Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_36Cb-31-2022.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/31/2022
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu GEMER INVEST, s.r.o., so sídlom Nová 2, 979 01 Rimavská Sobota, IČO : 31 630 952 zastúpeného spoločnosťou AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Žánovská 5183/2A, 979 01 Rimavská Sobota, IČO : 47 244 798 proti žalovanému LSE - Life Star Emergency, s.r.o., so sídlom Limbova 1, 900 91 Limbach, IČO : 35 877 618 zastúpenému spoločnosťou PAICEK LEGAL s. r. o., so sídlom Panská 17/427, 811 01 Bratislava, IČO : 36 834 904 o zaplatenie sumy vo výške 2.109,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.109,71 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.11.2021 Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Rimavská Sobota, okres Rimavská Sobota, obec Rimavská Sobota, zapísaná na LV č. XXXX, vedená na Okresnom úrade Rimavská Sobota-katastrálny odbor ako : pozemok parc. B. č. XXXX/XX o výmere 258 m2, zastavané plochy a nádvoria Stavba - objekt na podnikateľské účely, rodinný dom súp. č. XXX na parcele B. č. XXXX/XX , Pozemok parc. B. č. XXXX/XX o výmere 677 m2, zastavané plochy a nádvoria. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza na adrese Š. R. XXX/X R. S. J.. Účel nájmu bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý „prevádzkovanie sídla stanice záchrannej zdravotnej služby - rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci”. Podľa čl. V bod 10. zmluvy sa účastníci konania dohodli, že po skončení nájmu nájomca odovzdá predmet nájmu prenajímateľovi v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, príp. na zmeny podľa písomnej dohody s prenajímateľom, najneskôr v nasledujúci pracovný deň nasledujúci po dni skončenia nájmu. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia tak predmet nájmu v zmysle Zmluvy sa mal skončiť dňa 31.12.2021. Predmet nájmu však žalovaný žalobcovi odovzdal ako prenajímateľovi dňa 04.02.2022. Túto skutočnosť, že k odovzdaniu predmetu nájmu došlo až 04.02.2022 potvrdzuje preberací protokol, kde sa ako predmet odovzdania uvádza odovzdanie priestorov Š.Ý. R. XXX/X, S. J.. Tento preberací protokol obsahuje aj stav meračov elektriny k uvedenému dňu, stav vodomera a je v ňom uvedené, že žalovaný ako nájomca odovzdal prenajímateľovi ako žalobcovi kľúče od vchodových dverí - 16 kusov. Pri podpise odovzdávajúcich osôb je uvedený dátum 04.02.2022 a taký istý dátum je napísaný aj pri podpise preberajúcich osôb. Okrem toho bol podpísaný aj osobitný „Protokol o odovzdaní nehnuteľnosti”, obsahujúci tie isté údaje, s uvedením dátumu odovzdania 04.02.2022. V zmysle článku V. bod 10. Zmluvy o nájme nebytových priestorov, týkajúcich sa povinností zmluvných strán po ukončení nájmu, „po skončení nájmu nájomca odovzdá predmet nájmu prenajímateľovi v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, pripadne na zmeny podľa písomnej dohody s prenajímateľom, najneskôr v nasledujúci pracovný deň nasledujúci po dni skončenia nájmu”. Okrem vyššie uvedených skutočností je žalovaný
v omeškaní aj s odhlásením odberu elektrickej energie v predmete nájmu, pretože formulár potrebný na prepis elektromera zaslal žalovaný žalobcovi až 09.03.2022. Podľa vyššie uvedených skutočností je nesporné, že predmet nájmu žalovaný odovzdal prenajímateľovi teda žalobcovi až 04.02.2022. Do dňa odovzdania nemohol prenajímateľ teda žalobca predmet nájmu užívať ani s ním disponovať - prenajať ho záujemcom. Nedisponoval kľúčami od vchodov a násilným otvorením dverí by mu bola spôsobená škoda. Prenajatie tretím osobám bolo zároveň znemožnené aj tým, že žalovaný včas neodhlásil odber energie a záujemca nemohol uzavrieť zmluvu o odbere energie ako nový nájomca a náklady s odberom energie účtovať do nákladov. Týmto konaním žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť a zároveň aj zmluvnú povinnosť - odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi teda žalobcovi najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni skončenia nájmu, t. j. 03.01.2022. Týmto porušením právnej povinnosti, spôsobil žalovaný žalobcovi škodu vo výške ušlého zisku titulom ušlého nájomného, pretože nemohol predmet nájmu prenajať inej osobe. Zároveň sa žalovaný na úkor prenajímateľa teda žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že žalovaný užíval predmet nájmu bez trvania nájomného pomeru, po jeho skončení až do jeho faktického odovzdania prenajímateľovi teda žalobcovi, bez ohľadu na to, či priestor skutočne užíval, keďže disponovali kľúčmi od vchodov. Následne poukazujeme na znenie § 676 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa nájomná zmluva obnovila za podmienok, ako bola dohodnutá pôvodne. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav žalobca oprávnene vyfakturoval nájomné za obdobie od 01.01.2022 do 04.02.2022. Tieto faktúry však žalovaný listom zo dňa 08.02.2022 namietol ako neoprávnené a vrátil ich prenajímateľovi teda žalobcovi. Faktúry boli vystavené na základe dohodnutej výšky nájomného v zmysle Nájomnej zmluvy čl. O.. bod X. Následne žalobca zaslal žalovanému výzvu zo dňa 26.04.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby fakturovanú sumu vo výške 1.686,85 eura a sumu vo výške 422,86 eura uhradil v lehote do 5 dní odo dňa prevzatia výzvy. Aj napriek tomu, žalovaný do dnešného dňa ani len časť z vystavených faktúr žalobcovi nevyplatil.
2. Podaním zo dňa 02.11.2022 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní zo dňa 31.10.2022, keď podľa bodu 1.4 dohody sa účastníci dohody dohodli na urovnaní všetkých existujúcich a potencionálnych sporných nárokov, ktoré medzi nimi vznikli alebo môžu vzniknúť v budúcnosti v dôsledku vzniku, trvania a ukončenia nájomného vzťahu, žalobca súčasne uviedol, že si neuplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania.
3. Podaním zo dňa 02.11.2022 žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby v celom rozsahu, vzhľadom na skutočnosť, že došlo k mimosúdnej dohode a súčasne neexistujú dôvody brániace zastaveniu konania. Žalovaný súčasne žiada, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej strane.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
6. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac mimosúdne urovnanie sporu, čo preukázal priloženou Dohodou o urovnaní sporu zo dňa 20.10.2022. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t. j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne
bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
7. Späťvzatiu žaloby predchádzalo uzavretie uvedenej dohody o urovnaní zo dňa 31.10.2022, podľa ktorej čl. 2 ods. 2.2 a 2.6 sa dohodli si neuplatňovať náhradu trov súdneho konania, z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania. Súd preto nepriznal náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.
8. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.