Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-57-2018.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/57/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: SLOVDAN, spol. s.r.o., so sídlom Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava, IČO: 31 673 601, proti žalovanej: N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX W., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Predná, s.r.o., IČO: 36 859 044, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že právny úkon spoločnosti C., Y..X.., sídlo F. X/A, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, na základe ktorého došlo dňa 10.08.2016 z jej bankového účtu IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k finančnému plneniu v prospech žalovanej, je v sume prevyšujúcej priemerný mesačný zárobok žalovanej za mesiac júl 2015 podľa § 134 z. č. 311/2001 Z.z. voči žalobcovi neúčinný. Žalobu odôvodnil tým, že je veriteľom spoločnosti C., Y..X.. (predtým X. C., Y.. X..), so sídlom F. X/A, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, voči ktorej eviduje vymáhateľnú pohľadávku uplatnenú v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/211/2009, kde rozsudkom č.k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.04.2014 v spojení s potvrdzovacím rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. lCob/286/2014-669 zo dňa 23.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2015 a vykonateľnosť dňa 08.06.2015, mu bola priznaná pohľadávka voči dlžníkovi, pozostávajúca z:
- istiny pohľadávky vo výške 981.871,47 eura z titulu nárokov žalobcu na províziu za činnosť vykonanú pre dlžníka na základe „Zmluvy o sprostredkovaní“ uzavretej medzi žalobcom a dlžníkom dňa 01.05.2006 a „Zmluvy o sprostredkovaní 2/2006“ uzavretej medzi žalobcom a dlžníkom dňa 01.05.2006,
- úroku z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 981.871,47 eura od 10.02.2007 do zaplatenia,
- náhrady trov súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/211/2009 vo výške 18.873,82 eura,
- náhrady trov právneho zastúpenia v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/21l/2009 a v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. lCob/286/2014 vo výške 45.622,66 eura. Ďalej uviedol, že žalovaná je bývalým zamestnancom dlžníka a zároveň osobou, ktorá mala prospech z odporovaného právneho úkonu dlžníka. Poukázal na to, ž odporovaný úkon je datovaný do obdobia exekúcie pohľadávky, kedy k 31.07.2015 dlžník vykazoval na svojom účte len sumu 36.144,61 eura, ktorú dňa 10.8.2015 (už v sume 46.826,73 eura), ako údajné mzdové náklady, úplne rozpustil medzi svojich zamestnancov (vrátane žalovanej), a to napriek tomu, že dovtedajšie priemerné mesačné mzdové náklady dlžníka predstavovali len sumu 14.747,33 eura (t.j. 3x menej). Uviedol, že týmto úkonom dlžník úplne zlikvidoval svoje dovtedajšie peňažné prostriedky držané v banke, z ktorých mohol žalobca aspoň čiastočne upokojiť svoju vymáhanú pohľadávku. Poukázal na to, že od tohto momentu až dodnes už dlžník nevykazuje žiadnu podnikateľskú činnosť, keďže v 8/2015
prepustil všetkých svojich zamestnancov (vrátane žalovanej), a súčasne si pod staronovým obchodným menom X. C., X..H..E.. založil novú obchodnú spoločnosť, na ktorú presunul svoje aktivity. Uviedol tiež, že ostatný majetok dlžníka pritom objektívne nepostačuje na uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala okrem iného na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 09.11.2016, č. k. I. ÚS 532/2016-87, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2016 o. i. zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. lCob/286/2014-669 zo dňa 23.04.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.04.2017, č. k. 1Cob/35/2017-1007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2017, zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava II na pojednávaní dňa 29.05.2018 zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
3. Uznesením č.k. 4C/57/2018-228 zo dňa 04.11.2020 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/211/2009.
4. Uznesením č.k. 4C/57/2018-347 zo dňa 04.11.2020 súd rozhodol o pokračovaní v konaní, keďže konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/211/2009 bolo právoplatne skončené (vyhlásením rozsudku č.k. 25Cb/211/2009-1084 zo dňa 29.05.2018, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/132/2109-1314 zo dňa 22.04.2021).
5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín 01.12.2022. Žalobcovi bolo predvolanie doručené do elektronickej schránky, na pojednávanie sa však nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
6.1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.04.2014 v spore medzi žalobcom (SLOVDAN, spol. s r.o.) proti žalovanému (X. C., Y..X.., so sídlom F. X/A, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX) uložil žalovanému z titulu neuhradenia provízie za činnosť, ktorú vykonával pre označenú spoločnosť, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 981.871,47 eura s príslušenstvom a trovami konania; vo zvyšku žalobu zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č.k. 1Cob/286/2014-669 zo dňa 23.04.2015 bol predmetný prvoinštančný rozsudok potvrdený. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/46/2015 zo dňa 30.03.2016 najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/286/2014-669 zo dňa 23.04.2015. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 532/2016-87 zo dňa 09.11.2016 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/286/2014-669 zo dňa 23.04.2015 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/46/2015 zo dňa 30.03.2016 zrušené a vec bola Krajskému súdu v Bratislave vrátená na ďalšie konanie. Následne uznesením č.k. 1Cob/35/2017-1007 zo dňa 10.04.2017 Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.04.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konane. Okresný súd Bratislava II v nadväznosti na to rozsudkom č.k. 25Cb/211/2009-1084 zo dňa 29.05.2018 žalobu žalobcu zamietol a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č.k. 1Cob/132/2019-1314 zo dňa 22.04.2021 bol predmetný prvoinštančný rozsudok potvrdený. Dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu bolo to, že žalobcovi nevznikol nárok na uhradenie provízie voči označenej spoločnosti (X. C., Y..X.., teraz C., Y..X..,)
6.2. Ostatné skutočnosti vyplývajúce z ďalších stranami predložených dôkazov neboli pre rozhodnutie súdu podstatné, preto ich súd na tomto mieste ani podrobnejšie neoboznamoval.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
7.1. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
7.2. Podľa § 42a ods. 2 O.z. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
7.3. Podľa § 42b ods. 1 O.z. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
7.4. Podľa § 42b ods. 2 O.z. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
7.5. Podľa § 42b ods. 4 O.z. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
8. Citované zákonné ustanovenia ustanovujú predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka a zároveň vymedzujú subjekty, ktoré sú v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu aktívne a pasívne vecne legitimované. Na strane žalobcu je to veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené dlžníkovým právnym úkonom (§ 42a ods. 1 O.z. v spojení s § 42b ods. 1 O.z.) a na strane žalovaného je to osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (§ 42b ods. 2 O.z.), t.j. osoba, ktorá s dlžníkom dojednala odporovateľný právny úkon, prípadne jej dedičia alebo právni nástupcovia, resp. tretie osoby, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (§ 42b ods. 3 O.z.). Podrobnejšie sú tieto osoby špecifikované v ustanoveniach § 42a ods. 2, 3 a 4 O.z..
9. Žalobca však osobou aktívne vecne legitimovanou v konaní nebol, keď nepreukázal, že by mal vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi (Salve Finance, a.s., teraz Festin, a.s.,), ktorej uspokojenie malo byť ukrátené dlžníkovým právnym úkonom, ktorého určenia právnej neúčinnosti sa žalobca v konaní domáhal žalobou. Naopak, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/211/2009-1084 zo dňa 29.05.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č.k. 1Cob/132/2019-1314 zo dňa 22.04.2021 bola žalobu žalobcu (ktorou sa domáhal voči označenej spoločnosti zaplatenia svojej pohľadávky z titulu neuhradenia provízie za činnosť, ktorú mal vykonávať pre túto spoločnosť) zamietnutá s tým, že žalobcovi nevznikol nárok na uhradenie provízie voči tejto spoločnosti. Predmetnými rozhodnutiami súdov bolo teda právoplatne konštatované, že žalobca nemá žiadnu pohľadávku (teda ani vymáhateľnú) voči svojmu dlžníkovi. Tým nebol splnený základný predpoklad úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka podľa § 42a ods. 1 a nasl. O.z., a preto súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu z tohto dôvodu v celom rozsahu ako nedôvodnú bez ďalšieho zamietnuť.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).