Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2P-13-2015.pdf
PDF · 81.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/13/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletého E. J., narodeného XX. marca XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna matky C. H., narodenej XX. mája XXXX, bytom N. N., C. XX a otca E. J., narodeného XX. marca XXXX, bytom C. T. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Maloletý E. J., narodený XX. marca XXXX sa s účinnosťou od 22.01.2015 zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa s účinnosťou od 22.01.2015 zaväzuje prispievať na výživu maloletého E. J., nar. XX. marca XXXX výživným vo výške 35 (tridsaťpäť) Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Dlh na výživnom za obdobie od 22.01.2015 do 20.04.2015 na výživu maloletého vo výške 20 (dvadsať) Eur sa otec zaväzuje zaplatiť do 30. júna 2015 k rukám matky.
IV. Súd styk otca s maloletým neupravuje, tento ponecháva na dohode rodičov.
V. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. januára 2015 žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 50,-Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je narodený mimo manželstva, s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý sa nachádza v jej opatere. Matka maloletého je nezamestnaná, momentálne na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletej je nezamestnaný, poberá invalidný dôchodok vo výške 120 Eur a inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec maloletého sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. februára 2015. Súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s výživným vo výške 50 Eur mesačne. Uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 120 Eur. V súčasnej dobe je PN a do budúcna bude pre neho problém si nájsť prácu kvôli jeho zdravotnému stavu. Býva sám v rodinnom dome, kde platí nájom svojmu bratovi. Vo svojom podaní uviedol, ktoré veci kúpil dobrovoľne maloletému a uviedol, že od januára 2015 platí výživné vo výške 30 Eur mesačne.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa jeho možností a schopností. Uviedol, že matka s maloletým žijú v rodinnom dome spoločne s rodičmi matky a s plnoletým bratom matky. Matka má k dispozícii samostatnú kuchyňu, vlastné sociálne zariadenie a obývaciu miestnosť. Byt je vhodný pre zdravý vývin a rozvoj maloletého. Maloletý je zdravý. S otcom komunikuje prostredníctvom skype. Otec maloletého na výživu dieťaťa prispieva sumou 30 Eur mesačne. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené nedostatky.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20. apríla 2015, vec prejednal v prítomnosti rodičov maloletého a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia v spoločnej domácnosti nežijú od septembra 2013. Maloletý má otca rád, aj otec jeho a navštevuje ho adrese pobytu matky. Od januára 2015 otec zaplatil výživné každý mesiac vo výške 30 Eur. Matka maloletého je na materskej dovolenke a jej príjmom je prídavok na dieťa a materská v celkovej výške 226,72 Eur mesačne. Rodičom prispieva na bývanie v ich dome sumou 20 Eur a bratovi za internet uhrádza 10 Eur mesačne. Náklady na mobil má vo výške 15 Eur mesačne. Výdavky na maloletého sú vo výške 70 Eur čo sa týka stravy a hygienických potrieb, ale začala mu kupovať ošatenie cez internet čo je zhruba 40 Eur mesačne, ošatenie maloletému kupuje aj otec. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť, nakoľko na tomto sa s otcom vie dohodnúť. Otec maloletého je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá PN vo výške 393,30 Eur, ale nevie určiť do kedy bude PN trvať. Je na invalidnom dôchodku z dôvodu autohavárie a poberá invalidný dôchodok vo výške 125,10 Eur. Býva v rodinnom dome svojho brata, ktorému platí nájomné vo výške 100 Eur mesačne, tiež platí elektrinu 28,50 Eur mesačne a poplatok RTVS. Keďže v dome sa kúri pevným palivom kúpil pred zimou drevo za 450 Eur, ktoré vtedy vyplatil jeho otec a túto čiastku mu spláca. Stravuje sa u rodičov, náklady na lieky má 30 Eur mesačne a tiež spláca spotrebiteľské úvery cca. 150 Eur mesačne.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne a z oznámenia ÚPSVaR v Rimavskej Sobote súd zistil, že otec poberá invalidný dôchodok vo výške 125,10 Eur mesačne, v súčasnosti nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá dávku v nezamestnanosti, nie je, ani v minulosti nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletý žije v domácnosti matky, matka o neho zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil a kolízny opatrovník sa pripojil k dohode rodičov v tejto časti, súd rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.
Maloleté deti sú vzhľadom na svoj vek svojou výživou odkázané na rodičov. Matka je toho času na materskej dovolenke a jej príjmom je prídavok na dieťa a materská v celkovej výške 226,72 Eur mesačne. Otec je nezamestnaný, poberá len invalidný dôchodok vo výške 125,10 Eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na základe uvedených skutočností súd určil otcovi povinnosť prispievať na maloletého Egona výživným vo výške 35 Eur mesačne počnúc dňom 22. januárom 2015. Súd mal za to, že takto určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam otca. Nakoľko v zmysle zákona o rodine výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, súd pri rozhodovaní neprihliadol na ďalšie výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd zároveň pri určovaní výšky výživného vzal do úvahy skutočnosť, že otec okrem tohto dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
Súd dlh na výživnom za obdobie od 22. januára 2015 do 20. apríla 2015 ustálil na výške 20 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do 30. júna 2015, nakoľko sa nejedná o sumu, ktorá by nebola v možnostiach a schopnostiach otca v danej lehote ju splatiť k rukám matky maloletého.
Styk otca s maloletým rodičia nežiadali upraviť, a preto ho súd neupravoval a ponechal ho na dohode rodičov. Je na rodičoch maloletého, aby svoje vzájomné vzťahy upravili tak, aby ostalo zachované právo maloletého na stretávanie sa s otcom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.