 153 ods. 4 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
V porovnaní s predchádzajúcim odsekom 3 (§ 153 O.s.p. v znení účinnom do 31.5.2014) citovaného ustanovenia, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; z formulácie odseku 4 (§ 153 O.s.p.) vyplýva priamo povinnosť súdu, rozhodujúceho spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v prípade, že určitú zmluvnú podmienku (uvádzanú v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach) posúdi ako neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, pričom na základe takéhoto posúdenia dodávateľovi neprizná plnenie, alebo mu uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, alebo nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, vo výroku svojho meritórneho rozhodnutia túto zmluvnú podmienku je povinný výslovne uviesť (odcitovať jej presné znenie) a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ v predmetnom spore domáhal takéhoto určenia.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa týmto ustanovením dôsledne neriadil, čím žalobcovi odňal možnosť pre prípad, že odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa (zamietajúci žalobu v prevyšujúcej časti) napadnúť takéto rozhodnutie dovolaním a domáhať sa toho, aby dovolací súd preskúmal správnosť právneho posúdenia danej veci súdmi nižšieho stupňa.
Význam, ktorý zákonodarca pripisoval takejto povinnosti súdu (ktorý v prvom stupni rozhoduje spor zo spotrebiteľskej zmluvy) možno vyvodiť z dôvodovej správy k zákonu č. 575/2009 Z.z., ktorým sa okrem iného novelizovali vyššie citované ustanovenia § 153 a § 238 O.s.p. s účinnosťou od 1.3.2010.
Ak teda existuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím súdu prvého stupňa o nepriznaní plnenia dodávateľovi (v podobe výroku rozsudku, ktorým zamietol žalobu v prevyšujúcej časti) a právnym posúdením bližšie nekonkretizovaných zmluvných podmienok, ktoré považoval za neprijateľné, mal súd prvého stupňa podľa § 153 ods. 4 O.s.p. vo výroku svojho rozsudku uviesť znenie neplatnej zmluvnej podmienky, pre ktorú žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (nepriznal žalobcovi žalované plnenie).
Nakoľko tak okresný súd neurobil, odňal žalobcovi možnosť dosiahnuť preskúmanie tejto zmluvnej podmienky v konaní pred Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím. Ide teda o nesprávny procesný postup, ktorý zakladá dôvod pre zrušenie prvostupňového rozsudku už v konaní pred odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Z vyššie uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, v spojení so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V novom konaní bude úlohou okresného súdu predovšetkým vyporiadať sa s výhradami žalobcu voči posúdeniu zmluvných podmienok, ktoré považuje súd za neprijateľné zmluvné podmienky a pokiaľ súd znovu vo veci dospeje k záveru, že žalobcovi nemožno z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok priznať plnenie, je povinný dôsledne aplikovať ustanovenie § 153 ods. 4 O.s.p.
Okresný súd svoje rozhodnutie je povinný riadne odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude vyporiadať sa aj s relevantnými námietkami odvolateľa, uvedenými v odvolaní (na č.l. 52 a nasl. spisu).
V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.