Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-41-2014.pdf
PDF · 100.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/624/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia a. s., so sídlom: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 68 17 09, zast.: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s r. o., so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: E. Š., P.. XX.X.XXXX, bytom: L.Á. XXX/XXX, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 1 089,02 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 432,46 eur, spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 6.11.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 1089,02 eura spolu s úrokom omeškania 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.9.2013 do zaplatenia a nahradil trovy konania.
Žalovaný sa počas konania k veci nevyjadril. Až po rozhodnutí súdu listom, doručeným súdu dňa 4.5.2015 vyslovil svoj nesúhlas s nárokom žalobcu tvrdiac, že nemá doklady, ktoré by mohli overiť, že dlhuje predmetnú sumu, a že sa pokúsi skontaktovať so žalobcom. Uvedené vyjadrenie nemá výpovednú hodnotu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými podkladmi a na ich základe zistil nasledovné:
Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I - vložky 34/B, oddielu Sa, pôvodný veriteľ HVB Bank Slovakia a.s. zanikla zlúčením so žalobcom na základe notárskej zápisnice N 28/2007, Nz 6726/2007, NCRIs 6760/2007 zo dňa 20.2.2007
Dňa 8.12.2005 žalovaný u právneho predchodcu žalobcu HVB Bank Slovakia a.s. podal Žiadosť o vydanie kreditnej karty, z ktorej okrem základných údajov, týkajúcich sa osoby žalovaného (bývanie, príjem, záväzky...) je ohľadom predmetného právneho vzťahu uvedené, že žiada o úverový rámec 50 000 Sk (1659,70 eura ); že spôsob úhrady bude realizovaný inkasom vo výške inkasnej splátky 10% a že výška inkasného limitu bude 110 % požadovaného úverového rámca.
V rámci doplňujúceho podania žalobcu zo dňa 23.7.2014 boli súdu predložené ďalšie listinné podklady, z ktorých súd zistil:
1/z prehľadu čerpania z kartového účtu kreditnej karty (čl. 44) bolo zistené, že žalovaný čerpal celkovú sumu 2684,14 eura
2/ z prehľadu úhrad (čl 47) vyplýva, že zaplatil celkom 2271,20 eura
3/ z prehľadu úrokov účtovaných na krtovom účte žalovaného je zrejmé, že na ťarchu účtu bola za obdobie do zosplatnenia úveru pripísaná suma 336,08 eura, titulom úrokov z omeškania k 31.10.2013 suma 87,58 eura a titulom poplatkov 252,42 eura
4/ z prehľadu položiek účtovaných na kartovom účte žalovaného vyplynulo, že titulom vyčerpanej a nesplatenej istiny úveru dlhuje 945,01 eura
V prejednávanej veci súd ako prvotnú otázku musel posúdiť otázku existencie platnej úverovej zmluvy, ktorú riešil ako otázku predbežnú v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že jej vyriešenie bolo základným predpokladom rozhodovania o návrhu žalobcu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 40 Obč. zákonníka (ďalej len OZ)
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 43a OZ: (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy, ods. (3): Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Z cit. ustanovenia je teda zrejmé, že na úver, poskytnutý formou kreditnej karty, sa zákon bezvýhradne vzťahuje.
Podľa § 4 cit. zákona ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Prejav vôle môže byť vyjadrený nevýslovne, tzn. konkludentne (§35 ods. 1) za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Úkon vyjadrený konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. Takýto spôsob prejavu vôle prichádza do úvahy tam a vždy len vtedy, ak to zákon pripúšťa. Ak však zákon vyžaduje pre platnosť toho-ktorého právneho úkonu určitú formu, najmä písomnú, pri jej nedodržaní zmluva vôbec nevznikne.
Pre právne úkony, ktoré majú zákonom predpísanú písomnú formu platí, že podpisy konajúcich osôb nemusia byť na tej istej listine, ak bol dodržaný postup podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zároveň, aby návrh zmluvy zo strany navrhovateľa bol dostatočne určitý (§43a). Zo zákonných ustanovení týkajúcich sa prijatia návrhu na uzavretie zmluvy vyplýva, že na to, aby došlo k platnému písomnému zatvoreniu zmluvy je potrebné, aby došlo k súhlasu s celým obsahom zmluvy, teda s úplným prijatím návrhu, pretože inak zmluva nevznikne. Ak prijatie návrhu nebolo urobené bezpodmienečne, považuje sa to za odmietnutie návrhu.
Úverová zmluva je dvojstranný úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku súkromno-právnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky.
V danom prípade, keďže sa jednalo o spotrebiteľský úver formou kreditnej karty (§ 1 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.), bola stanovená povinnosť uzavrieť ju v písomnej forme a to pod následkom jej neplatnosti v prípade nedodržania určenej formy (§4 ods. 1 cit. zákona).
Na preukázanie existencie písomnej zmluvy súd žalobcu vyzval, aby takúto zmluvu súdu predložil, na čo v podaní zo dňa 12.1.2015 reagoval tým, že ozrejmil spôsob jej uzavretia keď popísal, že dôkazom o uzavretí zmluvy je Potvrdenie o uzatvorení zmluvy o vydaní a požívaní kreditnej karty, ktorým bol žalovanému schválený úverový rámec 1161,79 eura, hotovostný limit 290 eur, oznámený splátkový účet a uvedená úroková sadzba 19,8%. Žalovaný sa zaviazal platiť mesačne 10% dlžnej sumy, minimálne 9,96 eura (čl. 6 Obchodných podmienok). K zmluve došlo tak, že v bode 2 Zmluvných ustanovení k HVB Kreditnej karte „Žiadosť , vlastnoručne odpísaná žiadateľom, doručená do Banky spolu so všetkými dokladmi, ktoré sa k nej vyžadujú, je návrhom žiadateľa na uzavretie zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty. Ak bude žiadosť zo strany Banky schválená, zašle banka žiadateľovi HVB kreditnú kartu a Potvrdenie o uzatvorení zmluvy HVB kreditnej karty. Momentom doručenia Potvrdenia o uzavretí Zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty. Tým, že došlo k schváleniu žiadosti žalovaného o vydanie HVB karty a k vydaniu potvrdenia o uzatvorení zmluvy, došlo
k uzavretiu zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty. Zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
V ďalšom len poukázal na rôzne ustanovenia obchodného zákonníka popr.. vybrané články obchodných podmienok. Z dôvodu, že žalovaný porušoval dohodnuté zmluvné podmienky, žalobca pristúpil dňom 24.10.2012 k mimoriadnej splatnosti úverového rámca.
Z Potvrdenia o uzatvorení Zmluvy o vydaní a používaní Kreditnej karty/Potvrdenia o akceptácii žiadosti o vydanie dodatkovej karty (čl. 53) bolo zistené, že žalobca (ako univerzálny právny nástupca po zaniknutej HVB Bank Slovakia a.s.) zmenil dovtedajší produkt VISA Classic HVB na SC VISA Classic s novým splátkovým účtom 7975628/1111, VS: 3000677857. V tejto súvislosti žalovanému zároveň doručil novú kreditnú kartu s vyznačeným úverovým rámcom 1161,79 eura, hotovostným limitom 290 eur, zúčtovacím obdobím - koniec mesiaca a úrokovou sadzbou 19,8 %.
Uvedený dokument nemá uvedený dátum vydania a žalobca v podaní zo dňa 12.1.2015 prehlásil, že k tomu došlo dňa 7.12.2009.
Ako však z predložených a vyššie oboznámených listín vyplýva - Žiadosť o vydanie kreditnej HVB karty podal žalovaný u právneho predchodcu žalobcu dňa 8.12.2005. Túto žiadosť je možné klasifikovať ako návrh na uzatvorenie zmluvy, a z jej obsahu vyplýva, že požiadal o úverový rámec 50 000 Sk (1659,70 eura ), že spôsob úhrady bude realizovaný inkasom vo výške inkasnej splátky 10% a že výška inkasného limitu bude 110% požadovaného úverového rámca. Žalobca však nepreukázal, či a akým spôsobom na tento návrh reagovala HVB Bank Slovakia a.s. Žalobca tvrdil, že k uzatvoreniu zmluvy došlo vtedy, keď v roku 2009 vystavil a doručil žalovanému Potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty/Potvrdenie o akceptácii žiadosti o vydanie dodatkovej karty (čl. 53).
Súd tieto skutočnosti vyhodnotil, tak, že: za predpokladu, že za návrh žalovaného má byť považovaná ešte pôvodná žiadosť žalovaného zo dňa 8.12.2005 a súdu nebol preukázaný spôsob jej písomnej akceptácie zo strany pôvodného veriteľa, k písomne uzatvorenej zmluve nedošlo.
Ak za jeho akceptáciu má byť považovaný list žalobcu z roku 2009, taktiež nedošlo k písomne uzatvorenej zmluve vzhľadom na to, že absolútne v ničom nekorešponduje s návrhom žalovaného z 8.12.2005. Samozrejme, nie je predpoklad, že by spotrebiteľ pri podávaní návrhu - žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty vedel uviesť všetky náležitosti, ktoré sa úverových vzťahov týkajú, avšak jeho akceptácia by mala byť totožná aspoň v základných údajoch t.j. samotnej výške požadovanej čiastky.
Kým v žiadosti žalovaného z 8.12.2005 sa požadoval úverový rámec 50 000 Sk (1659,70 eura) a žalovanému bola v skutočnosti poskytnutá suma 1161,79 eura, znamená to, že nedošlo zo strany žalobcu (jeho právneho predchodcu) k súhlasu s celým obsahom zmluvy, teda s úplným prijatím návrhu žalovaného a teda zmluva nevznikla.
Za daného stavu preto súd celý prejednávaný prípad posúdil ako právny vzťah bez existencie písomne uzatvorenej zmluvy a podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Je irelevantné, či by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie získané z obchodnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. a jeho § 4 je ohľadom spotrebiteľských úverových vzťahov lex specialis voči obom právnym predpisom.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z obsahu žalobcom predložených listín vyplynulo, že žalovaný využil celkovú sumu 2684,14 eura a na jej úhradu zaplatil 2271,20 eura, takže dlh činí 412,94 eura. Uvedenú sumu súd žalobcovi priznal spolu s úrokom z omeškania.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Z Prehľadu položiek účtovaných na kartovom účte (čl. 42) je zrejmé, že žalovanú sumu 1089,02 tvorí o.i. tiež suma nezaplatených úrokov z omeškania v sume 63,42 eura a to ku dňu 31.8.2013 (čl. 7). Na základe toho sa preto žalobca domáhal úroku z omeškania od 1.9.2013 do zaplatenia a to z celej žalovanej sumy. Napriek skutočnosti, že suma 1089,02 eura je tvorená čiastočne aj nezaplateným úrokom z omeškania, žalobca sa zákonného úroku z omeškania domáhal aj z tejto sumy, čo je neprípustné.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca síce v kapitalizovanej forme, ale uplatnil aj úrok omeškania za obdobie spred 1.9.2013, preto zo sumy 432,46 eura mu priznal zákonný úrok omeškania vyjadrený v percentuálnej sadzbe odo dňa, odkedy mu naň vznikol nárok.
Výzva žalobcu zo dňa 24.10.2012 nebola doručená žalovanému z dôvodu, že si ju žalovaný nevyzdvihol na pošte v úložnej lehote. Podľa čl.IV. bod 8 Obchodných podmienok (čl. 9), týkajúceho sa doručovania upravuje, že zásielky a akékoľvek informácie sa budú považovať za doručené (o.i.) tretím dňom od uloženia listovej zásielky na pošte v mieste dohodnutej korešpondenčnej adresy bez ohľadu na to, či sa klient o zaslaní zásielky dozvedel.
Z obálky na čl. 6 je zrejmé, že zásielka bola na pošte Valaliky uložená dňa 30.10.2012 z čoho vyplýva, že v zmysle cit. ust. OP nastali účinky doručenia zásielky dňa 2.11.2012. Keďže v zmysle výzvy žalobcu bola žalovanému určená lehota plnenia 3 dni a tá uplynula dňa 5.11.2012, dňom 6.11.2012 je žalovaný v omeškaní.
Dňa 6.11.2012 bola základná sadzba ECB 1,5 %, takže žalobcovi by patril úrok z omeškania 9,5 %. V petite žaloby ale žiadal 8,5 %, preto súd žalobcovi priznal úrok omeškania 8,5 % ročne z dlžnej sumy 432,46 eura od 6.11.2012 až do zaplatenia.
Vo zvyšku bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný a žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, preto súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.