Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-238-2013.pdf
PDF · 133.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/238/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľky: D.. X. J., R.. XX.X.XXXX, I. XX/XX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Radničné nám. 4, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcovi: C. U., R.. XX.X.XXXX, D. I. X, XXX XX N., zastúpenému JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom, Jarková 63, Prešov, o úpravu práv a povinností k maloletému I. C. J., R.. X.X.XXXX, D. B. K., zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 28 Prešov, takto
rozhodol:
Maloletého I. C. J., R.. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. C. J.H., R.. XX.XX.XXXX za obdobie od 02.08.2013 do 31.01.2014 sumou 50,- Eur mesačne a za obdobie od 01. 02. 2014 do budúcna sumou 70,- Eur mesačne vždy do 25.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 02. 08. 2013 do 30. 04. 2015 vo výške 1.350,- Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 14,80 Eur.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 351,87 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 10.9.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by určil, že odporca je otcom maloletého I. C. J., R.. X.X.XXXX (ďalej len „maloletý“) narodeného z navrhovateľky, zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, a určil odporcovi prispievať na výživu maloletého počnúc dňom jeho narodenia do budúcna k rukám matky.
Odporca s návrhom nesúhlasil, otcovstvo popieral, počas konania však došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, preto súd konanie v časti o určenie otcovstva podľa ust. 108 O.s.p. uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.3.2015 zastavil, a v konaní vo veci samej ďalej pokračoval už len o výchove a výžive maloletého v zmysle ust. § 113 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľka a odporca počas konania uviedli, že medzi nimi došlo k dohode, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, a aby súd styk rodičov s maloletým neupravoval. Vo vzťahu k výške výživného navrhovateľka ďalej navrhovala, aby bolo určené výživné zo strany odporcu vo výške 120,- Eur k jej rukám mesačne vopred s tým, že z uvedeného by suma 100,- Eur tvorila bežné výživné a 20,- Eur by bolo určené na tvorbu úspor pre maloletého, prípadne aby súd zvážil možnosť zaviazať rodičov odporcu podieľať sa na výžive maloletého v zmysle ust. § 68 zákona o rodine, ak odporca nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť v takej miere ako to maloletý nevyhnutne potrebuje. Uviedla, že maloletý má zistenú asi 14% genetickú odchýlku, a len s poukazom na jeho vek dosiaľ nebolo zistené aký to má vplyv na jeho organizmus, presnejšie vyšetrenie bude možné až vo vyššom veku. Výdavky na maloletého vyčíslila na plienky a mlieko vo výške 90,- Eur mesačne, hygienické potreby 15,- Eur mesačne, s poukazom na nevyvinutú klenbu na potrebné ortopedické topánky 30,- až 50,- Eur sezónne, oblečenie odhadom 30,- až 50,- Eur mesačne, lieky 10,- Eur mesačne, a na rozvoj motoriky maloletého hračky 15,- až 20,- Eur mesačne. Uviedla, že náklady na jasle pre maloletého vo výške 230,- Eur boli do 7.1.2015 uhrádzané cez určitú nadáciu, a po tomto dátume jej túto úhradu refunduje a následne uhrádza úrad práce. Odporca si vyživovaciu povinnosť neplní. Pri konfrontácii s odporcom vo vzťahu k finančnej tiesni navrhovateľka na poslednom pojednávaní uviedla, že nikdy netvrdila, rovnako ako odporca, že by bola z chudobných pomerov s poukazom na to, že je jedináčik. V rámci záverečného návrhu po vykonanom dokazovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že odporca vlastnil jednoizbový byt, a pokiaľ utŕžil peniaze za jeho kúpu (predaj), mal vysporiadať predovšetkým výživné. Poukázala tiež na to, že vlastní ornú pôdu, resp. trvalé trávne porasty v úhrnnej hodnote asi 1.000,- Eur, pričom ich odpredajom mohol si zabezpečiť prostriedky na výživu maloletého, a navrhovala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 110,- Eur mesačne.
Odporca navrhoval, aby bol zaviazaný platiť výživné na maloletého vo výške 30% zo sumy životného minima. Poukazoval na to, že nemá v súčasnosti žiaden príjem, a všetky jeho výdavky hradia jeho rodičia. V roku 2003 prišiel o zamestnanie, mal živnosť, avšak bez príjmu, mal zdravotné problémy, živnosť pozastavil v roku 2013. V roku 2012 so spoločníkom na spoločníkovu živnosť otvoril reštauráciu, spoločník však po mesiaci odišiel a tak ich podnikanie skončilo. Uviedol, že nemal ďalšie prostriedky na podnikanie, a dovtedajšie financoval z pôžičky od sestry v sume 13.000,- Eur a z úhrad od rodičov. S poukazom na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, v súvislosti s majetkovými pomermi rodičov uviedol, že navrhovateľka súdu neuviedla ďalší hoc nepravidelný zdroj príjmu vo forme tak peňažných ako aj nepeňažných darov od občianskeho združenia Kolysočka - Kolíska. Počas konania neskôr modifikoval návrh na výživné zo svojej strany na sumu 40,- Eur od začatia konania a sumu 60,- Eur ako primerané výživné ku dňu svojho záverečného vyjadrenia na poslednom pojednávaní.
Kolízny opatrovník maloletého navrhol, aby súd rozhodol o výživnom v súlade so zákonom o rodine a prihliadol na potreby maloletého, a na majetkové a zárobkové možnosti jeho rodičov. S prihliadnutím na zdravotné postihnutie maloletého vyplývajúce zo skutočností uvedených matkou považoval za primerané výživné 100,- Eur mesačne zo strany otca s tým, že pokiaľ by však toto nebolo preukázané, primerané výživné na takéto malé dieťa, pokiaľ by bolo zdravé, považujú vo výške 50,- Eur mesačne. V písomne správe o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch maloletého zo dňa 15.4.2015 popísal starostlivosť a bytové pomery navrhovateľky (matky) a uviedol, že otec (odporca) má od roku 2013 pozastavenú živnosť, je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Prešov, od 16.2.2015 je na PN, a dávku v hmotnej núdzi a ani nemocenskú nepoberá. Býva v 2-izbovom byte na adrese trvalého pobytu, v ktorom v súčasnosti sú vykonávané rekonštrukčné práce. Vlastníkom bytu je jeho otec, ktorý zároveň uhrádza všetky poplatky súvisiace s chodom domácnosti a platby za rekonštrukčné práce. Na poslednom pojednávaní sumu primeranej výživy dieťaťa tohto veku, s poukazom na to, že sa jedná o maloleté dieťa v podstate dojčenského veku, u ktorého budú neskôr potreby narastať, pričom sa budú tiež zvyšovať jeho oprávnené potreby, označil na úrovni 80,- Eur vo vzťahu k dieťaťu obdobného veku všeobecne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zápisnice napísanej na Okresnom súde Prešov dňa 20.3.2015 pod sp. zn. 27P/9/2015, písomnej špecifikácie konkrétnych výdavkov na maloletého predloženej navrhovateľkou a výsluchom účastníkov, a podľa jeho výsledkov, po zvážení dostatočného podkladu na rozhodnutie, a to i s prihliadnutím na povahu a význam ďalších potenciálne súvisiacich skutočností vyplývajúcich z prednesov účastníkov a ostatných listín obsiahnutých v súdnom spise, a zistil tento rozhodujúci skutkový stav:
Zo zápisnice napísanej na tunajšom súde dňa 20.3.2015 vyplýva, že súhlasným vyhlásením navrhovateľky a odporcu urobeným v tento deň pred súdom došlo k určeniu otcovstva maloletého súhlasným vyhlásením rodičov, a odporca je otcom maloletého.
Z písomnej špecifikácie konkrétnych výdavkov na maloletého predloženej navrhovateľkou k priloženým pokladničným a iným účtovným dokladom vyplýva, že jej výdavky na úhradu vecných potrieb maloletého v období od jeho narodenia do januára 2014 mali byť vo výške 341,44 Eur, teda v priemernej výške približne 57,- Eur mesačne, a v ďalšom období od februára 2014 po súčasnosť v priemernej výške približne 133,- Eur mesačne. Podľa vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní špecifikované výdavky predstavujú prevažnú väčšinu všetkých výdavkov s tým, že tam nie sú zahrnuté výdavky na detské jasle, ktoré jej v súčasnosti uhrádza štát, a rovnako celkom ani výdavky na stravu maloletého, nakoľko v súčasnosti prechádza na pevnú tuhú stravu.
Z výsluchu účastníkov vyplýva, čo bolo súdu prevažne osvedčené aj nimi predloženými listinami, že navrhovateľka býva s maloletým v trojizbovom nájomnom byte spolu so svojimi ďalšími troma deťmi, z ktorých jedno počas školského roka býva doma len cez víkendy a inak sa zdržiava na internáte, za ktorý navrhovateľka uhrádza 90,- Eur mesačne. Za byt uhrádza sumu 300,- Eur s internetom, a výdavky na stravovanie celej rodiny sú vo výške 200,- Eur mesačne. Jej osobné výdavky na kozmetiku a rôzne osobné potreby sú mesačne asi 15,- Eur. Majetok väčšej hodnoty nemá. Na cestu do práce užíva osobné motorové vozidlo, ktoré však nie je v jej vlastníctve, má ho požičané, a na toto cestovné má výdavky 30,- Eur. Navrhovateľka má dlh vzniknutý ešte za jej bývalého manželstva za mobilný telefón v pôvodnej výške 1.700,- Eur s príslušenstvom, ku dňu 7.4.2015 v zostávajúcej výške asi 400,- Eur, na ktorý mesačne spláca 61,- Eur. Po narodení maloletého poberala materské vo výške 578,- Eur mesačne, ktoré jej nepostačovalo, preto nastúpila do práce skôr, pričom do 1.1.2015 ďalej poberala aj materské vo výške 203,- Eur mesačne. Je zamestnaná ako učiteľka v materskej škole I. a jej čistý mesačný príjem je priemerne 570,- Eur. Okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť voči ďalším svojim 4 deťom, na výživu najstaršieho prispieva bývalému manželovi sumou 132,78 Eur mesačne, a na ďalšie 2 deti jej bývalý manžel prispieva na výživu sumou 2 x po 132,78 Eur mesačne. Po narodení maloletého jej bol od štátu poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 150,- Eur, a na deti vo svojej starostlivosti poberá aj rodinné prídavky, na maloletého vo výške 23,45 Eur mesačne. Zo spolupráce s občianskym združením v období po narodení maloletého dostala pomoc z potravinovej banky v podobe nákupu potravín, resp. poskytnutia stravných lístkov, a zároveň jej ľudia zbierkou pomohli pri výžive jej maloletých detí plienkami, oblečením, drogériou, prípadne potravinami v nešpecifikovanom rozsahu.
Odporca býva v dvojizbovom čiastočne zrekonštruovanom byte v bytovom dome patriacom spolu s ďalšími 4 bytmi jeho otcovi, za ktorý by mal mesačne podľa vlastných slov uhrádzať sumu 200,- Eur mesačne. Je nezamestnaný, od roku 2003 nepracuje, mal živnosť, avšak bez príjmu, nevykonával žiadnu činnosť a živnosť pozastavil v roku 2013. Podľa výpisu z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2012 vykázal Daňovému úradu Prešov príjmy a základ dane vo výške 0,- Eur. Nemá zníženú pracovnú schopnosť. Vlastní dve motorové mozidlá, a to Fiat Ducato rok výroby 1994, a Fiat Punto Cabriolet, ktorý zakúpil v roku 2003 zhorený a sám opravoval. V predchádzajúcom období ešte vlastnil a v priebehu roka 2014 odpredal darované nepojazdné Daewoo Nubira rok výroby 1998, nepojazdný Citroen Jumper rok výroby 1996, Fiat Marea rok výroby 1998, pri kúpe havarovaný nepojazdný a neskôr opravený Mercedes C rok výroby 2002, a nepojazdný Citroen Jumper rok výroby 2004. Vlastní menšinové spoluvlastnícke podiely na niekoľkých pozemkoch parciel registra „E“ v kultúre trvalé trávnaté porasty a orná pôda, ktorých hodnota je podľa odporcu vo výške približne 520,- Eur, a podľa právneho zástupcu navrhovateľky by v úhrnnej hodnote mohli dosahovať spoločne výšku asi 1.000,- Eur. V minulosti na základe dedičstva po babke zomretej v júni 2012 vlastnil jednoizbový byt, ktorý predal za sumu 32.500,- Eur (podľa predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 26.7.2013 za 31.500,- Eur), ktoré podľa svojho vyjadrenia použil na úhradu dlhov, a to voči sestre z podnikania vo výške 13.000,- Eur, a zvyšok rodičom v súvislosti s dlžným nájomným za 10 rokov. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom z roku 2001 prispievať na výživu dcéry vo výške 33,- Eur mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“ alebo aj „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 68 ZP predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.
Podľa § 69 ods. 1 ZP ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
Podľa § 70 ZP každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Počas konania došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k dohode, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a aby súd styk rodičov s maloletým neupravoval, zástupca kolízneho opatrovníka maloletého s tým súhlasil, a keďže rodičia maloletého spolu nežijú, navrhovateľka sa v súčasnosti o maloletého už osobne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd hodnotiac to v súlade so záujmami maloletého tohto preto zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, a odporcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu.
Pojem výživné zákon presne nevymedzuje, určenie jeho výšky je na úvahe súdu, možno však povedať, že jeho rámcové zakotvenie je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny podľa čl. 4 základných zásad ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb výživou oprávneného medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a vyživovacia povinnosť medzi manželmi sú však založené na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného, a preto sa výživným nerozumie iba uhradzovanie pre život v užšom slova zmysle nevyhnutných hmotných potrieb oprávneného, ale aj primerané uspokojovanie jeho ostatných potrieb definujúcich hmotnú a kultúrnu úroveň rodiny. Vyživovacia povinnosť môže byť pritom plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ako aj platením výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza na jednej strane z odôvodnených potrieb oprávneného (§ 75 ods. 1 ZR), ktorých miera, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je rozširovaná právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a na druhej strane zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov.
Odôvodnené potreby dieťaťa preto nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale s prihliadnutím na ochranu jeho záujmov a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov všetky primerané potreby nutné pre všestranný vývoj a život kultúrneho človeka. Vyplýva to aj z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, resp. iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná predovšetkým podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti starať sa o seba, nadania a schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa útleho veku sa výrazne líšia od odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa školského veku, alebo od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je v období prudkého telesného a duševného rozvoja a intenzívnej prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.
Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa (pri určovaní vyživovacej povinnosti rodičov k nemu) je však určovaný aj schopnosťami a možnosťami rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú tieto schopnosti a možnosti veľmi široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote -
prospešné všestrannému vývoju dieťaťa (porovnaj R 14/1966). To zodpovedá zásade úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni jeho rodičov, pričom smerodajná je životná úroveň každého z rodičov.
Na strane rodičov sa prihliada najmä na ich schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na ich reálne možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobili s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce, a napokon aj na majetkové pomery oboch povinných rodičov. Posledná kategória pritom zahŕňa jednak majetok rodičov, z ktorého správy im môžu plynúť pravidelné príjmy (bez osobitných dôvodov nemožno požadovať speňažovanie bežného primeraného majetku rodiča s poukazom na z toho vyplývajúci eventuálny jednorazový príjem), a jednak ich výdavky a životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností, a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je pritom nutné prihliadnuť aj na výšku a spôsob už poskytovaných plnení (a to aj od iných subjektov, napr. i na uhradzovanie niektorých potrieb dieťaťa z prídavkov na deti - porovnaj R 30/1990), a podľa § 62 ods. 4 ZR zohľadniť aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará (predovšetkým maloleté), totiž plní týmto spôsobom aj svoju vyživovaciu povinnosť, a to podľa okolností čiastočne alebo celkom. Pri určení vyživovacej povinnosti sa tak, popri ostatných predpokladoch (schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch), prihliada aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa vykonávanej rodičom. Vzhľadom na tieto hľadiská ak sa potom preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a primerané potrebám dieťaťa, je potrebné zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej než zodpovedá 1 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať druhého rodiča aj na plnenie všetkých ostatných preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že rodič, u ktorého dieťa žije, plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Ak je však životná úroveň toho rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, naopak výrazne vyššia a druhý rodič má nižšie možnosti, s prihliadnutím na ich objektívne možnosti a potreby dieťaťa prechádza naňho väčšia časť vyživovacej povinnosti zahŕňajúca aj väčší rozsah uhradzovania ostatných potrieb dieťaťa.
Pri autoritatívnom posudzovaní súdom v rámci rozhodovania o určení výživného je pritom rozhodujúce vyhodnotenie nákladov dieťaťa, ich uhradzovania z iných plnení, a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov tak, aby rozhodnutie vystihovalo odôvodnené potreby dieťaťa a pomery podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade považoval súd v súčasnosti, okrem jaslí uhrádzaných štátom, za ďalšie odôvodnené potreby maloletého, s prihliadnutím na životnú úroveň jeho rodičov, jeho bývanie a náklady na ošatenie, primeranú obuv, stravu, hygienu, bežné lekárske ošetrenie a hračky reprezentované spolu v peňažnom vyjadrení sumou 150,- Eur mesačne, ktorú považuje za primeranú útlemu veku maloletého a postaveniu rodičov. Súd pritom vychádzal predovšetkým z mesačného priemeru matkou vyčíslených konkrétnych výdavkov na maloletého vo výške približne 133,- Eur (z ktorých väčšinu, s prihliadnutím na priemerný príjem a životnú úroveň rodičov hodnotené nižšie, považoval za odôvodnenú), a z úvah o približných odôvodnených potrebách dieťaťa tohto veku v priemernej rodine. Táto suma je pritom s prihliadnutím na možnosti a schopnosti rodičov primerane vyššia, než by vo všeobecnosti zodpovedalo úhrade iba nevyhnutných potrieb maloletého, pri ktorých určení môže byť určitým návodom suma životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa, určená u nás štátom v súčasnosti vo výške 90,42 Eur mesačne (a to pre všetky vekové kategórie neplnoletosti). Pri určení vyššie uvedenej sumy odôvodnených potrieb maloletého pritom súd prihliadol aj na bežné náhodné výdavky, súvisiace napr. s liečebnými nákladmi občasných ochorení. Výrazne nepriaznivý zdravotný stav alebo iné vážne okolnosti, ktoré by v súčasnosti osobitne odôvodňovali zvýšené potreby maloletého, súd nezistil. Pokiaľ sa tento stav neskôr zmení, môže to odôvodňovať zmenu výživného do budúcnosti.
Časť vyššie zistených potrieb v rozsahu približne 45,- Eur mesačne je pritom uhradzovaná štátom prostredníctvom prídavku na dieťa a daňového bonusu. Pri úvahách o výživnom súd vychádzal aj z toho, že v období veku novorodenca boli odôvodnené potreby maloletého v súvislosti s jeho vekom, i s poukazom na možnosť využitia vecí po jeho len o rok staršom súrodencovi, nižšie a čiastočne hradené i z príspevku pri narodení dieťaťa vyplateného navrhovateľke štátom vo výške 150,- Eur.
Životnú úroveň oboch rodičov, bez zistenia výraznejších rozdielov, súd považoval za približne rovnakú. Matka dosahuje príjem zo zamestnania vo výške 570,- Eur, čo je približne na úrovni priemernej mzdy v mieste bydliska účastníkov konania. Odporca, hoci nevykazuje žiadny príjem, má zabezpečenú primeranú výživu, býva sám v dvojizbovom byte, a nemá zníženú pracovnú schopnosť, čo súd, keďže odporca nepreukázal žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nie je zárobkovo činný, vyhodnotil ako schopnosť zabezpečiť si príjem (výživou od rodičov alebo z iných zdrojov) na úrovni priemernej mzdy (keďže naopak na druhej stranev konaní nebol zistený zase ani jeho výrazne vyšší životný štandard). Túto úvahu pritom podporuje aj tá skutočnosť, že tento stav trvá už viac ako desať rokov a odporca nepoberá žiadne dávky. Na predaj bytu odporcom v predchádzajúcom období súd pri tomto hodnotení neprihliadal, nakoľko išlo iba o jednorazový príjem, ktorý bol naviac realizovaný ešte pred narodením maloletého a v súvislosti s ním súd nezistil vyššiu životnú úroveň odporcu. Rovnako pritom súd neprihliadal ani na zistené odporcove vlastníctvo pozemkov, ktorých hodnota je vo vzťahu k jeho dlhodobej vyživovacej povinnosti zjavne nepatrná, a to i s poukazom na to, že bez vážnych dôvodov, najmä pokiaľ sú inak zabezpečené primerané odôvodnené potreby dieťaťa, nemožno od žiadneho z rodičov požadovať ďalšie zvyšovanie jeho životnej úrovne odpredajom primeraného osobného majetku. To isté napokon platí aj vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu predaju niekoľkých starších, prípadne nepojazdných motorových vozidiel. Obdobne, vzhľadom na dlhodobú povahu vyživovacej povinnosti mal súd za to, že náhodnými príjmami z pomoci a zbierok od iných ľudí, s dosahom na posúdenie a určenie jej vyživovacej povinnosti, nebola výrazne ovplyvnená ani životná úroveň navrhovateľky. Súd pritom napokon prihliadal i na počet, povahu a výšku ostatných (určených aj inkasovaných) vyživovacích povinností navrhovateľky a odporcu.
Pri konečnom určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu vo vzťahu k zostávajúcim potrebám maloletého vo výške 105,- Eur (po odpočítaní prídavku na dieťa a daňového bonusu) však súd napokon zohľadnil mieru osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorej bol maloletý zverený, a ktorá sa oňho, popri svojich ostatných deťoch, bez zistenia akýchkoľvek nedostatkov, či už sama alebo prostredníctvom iných osôb, doposiaľ riadne stará. Navrhovateľka týmto zároveň čiastočne plní aj svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, a preto súd určil odporcovi väčší rozsah povinnosti uspokojovať ostatné odôvodnené potreby maloletého peňažným príspevkom vo výške 70,- Eur mesačne, a počas prvých šiestich mesiacov života maloletého, kedy boli výdavky na maloletého síce nižšie, ale podiel osobnej starostlivosti navrhovateľky o novorodenca na jeho výžive, vzhľadom k jeho veku, prirodzene výrazne vyšší, vo výške 50,- Eur mesačne tak, ako to považoval za spravodlivé a je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výživné súd priznal spätne od narodenia maloletého vzhľadom na žiadosť navrhovateľky a s poukazom na skutočnosť, že táto podala návrh bez zbytočného odkladu po narodení maloletého, je osamelou matkou, ako i s prihliadnutím na záujem a potreby maloletého a postoj odporcu, ktorý sa na výžive maloletého od jeho narodenia žiadnym spôsobom nepodieľal, ktoré súd hodnotil v zmysle ust. § 77 ods. 1 ZR ako dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného i za toto obdobie pred podaním návrhu.
Vo vzťahu k možnosti povinnej tvorby úspor, ktorú zákon za určitých okolností v zmysle ust. § 63 ods. 3 ZP tiež umožňuje považovať za odôvodnené potreby dieťaťa (ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú), mal súd za to, že majetkové pomery (majetok a životný štandard) oboch rodičov (keďže obaja sú výživou povinní), i s prihliadnutím na celkové potreby maloletého, v súčasnosti tvorbu úspor za jeho odôvodnené potreby považovať nedovoľujú. Treba pritom zdôrazniť, že zákon túto možnosť, na rozdiel od ostatných potrieb dieťaťa posudzovaných aj podľa schopností a možností rodičov, podmieňuje iba ich lepšími majetkovými pomermi (teda nie ich schopnosťami a možnosťami), a tieto v konaní zistené neboli. Tvorba úspor detí v eventuálne navrhovanej výške 20,- Eur mesačne (pri
rovnakých majetkových pomeroch oboch zrejme od každého rodiča rovnako), teda vo výške 480,- Eur ročne do dosiahnutia schopnosti samostatne sa živiť, pritom nie je podľa názoru súdu, v podmienkach priemerných viacdetných rodín (inak nemajetných rodičov) v mieste bydliska účastníkov konania ani úplne bežná.
K ďalšiemu, právnym zástupcom navrhovateľky eventuálne predostretému návrhu uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého aj rodičom (predkom) odporcu súd pripomína, že v zmysle § 68 ZR okrem rodičov ostatní predkovia (a potomkovia) majú (vzájomnú) vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to oprávnení nevyhnutne potrebujú (teda len na nevyhnutné potreby), teda neplatí solidarita životnej úrovne medzi nimi, pričom táto povinnosť (v prípade nevyhnutnej potreby) zaťažuje všetkých príbuzných v rovnakom stupni v rovnakej miere (§ 70 ZP), a vzťahuje sa tak aj na predkov (rodičov) navrhovateľky. V tomto prípade však nevyhnutné potreby maloletého sú, resp. môžu byť zabezpečené od jeho rodičov (§ 69 ods. 1), a preto dôvod určovať povinnosť prispievať na výživu maloletého aj ďalším jeho príbuzným v súčasnosti nie je daný.
Dlžné výživné za obdobie od 2.8.2013 do 30.4.2015 vo výške 1.350,- Eur za 6 mesiacov po 50,- Eur a 15 mesiacov po 70,- Eur súd odporcovi, vzhľadom na jeho žiadosť, výšku dlhu a majetkové pomery povolil splácať v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu tak, aby mohlo byť vyrovnané v primeranej dobe približne jedného roka. Túto dobu považuje súd, vzhľadom na možnosti odporcu za dostatočnú na to, aby si prípadne zabezpečil aj dodatočné prostriedky na úhradu dlhu.
O trovách konania v časti o návrhu na určenie otcovstva, ktoré sa začína len na návrh, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal navrhovateľke ako účastníkovi, ktorý s poukazom na postoj odporcu, výsledky dokazovania a napokon aj určenie otcovstva súhlasným vyhlásením účastníkov podal v tejto časti návrh dôvodne, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia na odmene za zastupovanie vo výške 319,90 Eur za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní 10.2.2014 a 20.3.2015) vo výške jednej trinástiny výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda 2 x 61,85 Eur za 2 úkony v roku 2014 a 1 x 64,53 Eur za jeden úkon v roku 2015, po prirátaní režijného paušálu 2 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur k týmto úkonom, a za stratu času počas cesty na pojednávanie zo Spišskej Novej Vsi do Prešova a späť 53,60 Eur za 4 polhodiny po 13,40 Eur v roku 2014 a 53,60 Eur za 4 polhodiny v uplatnenej výške po 13,40 Eur (1/60 výpočtového základu inak vo výške 13,98 Eur) v roku 2015, a na hotových výdavkoch jeho právneho zástupcu vo výške 31,97 Eur na cestovnom vlastným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 10.2.2014 vo výške 22,36 Eur za použitie osobného motorového vozidla Volkswagen Passsat, ev.č.SN680BM, zo Spišskej Novej Vsi do Prešova a späť (2 x 61,1 km x 0,183 Eur základná náhrada podľa opatrenia MPSVRSR č. 632/2008 Z.z.) + 9,61 Eur za spotrebované PHM pri priemernej kombinovanej spotrebe podľa technického preukazu 5,8 l/100 km a priemernej cene nafty 1,356 Eur (2 x 61,1 km x 0,058 l/ km x1,356 ). Súd navrhovateľke nepriznal uplatnenú náhradu za použitie osobného motorového vozidla jej právneho zástupcu BMW318D, ev.č.SN317CI na pojednávanie dňa 20.3.2015 uplatnenú vo výške 29,16 Eur, nakoľko podľa predloženého osvedčenia o evidencii bolo toto vozidlo na jej právneho zástupcu zaevidované až po pojednávaní dňa 17.4.2015, a podľa predloženého vyúčtovania tak nebolo preukázané použitie vlastného motorového vozidla. Celkom má teda nárok na náhradu trov konania vo výške 351,87 Eur. V ostatnej časti konania, po určení otcovstva a zastavení konania, vo veci starostlivosti o maloletého bolo možné začať konanie aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), a preto žiaden z účastníkov podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. právo na náhradu ďalších trov konania právo nemá.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca otcovstvo popieral, navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania analýzou DNA, a až podľa jeho
výsledkov otcovstvo uznal, súd mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 14,80 Eur, ktorá nebola krytá jeho preddavkom, a bola vyplatená znalcovi zo štátnych prostriedkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.