Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-20-2015.pdf
PDF · 84.69 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/20/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. F., nar. XX.X.XXXX bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. X, L. Y. a otca: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa zo dňa 19.01.2015 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/81/2014-24 zo dňa 11. 12. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd z menil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 10P 22/2013- 44 zo dňa 17.4.2013, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu K. F. , nar. XX.X.XXXX zo sumy 85,-€ na sumu 100,-€ mesačne, ktorú uložil otcovi zasielať k rukám matky vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2014. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2014 do 30.11.2014 vo výške 45,-€ uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletého do 31.1.2015. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 30.09.2014 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, vzhľadom na zvýšené náklady na jeho výživu zo sumy 85,-Eur na sumu 120 Eur. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení s návrhom matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nesúhlasil a žiadal návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zamietnuť ako nedôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov maloletého, ktorá by mala vplyv na rozsah výživného a súčasne oznámil súdu známe skutočnosti z predchádzajúcich konaní ohľadom jeho ďalších vyživovacích povinností na dvoch synov a dcéru. O výživnom otca na maloleté dieťa bola rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 10P/22/2013-44 rozhodnutím zo dňa 17. 04. 2013, v ktorom súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 10 P 274/05-30 zo dňa 26.01.2006 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa na sumu 85,-Eur mesačne. Kolízny opatrovník vo svojom podaní zo dňa 09.12.2014 uviedol, že podľa vyjadrenia matky otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva nepravidelne, nad rámec súdom určeného výživného neprispieva. Od poslednej úpravy zvyšovania výživného uplynula doba cca 1,5 roka a na strane maloletého dieťaťa došlo k zvýšeniu potrieb súvisiacich s prirodzeným vývinom, prechodom na 2. stupeň ZŠ a záujmami dieťaťa. Matka, vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav obmedzujúci ju v hľadaní si nového zamestnania, by bez pomoci príbuzných nedokázala zabezpečiť narastajúce potreby dieťaťa. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloleté dieťa zistil, že na strane matky postupne dochádza k znižovaniu príjmu a súdu navrhol zvýšenie výživného primerane potrebám dieťaťa a možnostiam oboch rodičov.
Po vykonanom dokazovaní okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného, tak že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu zo sumy 85,-Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne, pričom matka požadovala vo svojom návrhu zvýšenie na 120,-Eur mesačne, súd rozhodol aj o zameškanom výživnom. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) zák. .č 99/1963 Zb. Uviedol, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nezodpovedá objektívnym skutočnostiam. V zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. Poukázal na to, že prvostupňový súd neevidoval zmenu pomerov na jeho strane, s čím sa nestotožňuje. Súd tiež konštatoval zmenu pomerov na strane dieťaťa a matky, pričom v čase posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k maloletému ku dňu 17. 04. 2013 matka mala priemerný mesačný príjem cca 30 €, jeho priemerný mesačný príjem bol 902,15 €. V čase rozhodovania prvostupňového súdu ku dňu 11. 12. 2014, súd uviedol, že príjem matky predstavuje sumu 233 € mesačne a jeho príjem 802,75 € mesačne, súd pritom z tohto konštatoval, že na strane matky poklesol príjem, avšak z tohto zisteného skutkového stavu vyplýva, že to bolo naopak a matke sa zvýšil príjem o 203 €, a teda vyhodnotenie skutkových zistení prvostupňovým súdom považuje za nesprávne, čo spôsobuje nesprávnosť celého rozhodnutia vo veci. Poukázal na to, že matka sa sama zbavila príležitosti dosahovať vyšší príjem ako ten, ktorý dosahuje v súčasnosti, nakoľko sa vzdala podnikateľskej činnosti. Prvostupňový súd konštatoval, že na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene až na to, že sa mu znížili výdavky súvisiace s bývaním, keďže zdieľa domácnosť so svokrovcami. Pokiaľ ide o jeho výdavky na bývanie, tieto sú približne rovnaké tak ako vyplýva z jeho výpovedí. Prvostupňový súd tiež nebral do úvahy, že jeho príjem klesol o 100 € mesačne, čo tiež považuje za skutočnosť spôsobujúcu zmenu pomerov na jeho strane. Okresný súd tiež neuviedol akým podstatným spôsobom sa zmenili životné náklady od posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. Tieto neboli bližšie špecifikované a matka ich vyčíslila v sume 60 € mesačne, z toho 44 € pravidelné poplatky (14 € mesačne umelecká škola, 23 € obedy v škole, 7 € mesačne mobil, 300 € jednorázovo t. j. 25 € mesačne). Poukázal na to, že na strane maloletého dieťaťa nedošlo k tak výrazným a podstatným zmenám vo výdavkoch a životných nákladoch, ktoré by boli spôsobilé zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške výživného. Poukázal na to, že znížením jeho príjmu o 100 € došlo k poklesu jeho životnej úrovne, ktorej sa musí prispôsobiť aj maloleté dieťa so svojimi nárokmi. Považoval tiež za nesprávne rozhodnutie súdu keď určil počiatok povinnosti platiť zvýšené výživné dňom 01. 09. 2014. Poukázal na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, kedy výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom takéto dôvody súd v rozhodnutí neuviedol. Matka maloletého ani neuviedla žiadne takéto dôvody, na základe ktorých by bolo možné určiť vyživovaciu povinnosť spätne. Uviedol, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného od podania návrhu, ktoré v konaní neboli preukázané a ani súdom dostatočne odôvodnené. Súdom uvádzané odôvodnenie spočívajúce v stanovení dátumu rozhodného pre vznik zmeny pomerov nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Matke nič nebránilo v tom, aby návrh vo veci samej podala včas tak, aby bolo výživné priznané od 01. 09. 2014, pričom z návrhu vo veci samej nevyplýva, že by matka vôbec spätné výživné žiadala . Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť tak, že návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne. Matka maloletého dieťaťa na odvolanie otca reagovala vyjadrením, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s argumentami povinného uvedenými v odvolaní. Kolízny opatrovník sa k zaslanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 2 pís. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 212 ods. 4 O. s. p. a ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 OSP . Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 78 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1, 2 O. s. p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozbavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvod výnimočnosti zmeny rozsudku spočíva v tom, že v pôvodnom rozhodnutí súd rozhodoval o dávkach a nemohol spoľahlivo predvídať, ako sa zmenia okolnosti rozhodujúce pre výšku a ich ďalšie trvanie v čase, keď nastala ich splatnosť. Platná právna úprava výživného zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine, na ktorú odkázal v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd, predpokladá úpravu výživného pre deti vo výške primeranej pomerom účastníkov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo odôvodneným potrebám detí a príjmom a majetkovým pomerom rodičov. U povinných osôb sú rozhodujúce ich reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Súd pri určení výživného je povinný dôsledne dbať na náležité zistenie skutkového stavu, pomerov všetkých účastníkov, t.j. každého rodiča (otca i matky) i maloletého dieťaťa a tieto pomery vyhodnotiť komplexne, čiže zohľadniť všetky zistené okolnosti, ktoré by mohli byť významné pre správne rozhodnutie vo veci. To nebráni tomu, aby súd v rozhodnutí osobitne poukázal na také skutočnosti, ktoré okrem ostatných, najvýraznejšie prispeli k určitému konečnému verdiktu súdu. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsudok prvostupňového súdu nie je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 157 O. s. p., a v dôsledku toho nie je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, ktoré vychádzajú zo zisteného skutkového stavu. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo odôvodneným potrebám detí a príjmom a majetkovým pomerom rodičov. U povinných osôb sú rozhodujúce ich reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Skutkové zistenia prvostupňového súdu a následné závery súdu sú si odporujúce, súd nevysvetlil na základe akej úvahy dospel k rozhodnutiu. Z rozhodnutia nie je zrejmé, k akej zmene pomerov účastníkov došlo od posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloletého, hoci zákon o rodine jednoznačne vyžaduje pre zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom na dieťa preukázanie zmeny pomerov všetkých účastníkov konania. Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia o zmene výživného došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Dôvodom zmeny sú zmeny, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Skutočnosti rozhodné a významné pre správne rozhodnutie vo veci prvostupňovým súdom nie sú obsahom odôvodnenia rozsudku. Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o príjem otca a jeho výdavky, tieto ostali od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenené, až na to, že v súčasnej dobe žije so svojou partnerkou a mal. dcérou v spoločnej domácnosti s partnerkinými rodičmi. V rozpore s týmto je však konštatované zistenie súdu, že v čase poslednej úpravy bol otcov mesačný čistý príjem 902,12 Eur, v období rozhodovania prvostupňového súdu 802,75 Eur, súd nezdôvodnil, prečo tento rozdiel v príjmoch otca nepovažoval za zmenu, prípadne za nepodstatnú zmenu pomerov na strane otca. Prvostupňový súd, tiež v odôvodnení neuviedol, akú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa zistil ( vzhľadom na čas od poslednej úpravy ), bez ďalšieho nemožno považovať nástup dieťaťa do vyššieho ročníka školy ( vrátane II. stupňa) za podstatnú zmenu pomerov. Súd tiež
neuviedol, z akej úvahy vychádzal pri zisťovaní schopností a možností matky mal. pri určení vyživovacej povinnosti, vzhľadom na to, že matka mal. prestala podnikať, hoci podľa skutkových zistení jej príjem bol v čase, keď podnikala vyšší, ako keď prestala podnikať ( pokiaľ ide o uvedenie príjmov matky mal. v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré poukazoval otec v odvolaní, ide len o zrejmú chybu pri výpočte). Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. od 01.09.2014, t.j. spätne od podania návrhu, čo odôvodnil tým, že tento dátum považuje za dátum rozhodný pre zmenu pomerov na strane maloletého, nakoľko došlo k prechodu mal. na II. stupeň základnej školy. Podľa § 78 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka v návrhu neuviedla, že žiada určiť výživné spätne, neuviedla ani žiadne okolnosti, ktoré matke bránili podať návrh na zvýšenie výživného už skôr, a ani okresný súd sám takéto okolnosti nezisťoval a ani neposudzoval. Nemožno akceptovať priznanie zvýšenia výživného spätne bez náležitého odôvodnenia ako to urobil okresný súd, vzhľadom na zákonnú dikciu ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súd povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako nastali zmeny pre plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu ( dôvodom na takéto rozhodnutie nie je len zistenie zmeny pomerov). Cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa ( v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine ) ako podmienky na priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne. Zároveň súd poukazuje na to, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať spätne, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nemožno považovať za náležite. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a taktiež ako vec právne posúdil. Rozsudok prvostupňového súdu nie je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 157 O. s. p., a v dôsledku toho nie je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa. Odvolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Po zabezpečení všetkých potrebných podkladov pre rozhodnutie okresný súd znovu rozhodne o výživnom pre maloletého. Svoje závery zhrnie v dôvodoch rozsudku s tým, že svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, ako to ukladá ustanovenie § 157 ods. 2 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.