Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/11/2007

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti povinnému: L. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. N., zomr. XX.XX.XXXX, o zaplatenie 1 287,92 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad so sídlom Galanta, Bratislavská 1458 náhradu trov exekúcie vo výške 48,49 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 1 287,92 € s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Poverením tunajšieho súdu -17 zo dňa 15.01.2007 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad so sídlom Galanta, Bratislavská 1458 (ďalej len exekútor).

Prípisom zo dňa bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko povinný zomrel ako nemajetný. V tomto podaní si zároveň exekútor vyčíslil náhradu trov exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 2,3 Exekučného poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 03.01.2007, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z pripojeného dedičského uznesenia tunajšieho súdu -12 zo dňa 16.12.2009, bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľovi (po povinnom) bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Z daného teda možno konštatovať, že nemajetnosť povinného existovala už v čase jeho života a nie je preto možné zastaviť exekúciu s poukazom na iné ustanovenie Exekučného poriadku, nakoľko prvotná príčina zastavenia exekúcie by spočívala v nemajetnosti povinného. Uznesenie tunajšieho súdu o zastavení dedičského konania iba potvrdilo fakt, že povinný bol už v čase života nemajetný.

Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 13.5.2011 okrem iného konštatoval aj, že „...V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku )...“

Exekútor vo svojom podaní vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 59,76 € (za 9 hodín exekučnej činnosti, za: žiadosť o udelenie poverenia, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - soc. Poisťovňa, DI PZ, DÚ zisťovanie účtov, vykonanie lustrácie v CD PIKN SR, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, exekučný príkaz zrážkami z iných príjmov, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - zisťovanie majetku, každý úkon á 1 hodina), podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vo výške 29,87 € (za 9 úkonov, a to za tie isté úkony, za ktoré si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky), náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 10,54 € (poštovné) a DPH vo výške 19,03 €. Celkovo tak trovy exekúcie vyčíslil sumou 119,20 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade prišlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, logicky tak tento nemôže uhradiť trovy exekúcie, nakoľko nemá žiaden majetok, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok

povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie a v takomto prípade súd musí k náhrade trov exekúcie zaviazať oprávneného.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1, citovanej vyhlášky vo výške 29,87 € (za 9 úkonov, a to za: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3x), náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 10,54 € (poštovné- upovedomenie) a DPH vo výške 8,08 € (20% zo sumy 40,41 €). Celkovo tak súd priznal odmenu vo výške 48,49 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky žiadosť o udelenie poverenia, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - soc. Poisťovňa, DI PZ, DÚ zisťovanie účtov, vykonanie lustrácie v CD PIKN SR, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, exekučný príkaz zrážkami z iných príjmov, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - zisťovanie majetku, nakoľko všetky tieto úkony si exekútor uplatňoval duplicitne v odmene podľa § 15 citovanej vyhlášky, ktorá mu bola v plnej výške priznaná (viď odôvodnenie vyššie). Súd je toho názoru, že pri zhode úkonov (rovnaké úkony vyčíslené v odmene podľa času i paušálnou odmenou) primárne majú byť tieto odmeňované podľa § 15 citovanej vyhlášky, teda paušálnou odmenou, nakoľko v nej presne zákonodarca stanovil, ktoré úkony sú úkonmi exekútora pri exekúcii, a ktoré majú byť určite odmeňované. Odmeňovanie exekútora náhradou za čas (§ 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky) je iba subsidiárne, doplnkové odmeňovanie k odmeňovaniu paušálnemu. Uvedené možno vyvodiť i z toho, že počnúc účinnosťou zákona č. 141/2008 Z.z. sa odmena exekútora vyrátava iba na základe paušálnych úkonov, teda zákonodarca týmto zákonom potvrdil iba primárnosť takéhoto odmeňovania. Z toho dôvodu súd v prvom rade priznal odmenu podľa § 15 citovanej vyhlášky a všetky duplicitné úkony neboli priznané. Súd je toho názoru, že úkony založenie spisu a získanie poverenia spolu úzko súvisia, možno ich subsumovať pod úkon získanie poverenia a dokonca úkon založenie spisu je esenciálnou náležitosťou úkonu získanie poverenia, keďže bez tohto by k získaniu poverenia nemohlo prísť.

K priznaniu DPH súd uvádza nasledovné, že z ust. § 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. d) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že za zdaniteľnú osobu sa považuje i súdny exekútor, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom ekonomickou činnosťou sa podľa § 9 ods. 2 cit. zákona rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa i činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov. V danom prípade je osobitným predpisom Exekučný poriadok, a preto aj súdny exekútor ako zdaniteľná osoba je nepochybne povinný zo sumy priznanej náhrady zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Preto pokiaľ súdny exekútor je jej platiteľom, t. j. je držiteľom osvedčenia o registrácii pre daň vydaného príslušným daňovým úradom a má pridelené identifikačné číslo pre túto daň, dňom uvedeným v tomto osvedčení sa súdny exekútor ako zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Rešpektujúc čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou, je potom dôvodný záver, že ústavne konformným výkladom ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je výklad v znení platnom do 31.8.2005, zahrňujúci do trov exekúcie aj daň z pridanej hodnoty, ktorú je súdny exekútor povinný zaplatiť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Takýto výklad zodpovedá i samotnému účelu inštitútu náhrady trov exekúcie, a to poskytnúť súdnemu exekútorovi náhradu tých nákladov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Takýto záver je plne súladný i nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004 sp. zn. , v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého rešpektujúc článok 20 ods. 1 Ústavy SR a článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonnom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Exekútorovi v zmysle § 196 EP za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu preto súd DPH priznal exekútorovi z odmeny, náhrady hotových výdavkov.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v 4 vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.