Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1032-2014.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/1032/2014
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, proti povinnému 1) BULLDOZER.SK, spol. s r.o., IČO: 36 575 518, so sídlom Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava a 2) F.. Š.Y. X., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX, XXX XX E., zast. advokátkou JUDr. Blankou Nagyovou, so sídlom Štúrova 44, 040 01 Košice, o vymoženie 11 314,05 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom, Exekútorský úrad so sídlom Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava, o námietkach povinného 2) voči exekúcii a voči trovám exekúcie, t a k t o
rozhodol:
námietky povinného 2) proti exekúcii s a z a m i e t a j ú, námietky povinného 2) proti trovám exekúcie s a z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Dňa 20.01.2015 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky povinného 2) proti exekúcii.
Zo súdneho spisu súd zistil:
Okresný súd Rožňava poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5808 057303 zo dňa 30.10.2014. Exekúcia sa vedie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23.10.2014 a na základe exekučného titulu vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov rozhodcom Mgr. Ing. Bohumilom Kuhajdom zo dňa 04.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.09.2014 a vykonateľnosť dňom 29.09.2014.
Dňa 10.12.2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému 2) dňa 02.01.2015. Námietky proti exekúcii boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.01.2015, pričom na poštovú prepravu boli podané dňa 14.01.2015, súd konštatuje, že tieto boli podané v zákonnej lehote.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
V podaní zo dňa 13.01.2015 povinný 2) uviedol, že nesúhlasí so začatím exekučného konania v prospech oprávneného a rovnako nesúhlasí ani s výškou trov exekúcie, pretože tieto neboli bližšie špecifikované, pričom sú z hľadiska príslušných právnych predpisov nepreskúmateľné, resp. zmätočné a neprimerane tvrdé. Uviedol, že vznáša námietky voči exekúcii a navrhuje, aby exekúcia vedená v prospech oprávneného proti povinnému v 2. rade bola vyhlásená za neprípustnú a z tohto dôvodu aby bola zastavená v celom rozsahu. Svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že do dnešného dňa mu nebolo žiadnym spôsobom doručené, ani oznámené doručenie rozhodcovského rozsudku, ktorý by mal byť exekučným titulom v predmetnom konaní a namieta svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko od 05.10.2012 nie je konateľom a ani spoločníkom povinného v prvom rade, pričom podľa upovedomenia o začatí exekúcie je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný až dňa 04.08.2014, t . j. v čase, keď povinný v druhom rade už nemal v spoločnosti povinného v prvom rade už žiadne vzťahy. Povinný v druhom rade tiež oznámil oprávnenému, ešte v roku 2012 na pobočke v Košiciach, že došlo k zmene konateľa a spoločníka v spoločnosti povinného v prvom rade, vrátane odovzdania debetných kariet. Povinný 2) tiež namieta právomoc rozhodcovského súdu, pretože nedal súhlas na riešenie sporu vo vzťahu k svojej osobe pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie a podľa jeho názoru ide o neprijateľnú podmienku zo spotrebiteľskej zmluvy vo vzťahu k povinnému v druhom rade, a to podľa ustanovenia § 52 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Povinný 2) vo svojom podaní tiež uviedol, že pohľadávka oprávneného voči nemu neexistuje a výška uplatňovanej pohľadávky nie je riadne a preukázateľne vyčíslená a preto je nepreskúmateľná. K svojmu podaniu priložil výpis z obchodného registra v elektronickej forme a požiadal súd, aby námietkam vyhovel a exekúciu voči nemu zastavil.
Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetnom námietok proti exekúcii môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, inak by totiž ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, keďže nimi možno dosiahnuť zastavenie exekúcie, prípadne upustenie od nej. Na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Zo samotnej podstaty inštitútu námietok proti exekúcii vyplýva, že v nich povinný musí uviesť dôvody, pre ktoré exekúciu namieta, aby súd vedel posúdiť, či skutočnosti v nich uvedené predstavujú niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Dňa 26.01.2015 boli námietky povinného zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného. Dňa 17.03.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného 2) voči predmetnej exekúcii. Po oboznámení sa s obsahom námietok oprávnený uviedol, že námietky povinného sú veľmi všeobecné. Ku skutočnosti ohľadne nedoručenia rozhodcovského rozsudku zo strany rozhodcovského súdu oprávnený uviedol, že požiadal o stanovisko rozhodcovský súd, zo stanoviska ktorého vyplýva, že zásielka so žalobou a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola zasielaná na adresu povinného v druhom rade, a rozhodcovskému súdu sa vrátila dňa 28.04.2014 ako neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle príslušných predpisov rozhodcovského súdu o doručovaní sa potom považuje takáto písomnosť za doručenú v deň vrátenia sa zásielky rozhodcovskému súdu. Na rovnakú adresu povinného 2) bola následne zasielaná aj zásielka s rozsudkom, táto zásielka sa vrátila rozhodcovskému súdu dňa 10.09.2014 ako neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle príslušných predpisov o doručovaní sa považuje aj táto písomnosť za doručenú v deň vrátenia sa zásielky rozhodcovskému súdu. Všetky zásielky odoslané z rozhodcovského súdu boli povinnému 2) zasielané na adresu E. XXX, nakoľko povinný 2) neoznámil žiadnu zmenu adresy. V druhom bode povinný 2) namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, k čomu oprávnený uviedol, že v zmluve o kontokorentnom úvere č. 8100001325 zo dňa 05.12.2007 sa zaručil za splnenie povinnosti dlžníka - povinného v prvom rade, konkrétne v bode 6.5 zmluvy o kontokorentnom úvere č. 8100001325 a dohody o ručení zo dňa 05.12.2007. Oprávnený uviedol, že povinný 2) sa mylne domnieva, že prevodom obchodného podielu, zmenou konateľa a odovzdaním debetných kariet na pobočke v Košiciach zanikol jeho ručiteľský záväzok
zo zmluvy. Tieto skutočnosti nemajú nič spoločné s jeho ručením za dlhy povinného v prvom rade, ktoré poskytol oprávnenému už v roku 2007, pričom tieto stále trvajú. Vo vzťahu k poznámke povinného 2) ohľadne spotrebiteľského práva oprávnený uviedol, že povinný 2) v žiadnom prípade nemá postavenie spotrebiteľa, nakoľko svojim ručením poskytol zabezpečenie za podnikateľský úver poskytnutý obchodnej spoločnosti na podnikateľské účely. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 17.03.1998 vo veci sp. zn. C-45/96 Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger, podľa ktorého ručiteľský záväzok, ktorý poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ohľadne tretej a štvrtej námietky neexistencie, resp. nevyčíslenia pohľadávky oprávnený uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, že povinný 2) tvrdí, že jeho záväzok neexistuje, nemôže sa dožadovať jeho preukázateľného vyčíslenia a naopak, ak tvrdí, že nie je preukázateľne vyčíslený, nemôže tvrdiť, že neexistuje, nie sú ničím podložené a povinný 2) na preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. V neposlednom rade potom oprávnený podotkol, že pohľadávka je špecifikovaná presnou sumou a námietky povinného 2) oprávnený označil za účelové, nedôvodné a nezakladajúce sa na reálnom stave veci, na základe čoho požiadal súd, aby námietky povinného 2) zamietol. K svojmu podaniu oprávnený pripojil kópiu zmluvy o kontokorentnom úvere č. 8100001325 a tiež vyjadrenie rozhodcovského súdu.
Súd z pripojenej zmluvy o kontokorentnom úvere zistil, že v bode 9.4.3. zmluvy sa povinní dohodli na tom, že spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, ak do dňa začatia konania Stáleho rozhodcovského súdu nebolo začaté konanie na príslušnom súde, čím považuje tunajší súd tvrdenia povinného 2) ohľadne skutočnosti, že nedal súhlas na riešenie sporu pred rozhodcovským súdom za irelevantné. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere súd ďalej zistil, že povinný 2) v nej vystupuje ako ručiteľ a v bode 6.5. zmluvy prehlásil, že ak dlžník, t.j. povinný v prvom rade nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi, t.j. oprávnenému v súlade s úverovou zmluvou. K tomu súd uvádza, že ručiteľského záväzku sa povinný 2) nemohol vyhnúť zmenou konateľa a spoločníka v spoločnosti povinného 1) a vrátením debetných kariet, nakoľko týmito právnymi úkonmi nezanikol ručiteľský záväzok z tejto zmluvy. Ručiteľský záväzok nemôže ručiteľ zrušiť len na základe svojho vlastného rozhodnutia. Ručiteľský záväzok závisí od „hlavného záväzku“, a preto môže zaniknúť len vtedy, keď zanikne záväzok, ktorý sa ním zaručuje. Ručiteľský záväzok môže zaniknúť aj na základe dohody s veriteľom (bankou), no túto možnosť využije veriteľ zrejme len ojedinele, pretože veriteľ je vo výhode, ak sa môže svojej pohľadávky domáhať aj od ručiteľa. Súd konštatuje, že v prípade, že chcel povinný 2) v roku 2012 od vyššie uvedenej zmluvy odstúpiť, musel by s tým súhlasiť ako oprávnený, tak i povinný v prvom rade a takáto dohoda by musela mať nevyhnutne písomnú formu.
Tvrdenia povinného ohľadne skutočnosti, že sa „cíti byť spotrebiteľom“, a teda že zmluva o kontokorentnom úvere obsahuje neprijateľné podmienky vymenované v Občianskom zákonníku súd uvádza, že zmluva o kontokorentnom úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp.zn. 4 Obo 115/99). K inštitútu ručenia súd uvádza, že jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012)
Ku skutočnostiam ohľadne nedoručenia rozhodcovského rozsudku súd uvádza, že povinný 2) si riadne nepreberal zásielky rozhodcovského súdu, ktoré mu boli zasielané na jeho adresu trvalého pobytu, ktorú
uviedol aj v predmetných námietkach voči exekúcii, na základe čoho tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Takéto následky sú v súlade s právnym poriadkom, nakoľko Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 47 pri doručovaní písomností do vlastný rúk v odseku 2 uvádza, že „ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel“.
Súd k podaniu povinného 2), ktoré označil ako námietky voči exekúcii uvádza, že dôvody, ktoré uvádza povinný 2) nie sú dôvodmi, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu a vo svojom podaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné námietkam vyhovieť. V závere tvrdil, že voči nemu neexistuje pohľadávka oprávneného a na druhej strane uviedol, že výška uplatňovanej pohľadávky nie je riadne a preukázateľne vyčíslená, čím je nepreskúmateľná. K tomu súdu uvádza, že tvrdenie povinného 2) si odporuje, nakoľko ak tvrdí, že pohľadávka voči nemu neexistuje, nemal by sa domáhať ani jej vyčíslenia.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a námietkam povinného 2) nevyhovel, nakoľko návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne.
Podľa § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Podľa § 201 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. Podľa § 201 ods. 4 Exekučného poriadku, toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Súd skúmal podané námietky z hľadiska ich obsahu a odôvodnenosti. Námietky musia byť odôvodnené. Námietkami proti trovám exekúcie sa možno brániť proti plateniu trov exekúcie v danej výške, ktorá bola stanovená súdnym exekútorom. Ako uviedol súdny exekútor, predbežné trovy exekúcie boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. (ďalej len vyhláška), pričom základom pre určenie odmeny súdneho exekútora je istina, t. j. suma vo výške 11 314,05 Eur s príslušenstvom. Súd po preskúmaní predbežných trov uvádza, že tieto boli v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku s odkazmi na príslušné ustanovenia vyhlášky a zároveň bol povinný 2) upozornený, že v prípade nesplnenia dlhu do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, budú trovy exekúcie navýšené, pričom opäť súdny exekútor trovy zdôvodnil a odkázal na príslušné ustanovenia vyhlášky.
K podaniu povinného 2) súd ďalej uvádza, že súdny exekútor má povinnosť v upovedomení o začatí exekúcie okrem iného určiť predbežné trovy exekúcie. Predbežné trovy, tak ako to vyplýva zo zákonnej dikcie, sú len predbežným vyčíslením trov, ktoré v exekúcii môžu, ale aj nemusia vzniknúť. Táto skutočnosť závisí od priebehu samotnej exekúcie, najmä od správania povinného (napr. či povinný uhradí vymáhanú pohľadávku) a od spôsobu vykonávania exekúcie, ktorý súdny exekútor zvolí. Povinný alebo oprávnený majú povinnosť nahradiť len skutočné a preukázané trovy exekúcie, ktorých výšku je súdny exekútor povinný vyčísliť pri skončení exekúcie. Súd posúdil námietky povinného 2) proti trovám exekúcie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zistil, že neobsahujú žiadny dôvod, pre ktorý by im bolo možné vyhovieť. Povinný 2) v námietkach neuviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že trovy exekúcie uvedené súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie sú nesprávne vypočítané.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že námietkam povinného 2) proti trovám exekúcie nevyhovel, a teda tieto ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
Podľa § 205 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.